|
- 55. rokov
televízneho vysielania na Slovensku - 1956
- 2011
Prvý TV program
História televízneho
vysielania na Slovensku začína 3. novembra 1956. V bratislavskom PKO
bolo všetko pripravené k vysielaniu prvého televízneho programu.
V slávnostnom programe k 30. výročiu rozhlasového vysielania na
Slovensku a pri príležitosti otvorenia televízneho vysielania vystúpil
Slovenský ľudový umelecký kolektív. Po prvý raz sa na niekoľko sto
televízoroch objavil slovenský program. Prvý televízny
vysielač v ČSSR v Prahe využil na vysielanie vežu rozhlasu na
Petříne, ďalšie TV vysielače v Ostrave a neskôr v Bratislave
na Kamzíku sa budovali už s vlastnou vežou. Za zmienku stojí
rekordný termín výstavby vysielača na Kamzíku. Práce začali 6. novembra 1955
a už v auguste 1956 sa pokusne vysielalo z náhradnej antény,
teda ani nie za jeden rok. Výstavba celého strediska, v ktorom boli aj
štúdiové priestory, trvala iba 2 roky. Vysielacie zariadenie
pozostávalo z vysielača typu TV 10/4 kW, ktorý vyrobili
a namontovali pracovníci n. p. Tesla Hloubětín a anténneho systému,
umiestneného na 110 m vysokom priehradovom stožiari. Bol to prvý základný
televízny vysielač veľkého výkonu a dosahu na Slovensku. Pracoval na 2.
kanáli I. TV pásma bez rezervy. A prví
koncesionári? V janúari 1956 ich bolo 22, vo februári 28, v marci
37, v novembri, keď sa začalo s vysielaním, presne 500. Prvé
televízne obrazovky mali rozmer 10 x 15 cm. Prvý televízny prenos
z veľkej sály Parku kultúry a oddychu na dunajskom nábreží postavil
technikov pred vážny problém. Reportážne radioreleové zariadenie RM 12,
ktorým sa prenášal televízny obraz medzi PKO a vysielačom na Kamzíku,
bolo schopné funkcie iba pri priamej viditeľnosti na retranslačnú kabínu na
stožiari vysielača z miesta prenosu. Bolo potrebné „vymyslieť“ káblové
prepojenie až na neďaleký vysokoškolský internát Lafranconi a odtiaľ už
pokračoval signál vzdušnou trasou na vysielač. Bol to snáď prvý káblový
prenos TV signálu u nás. Na Kamzíku bolo rušno už od rána. Do skúšobnej
prevádzky sa odovzdával televízny vysielač, ktorý ešte skôr, ako začal plniť
svoju úlohu, sa stal novou dominantou mesta. Len málokto zo zvedavcov, ktorí
si ju prišli pozrieť z blízka, aby tak vychutnali jej skutočnú veľkosť,
si vedel predstaviť zariadenia v jeho útrobách, zložitosť
a množstvo zariadení v jednoposchodovom objekte vysielača
a štúdia. Aj vysielacie zariadenia, podobne ako celá vtedajšia televízna
technika, vznikli v našich podnienkach, v Československu. Prvé programy boli
vysielané v stredu a v sobotu. Program si pripravovalo TV
štúdio Bratislava samo, vtedy ešte neexistovalo retranslačné spojenie
s Prahou. Už po dvoch týždňoch
mohli diváci vidieť prvý dramatický program - priamy prenos zo Slovenského
národného divadla. Televízia vstúpila do nášho každodenného života. Záujem
o príjem televízneho signálu rástol veľmi rýchlo, omnoho rýchlejšie než
stavba ďalších základných vysielačov. Tento záujem vyburcoval aj pracovníkov
Zväzarmu k tomu, aby „vstúpili aj do televíznych pásiem“. ZO Zväzarmu
vyvinuli veľkú aktivitu v časoch budovania televízie, najmä budovaním
vysielačov miestneho a oblastného významu. Touto formou postavili
zväzarmovci v r. 1957 televízny vysielač v Prešove na mestskej
vodárni. O rok neskôr to boli amatérske vysielače malého výkonu na
Lomnickom štíte, Veľkej Javorine a Polome pri Žiline. Tieto boli potom
nahradzované postupne profesionálnymi výrobkami. V poradí druhý TV
vysielač na Slovensku bol vybudovaný na Krížnej v pohorí Veľká Fatra
a začal vysielať 28. augusta 1958 s výkonom 800 W. Bol zakúpený
v Brne na výstave. Pôvodne bol vysielač vyrobený na I. TV pásmo, naši
pracovníci ho prebudovali na III. TV pásmo. Obrazová a zvuková modulácia
bola získaná z priameho príjmu pomocou špeciálneho prijímača (ballempfang)
z vysielača Bratislava. Neskôr sa vybudovala rádioreléová trasa
zariadením DT 11 z Bratislavy cez Veľkú Javorinu. Touto trasou bol zprvu
modulovaný aj nový TV vysielač na Suchej hore, resp. pokračovala ďalej smerom
na Lomnický štít a do Prešova. Definitívny vysielač Banská Bystrica bol
vybudovaný na Suchej hore pri Kremnici. Vysielač bol uvedený do prevádzky 28.
