História: FM/VKV vysielače SRo na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia

a v novom tisícročí (2000 ->)

Slovenský rozhlas - Ako sa začalo vysielať na VKV II v 80. a 90. rokoch 20. storočia

(1986 - 1999)

Údaje sú v poradí: Frekvencia; Polarizácia; Stanica; Lokalita - stanovište; V prevádzke od - do; (Poznámky, zmeny)

Roky 1986 - 1990

Melódia

101,8 MHz H Bratislava - Kamzík, 01.05.1986 - 30.03.1990

V určitom období sa na frekvencii 101,8 MHz vysielali kombinovane Melódia + Devín.

E M + Interprogram Radio Praha

Ku koncu roku 1989 a v roku 1990 boli v prevádzke tieto VKV II vysielače:

96,6 MHz H Bratislava - Kamzík, 1989 - 06/1990

100,3 MHz H Košice - Dubník, 1989 - 06/1990

101,5 MHz H Banská Bystrica - Suchá hora, 1989 - 06/1990

102,6 MHz H Banská Štiavnica - Sitno, 1989 - 06/1990

Zároveň šírili aj okruh Interprogram Radio Praha.

Od 01.04.1990 do 07.05.1990 Interprogram Radio Praha nevysielalo.

Melódia + Rádio E M

96,6 MHz H Bratislava - Kamzík, 06/1990 - 31.12.1990

100,3 MHz H Košice - Dubník, 06/1990 - 31.12.1990

101,5 MHz H Banská Bystrica - Suchá hora, 06/1990 - 31.12.1990

102,6 MHz H Banská Štiavnica - Sitno, 06/1990 - 31.12.1990

Zároveň šírili aj okruh Rádio E M.

Okruh Melódia + E M vysielali do 31.12.1990.

Roky 1990 - 1991

Radio CDI - Radio CD International + Radio CD

101,8 MHz H Bratislava - Kamzík, 31.03.1990 - 31.12.1993

96,6 MHz C Bratislava - Kamzík, 15.07.1994 - 03.09.1996

Od 15.07.1994 zmena názvu na Radio CD.

Od začiatku roka 1994 do 15.07.1994 Radio CD International nevysielalo.

Stanica Radio CD International vysielala v nemeckom jazyku z vysielača Kamzík

a anténový systém bol nasmerovaný na územie východného Rakúska a mesto Wien.

Československo

100,7 MHz H Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 07/1990 - 03.03.1991

102,4 MHz H Námestovo - Magurka, 06/1990 - 03.03.1991

Devín

100,4 MHz H Námestovo - Magurka, 07 - 09/1990 - 07.10.1991

103,2 MHz H Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 07/1990 - 07.10.1991

103,8 MHz H Ružomberok - Úložisko, 16.03.1991 - 07.10.1991

Bratislava

102,1 MHz H Ružomberok - Úložisko, 16.03.1991 - 07.10.1991

Rádio Elán

96,6 MHz H Bratislava - Kamzík, 01/1991 - 03.03.1991

100,3 MHz H Košice - Dubník, 01/1991 - 03.03.1991

101,5 MHz H Banská Bystrica - Suchá hora, 01/1991 - 03.03.1991

102,6 MHz H Banská Štiavnica - Sitno, 01/1991 - 03.03.1991

Bývalý okruh E M (Elán + Mikrofórum) vysielal na Slovensku od 01/1991 do 03.03.1991 pod názvom Rádio Elán.

Elán + Regina

99,3 MHz H Bratislava - Kamzík, 04.03.1991 - 07.10.1991

Rock FM Rádio

89,3 MHz H Bratislava - Kamzík, 1994 - 31.03.1995

90,1 MHz H Bratislava - Kamzík, 15.07.1994 - 1994

96,6 MHz H Bratislava - Kamzík, 04.03.1991 - 14.07.1994

100,1 MHz H Žilina - Krížava, 08/1991 - 31.03.1995

100,3 MHz H Košice - Dubník, 04.03.1991 - 31.03.1995

100,6 MHz H Ružomberok - Úložisko, 16.03.1991 - 31.03.1995

100,7 MHz H Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 04.03.1991 - 31.03.1995