októbra 1960 a nahradil TV vysielač na Krížnej. Vysielač vyrobili
a namontovali pracovníci n. p. Tesla Hloubětín s výkonom 10/4 kW, vysielal
v III. TV pásme na 7. kanáli. Anténový systém bol umiestnený na 300 m
oceľovom rúrovom stožiari. V lete 1961 silná
víchrica uchytila celú strechu budovy vysielača a rozmetala ju po
hrebeni. Ani nie za rok, v roku 1962, na vrchole stožiara na anténnom
nástavci vznikla silná námraza. Anténový nástavec o hmotnosti vyše 7 ton
nevydržal nápor vetra a spadol z 300 m výšky v blízkosti
objektu vysielača. Celé veľké územie stredného Slovenska ostalo bez
televízneho signálu. Vysielaním z náhradného vysielača z retlanslačnej kabíny
bol zabezpečený príjem aspoň v Banskej Bystrici a jej okolí. Vybudovaním nového
anténového systému sa nedosiahlo presne pôvodné pokrytie televíznym signálom
a tak pri potrebe zrušiť dočasne budované prevádzače bolo potrebné často
vynaložiť veľa energie ešte aj na prekonanie lokálnych záujmov. Vysielanie
v horskom členitom prostredí nám pripravilo často ťažké situácie. Ich
riešenie tiež patrí k histórii a rozprávaniu o tom, ako sa
rodili rádiokomunikácie... V poradí tretí
základný TV vysielač na Slovensku - Košice o výkone 10/4 kW bol uvedený
do prevádzky 24. februára 1961 na Dubníku pri Prešove. Vysielač vysielal
v III. TV pásme na 6 kanáli s vertikálnou polarizáciou antény.
Doprava modulácie pre tento vysielač bola v začiatku vysielania
zabezpečená mobilným rr zariadením TM 110 cez Lomnický štít. Neskoršie rr
trasou DT 11, ktorá už bola namontovaná do objektov retranslačných veží
severnej magistrály Bratislava - Košice. Zvuková modulácia sa dopravovala na
vysielač inkurantným zariadením DMG 5 (Michal) z Vranova na Dubník.
V roku 1962, dňa 5. februára, začalo prevádzku štúdio Košice. Prenos
signálu z Košíc na Dubník sa uskutočňoval po provizórnej rr trase TV
štúdio - Botanická záhrada v Košiciach zariadením DT 11. Vybudované základné
vysielače Banská Bystrica a Košice nemohli vzhľadom na členitosť terénu
pokryť podtatranskú oblasť, Zamagurie a Gemer. Rozhodlo sa pre túto
oblasť vybudovať na Kráľovej holi doplnkový vysielač Poprad. Obtiažnosť
výstavby v extrémnych poveternostných podmienkach neumožňovala započať
vysielania podľa plánu v prevádzkovej budove, ale len
z provizórneho objektu drevenej chatky. S prevádzkou sa započalo
v októbri 1961 s vysielačom o výkone 800 W, ktorý vyrobili pracovníci
Správy rádiokomunikácií s použitím dielov a súčiastok
z vysielača Krížna, ktorý bol po výstavbe TV vysielača na Suchej hore
nepotrebný. Ešte v decembri roku 1961 bol vysielač premiestnený do
prevádzkovej budovy, kde bola stavebne dokončená len jedna miestnosť. Neskôr
pridaním koncového stupňa sa zvýšil výkon vysielača na cca dvojnásobok.
Zariadenia vysielača a rr trasy boli na Kráľovu hoľu dopravované vďaka
šumiackym občanom konskými poťahmi. Pre dovoz stavebného materiálu bola
z Nižného sedla na Kráľovu hoľu vybudovaná lanovka. Vysielač vysielal
v II. TV pásme na 5. kanáli s vertikálnou polarizáciou antény.
Energetické zabezpečenie tohto vysielača malo byť podľa projektu riešené
vzdušnou 22 kV linkou z obce Šumiac. Ešte pred jej uvedením do prevádzky
bolo vedenie v úseku Vyšné Sedlo - Kráľova hoľa v dĺžke asi 2 km
silnou námrazou úplne zdemolované. Doprava elektrickej energie bola potom
zabezpečená provizórnym nn kábelovým vedením. Práce na budovaní tohto
najvyššie umiestneného vysielača v republike v nadmorskej výške 1
940 m n. m. prebiehali dlho. Stavebná sezóna tu trvá iba od mája do
septembra, doprava materiálu bola vyriešená budovaním provizórnej cesty,
ktorá bola zjazdná len výkonnými terénnymi vozidlami do najbližšej búrky,
resp. zimy. Potom potrebovala opäť opravu. Vysoké tyče značili cestu od
Vyšného sedla až po vrchol, ktorá bola mnohokrát skúškou orientačných
schopností a fyzických síl. Roky preverili snáď aj všetky typy
dopravných prostriedkov a všetky kategória ich vodičov, starých
i mladých. Pre dokrytie ďalších oblastí Slovenska signálom 1. TV programu
boli v roku 1961 vybudované vykrývacie vysielače o výkone cca 100 W
dovozom vysielačov typu TRSA zo Sovietského zväzu. Jednalo sa
o vysielače na Veľkej Javorine pri Novom Meste nad Váhom, ktorý vysielal
na 12. kanáli, Modrý Kameň s prevodom kmitočtu 7/12 od 1. augusta 1961
a Polom pri Žiline od 14. augusta 1961. Vybudovanie siete základných,
časti doplnkových a časti vykrývacích vysielačov 1. programu poskytovalo
možnosti využitia primárneho signálu pre budovanie televíznych prevádzačov
(TVP). Prvý TVP bol vybudovaný a uvedený do prevádzky dňa 7.
júna 1961 v Martine. Ešte v tom istom roku bolo vybudovaných
ďalších 6 kusov v Istebnom, Čadci, Hornom Srní, Banskej Štiavnici,
Brezovej pod Bradlom a v Kremnici. Koncom roku 1962 bolo na
Slovensku v prevádzke už 43 TVP 1. programu. Kým zo základného vysielača
Bratislava bolo začiatkom vysielania pokryté cca 37 % obyvateľstva, v roku
1965 bolo pokryté už cca 70 % obyvateľstva a územia. Tento podstatný
nárast sa dosiahol z 3 základných vysielačov, 1 doplnkového vysielača a 109
TVP. Schválením Zákona o
telekomunikáciach č. 110/64 Zb. sa skončila výstavba a prevádzka amatérskych
televíznych vysielacích zariadení. V histórii budovania 1. TV programu na
Slovensku predstavuje výstavba siete televíznych prevádzačov osobitnú
kapitolu. TVP sa budovali ako súčasť celoštátnej československej vysielacej
siete 1. programu. Technicky to znamenalo a umožňovalo stavať TVP na tých
lokalitách, kde bol najvhodnejší primárny signál. Tak sa stalo, že vysielače
na Slovensku pokrývali časti územia Moravy a naopak, signál z vysielača
Ostrava slúžil pre prevádzače v Ružomberku na Kalvárii, resp. na Lomnickom
štíte. Situáciu naviac komplikovala
aj tá skutočnosť, že „hlad“
po televízii, nátlak národných výborov a spoločenských organizácií, nás
často nútil stavať prevádzače tam, kde mali vysielať vykrývacie vysielače až
neskôr, t. j. v oblastich mimo uvažovaného pokrytia z už
prevádzkových vysielačov. Tak sa budoval prevádzač v Istebnom na signál z vysielača
Bratislava. Absencia nominálnych výkonov vysielačov v susedných
štátoch dočasne umnožnila takéto extravagancie, čo potom výrazne komplikovalo
situáciu pri realizácii definitívneho riešenia. Malo to za následok často zmenu
prijímaného kanálu v „zabehanej oblasti“, sprevádzanú zmenou prijímacích
antén, rekonštrukciou STA, potrebu doplnenia kanálových vodičov, atď. Po vybudovaní siete základných vysielačov boli v rokoch
1964 - 1966 vykonané rozsiahlejšie merania pokrytia a následne spracované
komplexné materiály o možnostiach a potrebách dokrytia šírenia
pomocou TVP. Výstavbu TVP bolo potrebné orientovať racionálnejším smerom.