(do roku 1994 sa vysielalo z veže RRS a od roku 1994 z nového TVS na Veľkej Javorine)

101,2 MHz H Trenčín - Nad oborou, 19.10.1991 - 31.03.1995

101,3 MHz H Košice - mesto - Šibená hora, 04.03.1991 - 16.01.1994

(niektoré zdroje uvádzaju, že z vysielača Košice - Šibená hora sa vysielalo Rock FM Rádio

na frekvencii 101,9 MHz, ktorá bola využívaná od 08/1991 do 08/1993, kedy bola zmenená na 101,3 MHz)

101,5 MHz H Banská Bystrica - Suchá hora, 04.03.1991 - 31.03.1995

101,7 MHz H Bardejov - Stebnícka Magura, 19.04.1991 - 31.03.1995

102,2 MHz H Nitra - Zobor, 08/1991 - 31.03.1995

(do roku 1993 sa vysielalo z priehradovej veže RRS a od roku 1993 z nového TVS na Zobore)

102,4 MHz H Námestovo - Magurka, 16.03.1991 - 31.03.1995

102,6 MHz H Banská Štiavnica - Sitno, 04.03.1991 - 31.03.1995

103,6 MHz H Lučenec - Blatný vrch I, 19.04.1991 - 31.03.1995

103,7 MHz H Štúrovo - Modrý vrch, 04.04.1991 - 31.03.1995

104,3 MHz H Poprad - Kráľova hoľa, 08/1991 - 31.03.1995

105,9 MHz H Rožňava - Dievčenská skala, 04.04.1991 – 31.03.1995

Stanica Rock FM Rádio začala vysielať * 04.03.1991 o 05.00 h a vysielanie ukončila † 02.11.2004.

Po začatí vysielania 04.03.1991 boli do jesene 1991 postupne uvádzané do prevádzky všetky vysielače.

Označenie okruhu S 3 sa používalo od 01.04.1995, dovtedy sa používal len názov Rock FM Rádio.

Roky 1991 - 1994

Slovensko 1

102,1 MHz H Ružomberok - Úložisko, 07.10.1991 - 16.01.1994

103,5 MHz H Žilina - Krížava, 20.09.1993 - 20.12.1993

Slovensko 2

100,4 MHz H Námestovo - Magurka, 07.10.1991 - 16.01.1994

102,0 MHz H Banská Bystrica - Suchá hora, 07/1992 - 16.01.1994

103,2 MHz H Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 07.10.1991 - 16.01.1994

103,5 MHz H Žilina - Krížava, 01.01.1993 - 16.01.1994

103,8 MHz H Ružomberok - Úložisko, 07.10.1991 - 16.01.1994

Z finančných dôvod okruh Slovensko 2 v dobe od 20.09.1993 do 20.12.1993 nevysielal.

Všetky vysielače tejto siete boli vypnuté okrem 103,5 MHz Žilina - Krížava,

ktorý bol v tejto dobe preladený na okruh Slovensko 1.

Slovensko 3

99,3 MHz H Bratislava - Kamzík, 07.10.1991 - 16.01.1994

102,0 MHz H Banská Bystrica - Suchá hora, 07/1992 - 31.12.1992

103,5 MHz H Žilina - Krížava, 01/1992 - 31.12.1992

Roky 1994 - 1999

S 1 - Slovensko 1

90,1 MHz H Banská Bystrica - Suchá hora, 01.09.1997

91,2 MHz H Nitra - Zobor, 11.12.1998

92,2 MHz H Poprad - Kráľova hoľa, 01.09.1997

93,5 MHz H Bardejov - Stebnícka Magura, 04.11.1998

95,9 MHz H Trenčín - Nad oborou, 29.07.1998

96,3 MHz H Štúrovo - Modrý vrch, 06.05.1998

96,6 MHz H Bratislava - Kamzík, 01.06.1997

96,6 MHz H Košice - Dubník, 01.08.1997

97,2 MHz H Žilina - Krížava, 01.09.1997 - 28.01.2007

97,3 MHz H Rožňava - Dievčenská skala, 29.10.1998

98,0 MHz H Lučenec - Blatný vrch I, 11.12.1998 - 28.01.2007

99,0 MHz H Banská Štiavnica - Sitno, 09.11.1998

100,4 MHz H Námestovo - Magurka, 1998 - 28.01.2007 -dočasne bola frekvencia využívaná aj pre S 2