Doterajší spôsob budovania murovaných domčekov 2 x 2 m, veľkých betónových
blokov nekotvených priehradových stožiarov, kládli v horských
podmienkach vysoké nároky na dodávateľov a na dopravu materiálu na
stavenisko. Toto malo priamy dopad na realizačné náklady stavieb. Bolo jasné,
že je potrebné znížiť podiel mokrých procesov a prepravy konštrukcií
veľkých hmotnosí na výstavbe TVP. Vzniká kotvený, rúrový typ stožiara
s oplechovaným domčekom pre ukončenie elektrickej prípojky a montáž
technologického zariadenia. Vzniká typová projektová úloha
a jednostupňové projekty. Ťažisko investičnej prípravy, výroby a výstavby
sa presúva na náš montážny závod (ŠÚM), ktorý okrem toho musel zvládnuť
výrobu prijímacích a vysielacích antén, deliacich hláv, konektorov,
zosilňovačov, špeciálnych filtrov atď. Bol to tiež kus poctivej práce,
previerka remeselného fortiela robotníkov. Takto sa podarilo podstatne
urýchliť postup výstavby TVP 1. programu na Slovensku. Bolo potrebné vyvinúť nový typ televízneho prevádzača,
jednoduchšej konštrukcie, založenej na zámennosti jednotlivých modulov, pri
súčasnom zvýšení celkovej prevádzkovej spoľahlivosti zariadenia. Pracovníci
n. p. Tesla Orava to dokázali. Budovanie vysielacej siete 1. TV programu pokračovalo
dokončením doplnkového vysielača Žilina na Krížave pri Martine, kde sa 23.
januára 1970 slávnostne začína vysielanie novým moderným zariadením Tesla
ZÓNA 2 x 2,5 kW, schopným prenášať aj signál farebnej televízie. Snáď to
platí v dobrom slova zmysle, že niekedy je výhodné byť aj posledným. Pokrytie územia v roku 1970 dosahuje 87 %,
obyvateľstva 82 %
a je v prevádzke cca polovica siete televíznych prevádzačov. Na
Slovensku dosahuje počet koncesionárov 715 374 (z dnešných 1,190 mil.
koncesionárov). V začiatkoch vysielania nás fascinovalo, že televízia
umožňuje vidieť ďalej, ako vidí ľudské oko, obdivovali sme novú
a zložitú techniku, dychtivo sme sledovali aktuálne prenosy
z celého sveta, ba aj z mesiaca. Časom sa televízia stala
samozrejmosťou nielen pre mladých, ale aj pre skôr narodených. Veľkou udalosťou bola príprava prvého vysielania televízneho
signálu v Československu vo farbách, ktoré sa uskutočnilo
z Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách vo februári
1970. Bola to súčasne príprava na vysielanie 2. TV programu vo IV. televíznom
pásme. Nadviazalo sa na počiatočné pokusy vysielania na IV. TV pásme u nás,
ktoré sa uskutočnili v Bratislave z budovy ÚPB na Gottwaldovom
námestí, kde na streche bola namontovaná štrbinová anténa a použilo sa
atypické vysielacie zariadenie malého výkonu. Výsledkom z tohto
vysielania boli vyhodnocované skôr subjektívnymi metódami pre nedostatok
meracích prístrojov. Získali sa však prvé poznatky zo šírenia signálu
v podmienkach hustej zástavby veľkých miest. Vzhľadom na to, že pre prenos farebného signálu nevyhovovali
vysielače 1. TV programu v Bratislave, ani ďalšie už existujúce základné
vysielače, bolo potrebné pripraviť podmienky pre farebný prenos
a vysielanie komplexne. Pre mesto Bratislava bol dovezený dočasný
vysielač o výkone 2 kW fy Rohde a Schwarz, ktorý vysielal na 27
kanáli. Vysielač 1. TV programu Žilina na Krížave, budovaný v januári
1970, bol už schopný prenášať farebný signál. Bolo preto potrebné vykonať
úpravy na vysielačoch Banská Bystrica a Košice. Boli to začiatky tzv.
„kolorifikácie“, v rámci ktorej sa vytvárali podmienky k širokému
nástupu farebnej techniky. Nejednalo sa len o vysielacie zariadenia,
videorozvody v objektoch, ale aj o rádioreléové príspevkové
a distribučné trasy. Toto vysielanie dalo podnet započatiu výroby
farebných televíznych príjímačov v Tesle Orava, dalo príležitosť pracovníkom
Kovospracujúcich podnikov k teoretickej a praktickej príprave
kádrov v servise farebných prijímačov a spoločných anténnych
rozvodov aj vo IV. TV pásme. Za účelom umožnenia sledovať prenosy z Vysokých Tatier vo
farbe, boli dovezené francúzske televízne prijímače EMO v obmedzenom
počte, resp. maďarský výrobca televíznych prijímačov VIDEOTON nám zapožičal 6
kusov farebných prijímačov. Na Kráľovej holi bol namontovaný experimentálny vysielač
malého výkonu, slúžiaci k vysielaniu farebného signálu počas MS
vo Vyskokých Tatrách pre návštevníkov širšieho areálu Tatier. Vytvorili sa tým predpoklady na overenie šírenia televízneho
signálu vo IV. TV pásme v rovinných oblastiach Žitného ostrova,
v podmienkach hustej zástavby veľkých miest, ako aj v silne
členitom prostredí Nízkych a Vyskokých Tatier. Nový vysielač 1. programu Bratislava bol uvedený do prevádzky
v novom objekte až v máji 1975 zariadením Tesla 2X FLÓRA 10/2. Tým
bolo obnovené najstaršie televízne vysielacie zariadenie najväčšieho významu
v sieti základných vysielačov, ktoré pokrývalo najväčší počet
obyvateľov, avšak pracovalo bez rezervy. Stará veža a objekt vysielača
postupne dosluhujú, postupne sa presťahovávajú všetky prevádzky do nových
priestorov a po obnovení VKV vysielačov v novom objekte definitívne
končí ich prevádzka. Nad Bratislavou boli dve dominanty až do 26. júna 1979,
kedy sa uskutočnil odstrel konštrukcie starej veže. Starý objekt vysielača je
v rozsiahlej rekonštrukcii, buduje sa tu Výpočtové stredisko SR
Bratislava. Postupne sa dokončili tie objekty, ktoré sa budovali ešte
v rámci dostavby 1. programu, s perspektívou využiť ich
v sieti základných vysielačov 2. TV programu. Tým bolo umožnené
revidovať sieť televíznych prevádzačov, ktoré sa v ich dosahu dočasne
prevádzkovali. Tieto vysielacie prostriedky boli už budované s ohľadom
na farebné vysielanie, čím sa v mnohých oblastiach aj kvalitatívne zlepšili
príjmové možnosti. Realizáciou nových úsekov distribučných trás sa dosiahlo,
že všetky vysielače boli postupne modulované signálom z bratislavského
štúdia čsl. Televízie. TVV Námestovo na Magurke nad Oravskou priehradou bolo
uvedené do prevádzky v auguste 1975. Vysielač Zarat NTV I-II bol
namontovnaá do typovej betónovej veže štvorcového pôdorysu, ktorá slúži aj
ako nosič anténneho systému. Z hľadiska použitia posuvného debnenia to
nebola novinka, nakoľko rádioreleové objekty pre severnú magistrálu boli
vybudované rovnakou technológiou. Nové bolo jej štvorcové pôdorysné riešenie
pri zväčšení pôdorysnej plochy, čo umožňovalo lepšie využitie priestorov
jednotlivých podlaží. Okrem toho sa zvýšila požiarna bezpečnosť objektu
situovaním vertikálnych komunikácií a výťahu do mimoprevádzkovej časti.
Objekt je lepšie chránený aj pred vstupom nepovolaných osôb. Umiestnenie
vysielačov na horných podlažiach umožnilo skrátiť výrazné dĺžky anténnych
napájačov, nakoľko vysielacie antény sa montovali tesne nad strechou na
krátky oceľový nosič. Tým sa dosahuje efektívne využitie výkonu vysielačov
k pokrytiu územia nehľadiac na to, že sa ušetril ďalší náročný objekt na
údržbu - anténny nosič. Napriek všetkým argumentom o racionálnom
ponímaní prevádzkových a národohospodárskych potrieb nedošlo
k rozšíreniu tohto typu objektu v našej vysielacej sieti. TVV
Bardejov, vybudovaný na zborovskej Magure, bol uvedený do prevádzky
v novembri 1975 s vysielačom poľskej výroby NTV I-II od fy
Zarat. TVV Ružomberok, vybudovaný nad priehradou Liptovská Mara na
Úložisku, bol uvedený do prevádzky v máji 1976, tiež s vysielačom
od fy Zarat. TVV Trenčín - Nad Oborou, s ohľadom na potrebu
umiestnenia aj základného vysielača 2. TV programu, mal byť vybudovaný
rovnakou stavebnou technológiou ako Námestovo. Tu zase pre nejasnosť v možnostiach dovozu vysielača od fy
Zarat bolo potrebné riešiť objekt pre priestorovo náročnejšie vysielače
Tesla. Po vybudovaní objektu sa predsa namontovali „Zaraty“. TVV Štúrovo bol budovaný v roku 1971 ako plne
automatizovaný vysielač, štartovaný existenciou modulácie na prijímači.