102,1 MHz H Ružomberok - Úložisko, 17.01.1994 - 1998

103,2 MHz H Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 13.02.1998 -dočasne bola frekvencia využívaná aj pre S 2

103,8 MHz H Ružomberok - Úložisko, 1998 -dočasne bola frekvencia využívaná aj pre S 2

(Ďalšie frekvencie SRo 1 - Rádio Slovensko uvádzané do prevádzky od roku 2000 sú uvedené nižšie.)

Dňa 05.09.2000 zmena názvu z S 1 - Slovensko 1 na SRo 1 - Rádio Slovensko.

S 2 - Devín

88,2 MHz H Lučenec - Blatný vrch I, 11.12.1998 - 28.01.2007

88,6 MHz H Rožňava - Dievčenská skala, 29.10.1998 - 28.01.2007

88,7 MHz H Námestovo - Magurka, 1998 - 28.01.2007

88,8 MHz H Bardejov - Stebnícka Magura, 04.11.1998 - 28.01.2007

93,3 MHz H Trenčín - Nad oborou, 09/1999 - 29.02.2004

96,9 MHz H Poprad - Kráľova hoľa, 1998 - 28.01.2007

99,3 MHz H Bratislava - Kamzík, 17.01.1994 - 28.01.2007

100,4 MHz H Námestovo - Magurka, 17.01.1994 - 1998

101,3 MHz H Košice - mesto - Šibená hora, 17.01.1994 - 28.01.2007 -dočasne bola frekvencia využívaná aj pre Rock FM

102,0 MHz H Banská Bystrica - Suchá hora, neskôr Laskomer III - Vysielač SNP - budova, 17.01.1994 - 28.01.2007

(na konci roka 1994 presun frekvencie 102,0 MHz zo Suchej hory na Laskomer III - Vysielač SNP - budova)

102,1 MHz H Ružomberok - Úložisko, 1998 - 28.01.2007 -dočasne bola frekvencia využívaná aj pre S 1

103,2 MHz H Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 17.01.1994 - 12.02.1998

103,5 MHz H Žilina - Krížava, 17.01.1994 - 28.01.2007

103,8 MHz H Ružomberok - Úložisko, 17.01.1994 - 1998

106,2 MHz H Štúrovo - Modrý vrch, 06.05.1998 - 28.01.2007

(Ďalšie frekvencie SRo 2 - Rádio Devín uvádzané do prevádzky od roku 2000 sú uvedené nižšie.)

17.01.1994 - Redukcia počtu programových okruhov v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov.

Namiesto okruhu Devín a okruhu regionálnych vysielaní vytvorený kombinovaný okruh S 2.

02.10.1995 - Programový okruh umeleckých a vzdelávacích relácií obnovený pod

názvom Devín a okruh regionálneho a národnostného vysielania pod názvom Regina.

Dňa 05.09.2000 zmena názvu z S 2 - Devín na SRo 2 - Rádio Devín.

S 3 - Rock FM Rádio

89,3 MHz H Bratislava - Kamzík, 01.04.1995 - 02.11.2004

100,1 MHz H Žilina - Krížava, 01.04.1995 - 02.11.2004

100,3 MHz H Košice - Dubník, 01.04.1995 - 02.11.2004

100,6 MHz H Ružomberok - Úložisko, 01.04.1995 - 02.11.2004

100,7 MHz H Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 01.04.1995 - 02.11.2004