Vysielač Zarat NTV 006/03 pracoval bez obsluhy, bez zdvojenej energetickej
prípojky a agregátu. Nebol vybavený ani zariadením elektrickej požiarnej
signalizácie. Využívaním nových typov vysielačov, pracujúcich so 100 % rezervou
a automatickým prepínaním na rezervu v prípade poruchy, sa dosiahlo
aj zlepšenie spoľahlivosti vysielacích sietí. Druhý TV program
Prvý definitívny
vysielač 2. TV programu Žilina na Krížave bol uvedený do prevádzky dňa 9.
mája 1973. (Bol to súčasne začiatok pravidelného vysielania farebného
signálu). Išlo o trojklystrónový vysielač IV/V Tesla 20/4 B
s výkonom 20 kW obrazového vysielača. Jeho inštalácia nevyvolala
zvláštne technické problémy nakoľko objekt a stožiar boli postavené ako
posledné z veľkých vysielačov 1. TV programu, v rámci ktorého sa
s jeho inštaláciou už uvažovalo. Bola tu nová technika,
nové anténne systémy a nové problémy. Vznikol prvý zo série požiarov
v laminátovom válcovom nosiči antén 2. TV programu. Významný medzník je
august 1974, kedy bola dokončená na bratislavskom Kamzíku nová televízna
veža, ktorá umožnila celkovú výmenu zastaralého technického zariadenia
vysielačov, ich anténových systémov, obrazové a zvukové modulačné
zariadenia a ich rozvody. Nový vysielač 2. TV programu definitívneho
výkonu, výrobok n. p. Tesla Hloubětín - IV/V Tesla 20/4 B, uvedený do
prevádzky dňa 29. augusta 1974, znamenal podstatné zvýšenie pokrytia územia
a súčasne umožnil uvoľniť jestvujúci dočasný vysielač RaS pre využitie
v Ružomberku na Úložisku. Veľký rozvoj
vysielania druhého TV programu nastal v rokoch 1975 - 1980. Kým do r.
1975 boli v prevádzke iba tri definitívne TV vysielače a to Žilina,
Bratislava a Námestovo, v ďalšej päťročnici boli uvedené do
prevádzky vysielače Košice, Banská Bystrica, Borský Mikuláš, Bardejov,
Poprad, Modrý Kameň a Nové Mesto nad Váhom. Objekty televíznych
vysielačov Banská Bystrica na Suchej hore a Košice na Dubníku boli
vybudované výlučne pre 1. TV program, resp. pre sieť VKV vysielačov. Na
inštalovanie zariadení systému 2. TV programu bola potrebná ich komplexná
prestavba a rozšírenie. Bol rekonštruovaný anténový stožiar, anténové
jednotky 1. TV programu boli premiestnené na nižšiu válcovú časť stožiara, na
stožiar sa pridal laminátový nosič anténneho systému 2. TV programu, bol
rozšírený objekt vysielača o prístavbu pre vysielače, bol vybudovaný
nový objekt energetiky. Vysielače 2. TV
programu v uvedených objektoch sú ojedinelé v našej vysielacej
sieti inštalovaným nominálnym výkonom v koncovom stupni a potrebným
príkonom. Pre vyžiarenie 600 kW ERP je potrebný na vstupe vyše 300 metrového
koaxiálneho napájača výkon vyše 40 kW. Z toho dôvodu boli použité
vysielače IV/V Tesla 50/10 v trojklystrónovom prevedení s odparným
chladením. Pre vysielače Poprad
a Nové Mesto nad Váhom bolo potrebné tiež vybudovať nové priestory
v areáli objektov 1. TV programu. Tu sú použité vysielače IV/V Tesla
20/4 D. Ďalšie vysielače boli
vybudované na nových lokalitách. Na Záhorí TV Borský Mikuláš
s vysielačom IV/V Tesla 5/1 D, v rámci budovania južnej
rádioreléovej magistrály sa príslušné objekty budovali aj pre vysielače Modrý
Kameň a Lučenec, kde sa inštalovali tiež vysielače IV/V Tesla 5/1 D. V roku 1980
dosiahnuté pokrytie územia TV signálom 2. TV programu je už na hranici, kedy
začínajú prudko stúpať náklady na dokrytie.
Pokračuje sa vystavbou
ďalších základných vysielačov. Zariadenie NTV 10-IV poľskej fy ZARAT bolo
inštalované v objektoch TV vykrývacích vysielačov Trenčín
a Rožňava. Do objektov TVV Štúrovo bol inštalovaný 2 kW vysielač fy
Rohde-Schwarz. Nový objekt bol vybudovaný na Kolníku pre TV Stará Ľubovňa.
Príspevok týchto vysielačov k nárastu pokrytia postupne klesá. Súčasne
s výstavbou základnej siete sa budujú TV prevádzače. Na 8. 5RP zostala
úloha zo základnej siete bybudovať TV vysielače Banská Štiavnica
a Snina. Na vrchole Sitna bol
najprv začiatkom r. 1987 uvedený do prevádzky provizórny, koncom roka
definitívny vysielač Banská Štiavnica, ktorý kvalitným signálom dokryl
podstatnú časť okresu Žiar nad Hronom a Levice. TV Snina je vo výstavbe
s plánovaným ukončením v roku 1988. Postup budovania
druhotnej siete TV prevádzačmi je riešený v úzkej súčinnosti
s národnými výbormi a to najmä vystavbou mimo JTS. Priority pri
budovaní tejto siete si stanovujú príslušné ONV, ročné počty sú dané
kapacitnými možnosťami výrobcu - Tesly Orava. Vysielanie ÚPST
Koncom sedemdesiatych
rokov dochádza k ďalšiemu rozšíreniu televíznych programov. 31. mája
1978 bol uvedený do prevádzky mestský vysielač Košice, ktorý zo Šibenej hory
vysielal Ústredný program Sovietskej televízie ÚPST. Modulácia pre tento
vysielač bola použitá priamo z rádioreléovej trasy zo ZSSR. Provizórny
vysielač na 52. kanáli vysielal s výkonom 10 W. V roku 1981 bol
tento vysielač nahradený výkonnejším zariadením, ktoré už pracovalo na
definitívnom 27. kanáli. Od roku 1984 sa
postupne rozvíjala sieť vysielačov tohoto programu. Primárny signál sa začal
prijímať priamo z dužice STACIONAR. Najprv to bol vysielač Bratislava na
Kamzíku, o 10 dní neskôr vysielač Banská Bystrica na Suchej hore. V roku 1986
a 1987 na týchto vysielačoch bolo použité výkonnejšie zariadenie, čím sa
podstatne zvýšil ich dosah. Od roku 1987 sa pokračuje vo výstavbe vysielačov
ÚPST, ako akcií mimo JTS, financovaných národnými výbormi. Ako prvý bol
vybudovaný vysielač pre pokrytie mesta Prešov, ktorý je umiestnený
v mieste TV prevádzača 1. a 2. TV programu. V roku 1988 boli
uvedené do definitívnej prevádzky ďalšie vysielače, osadené zariadením SUX
100, vyrobeným v MĽR pre pokrytie okresných miest. Jedná sa o Starú
Ľubovňu, Považskú Bystricu a Ružomberok. V roku 1965
pracovníci technického rozvoja SR Bratislava spracovali analýzu
a prognózu rozvoja vysielacej siete TV programov. Oproti pôvodne
uvažovaným trom vykrývacím vysielačom a dvesto TV prevádzačom
dokazovali, že pre sieť 1. TV programu bude potrebné vybudovať okrem
základnej a doplnkovej siete osem vykrývacích vysielačov a asi 500
prevádzačov, pre 2. TV program bola prognóza 17 základných vysielačov
a 800 TV prevádzačov. Aká je dnes sieť 1. TV
programu, je zrejmé z tabuľky. Aká bude skutočnosť na ostatných
programoch v roku 2000? Rozvojové ciele do
roku 2000 Rozvojové ciele SR
Bratislava sú formulované v Pláne opatrení k realizácii záverov
XVII. zjazdu KSČ na obdobie 8. päťročnice, s výhľadom do roku 2000.
Z dokumentu vyplýva, že úlohu Správy rádiokomunikácií Bratislava je
najmä: - zabezbečiť kvalitný príjem rozhlasových programov na celom
území ČSSR a v záujmových oblastiach. Vybudovať sieť rozhlasových
vysielačov v novom pásme VKV. Dobudovať do konca 9. 5RP základnú vysielaciu
sieť II. televízneho programu. Budovať pozemský sektor čs. sústavy vysielania
televíznych a rozhlasových programov z družíc. Pripraviť TV
a R vysielacie siete na zavádzanie nových služieb. SR Bratislava sa ďalej bude podieľať na celorezortnej úlohe: - dokončiť automatizáciu medzimestskej telefónnej prevádzky.
Urýchliť telefonizáciu, aby bol v zásade dosiahnutý súlad medzi
potrebami a možnosťami najmä vo veľkých mestách a aglomeráciách.
Postupne realizovať obnovu a modernizáciu telekomunikačných sietí, spojenú
s prestavbou na digitálne meródy prenosu informácií. Hlavné rozvojové úlohy v jednotlivých službách sú: V oblasti televízneho vysielania - bude realizovaný prechod TV vysielačov I. programu,
pracujúcich v II. TV pásme, do III. až V. pásma. - bude realizovlý ďalší rozvoj sietí I. a II. programu
s cieľom skvalitnenia príjmových podmienok a zavádzania nových
doplnkových služieb TIS a dvoch doprovodných zvukov - bude ukončená výstavba ZTV 2. programu a bude
zintenzívnená vystavba TVP 2. programu, predstavujúcich hlavné technické
prostriedky pre dosiahnutie plánovaného pokrytia územia SSR na 90 % v roku 1995. V tejto
súvislosti SR bude naďalej úzko
spolupracovať s územnými orgánmi a stavby budú financované
z prostriedkov pre akcie „Z“. V oblasti družicovej televízie - pre šírenie čs. programu prenášaného cez družicu (3. TV
program) budú vybudované pozemské TV vysielače pre krajské mestá
a vysielače Nové Mesto a Žilina - s výstavbou pozemskej siete bude potrebné pokračovať
v 10. 5RP. V oblasti RR spojov - budú obnovené prostriedky slúžiace pre mobilné prenosy
a bude rozšírená prenosová kapacita rr TV spojov v oblasti prenosu
zvukových modulácií, podmieňujúcich prenos dvoch zvukov a rozvoj VKV
vysielania. - budú vybudované digitálne spojenia medzi uzlovými
a tranzitnými ústredňami v rozsahu, vyplývajúcom z požiadaviek
SDK Bratislava. Vybuduje sa medzinárodný TF spoj Viedeň - Bratislava. V oblasti rozhlasového vysielania - v pásme AM bude dosiahnuté ďalšie rozšírenie
a skvalitnenie príjmových možnosí výstavbou 4 lokálnych SV vysielačov - v pásme VKV sa započne budovať sieť vysielačov na šírenie
nového programu určeného pre mládež. Ťažisko úloh, spojených s prechodom
do 100 MHz pásma, spadá do 10. a 11. 5RP V oblasit doplňujúcich podporných činností - bude uskutočnený rozvoj stavebno-montážnej zložky ŠÚM - budú budované dopravné strediská, umožňujúce zefektívnenie
využívania autoparku - bude pokračovať automatizácia rádiokomunikačnej prevádzky - započne budovanie nových pracovísk IR pre kontrolnú službu rádiokomunikácií
a obnova existujúcich stabilných a mobilných pracovísk. Načrtnuté plány rozvoja rádiokomunikácií na Slovensku sú
smelé, no hlásia sa k nim všetky zložky SR Bratislava. Ich realizácia bude
možná pri dôslednom presadzovaní efektívnosti vynakladaných finančných
prostriedkov vo všetkých oblastiach SR, čo je podmienené tvorivým prístupom
pracovníkov k plneniu zverených úloh. Z pohľadu súčinnosti
rizikových zostávajú možnosti dodávok zariadní čs. priemyslom
a priemyslom krajín RVHP ako i zabezpečenie potrebných stavebných
kapacít. Cieľom však zostáva zabezpečenie dynamickej rovnováhy medzi
potrebami spoločnosti a možnosťami ich uspokojovania. - Informácie Rádiokomunikácií z roku 1988 -
Viac
o histórii vysielania Československej televízie: TU! |