101,2 MHz H Trenčín - Nad oborou, 01.04.1995 - 02.11.2004

101,5 MHz H Banská Bystrica - Suchá hora, 01.04.1995 - 02.11.2004

101,7 MHz H Bardejov - Stebnícka Magura, 01.04.1995 - 02.11.2004

102,2 MHz H Nitra - Zobor, 01.04.1995 - 02.11.2004

102,4 MHz H Námestovo - Magurka, 01.04.1995 - 02.11.2004

102,6 MHz H Banská Štiavnica - Sitno, 01.04.1995 - 02.11.2004

103,6 MHz H Lučenec - Blatný vrch I, 01.04.1995 - 02.11.2004

103,7 MHz H Štúrovo - Modrý vrch, 01.04.1995 - 02.11.2004

104,3 MHz H Poprad - Kráľova hoľa, 01.04.1995 - 02.11.2004

105,9 MHz H Rožňava - Dievčenská skala, 01.04.1995 - 02.11.2004

(Ďalšie frekvencie SRo 3 - Rock FM Rádio uvádzané do prevádzky od roku 2000 sú uvedené nižšie.)

Stanica Rock FM Rádio začala vysielať * 04.03.1991 o 05.00 h a vysielanie ukončila † 02.11.2004.

Po začatí vysielania 04.03.1991 boli do jesene 1991 postupne uvádzané do prevádzky všetky vysielače.

Označenie okruhu S 3 sa používalo od 01.04.1995, dovtedy sa používal len názov Rock FM Rádio.

Dňa 05.09.2000 zmena názvu z S 3 - Rock FM Rádio na SRo 3 - Rock FM Rádio.

S 4 - Regina

104,4 MHz H Bratislava - Kamzík, 04.09.1998 - 28.01.2007

(Ďalšie frekvencie SRo 4 - Rádio Regina + SRo 5 - Rádio Patria uvádzané do prevádzky od roku 2000 sú uvedené nižšie.)

Dňa 05.09.2000 zmena názvu z S 4 - Regina na SRo 4 - Rádio Regina.

* * * * *

Poznámky:

Vysielač 99,3 MHz Bratislava bude zaradený v sieti S 2 až do preladenia vysielača

99,3 MHz Bratislava na frekvenciu 90,1 MHz Bratislava

Plánovaný rozvoj v roku 1994:

Trenčín 95,9 MHz

Štúrovo 99,4 MHz

Nitra 91,2 MHz

Bratislava (preladenie) 90,1 MHz

* * * * *

Použitie rozhlasových vysielačov na šírenie programu SRo - 1994

V súvislosti so zmenami v použití rozhlasových vysielačov na šírenie programov Slovenského rozhlasu s platnosťou od 17. januára 1994, požiadal Slovenský rozhlas o uverejnenie nasledovnej informácie: poloha, frekvencia, Slovensko 1: okruh spravodajsko-publicistický SV Nitra (NIT 17) 1098 KHz B.Bystrica (BYS 05) 702 kHz Prešov (PRE 05) 702 kHz x Bratislava (VAJ 05) 792 kHz x Orava (ORA 01) 621 kHz x Žilina (ZLN 01) 567 kHz x Čadca (CAD 01) 864 kHz x R.Sobota (SOB 06) 567 kHz x Poprad (TAT 01) 900 kHz x - označené vysielače budú v pracovných dňoch v čase od 06.00 do 12.00 h, v sobotu a nedeľu od 06.00 do 09.00 h priradené k okruhu S2 VKV (stereo) . Bratislava (BVA 02) 67.76 MHz . B.Bystrica (BST 02) 70.94 MHz . Žilina (ZIL 02) 71.60 MHz . Námestovo (NAM 03) 72.02 MHz . Ružomberok (RUZ 03) 102.10 MHz . Poprad (POP 02) 68.06 MHz . Košice-Dubník (KOS 02) 67.94 MHz Slovensko 2 Okruh umelecko-regionálny Regionálne relácie v pracovných dňoch spravidla v čase od 06.00 do 12.00 h, v sobotu a nedeľu od 07.30 do 09.00 h. Počas nich bude okruh rozdelený podľa regiónov a posilnený nízkovýkonovými SV vysielačmi (označenými x) z okruhu S1 Bratislava (BVA 04) 68.84 MHz r Bratislava (BVA 05) 99.30 MHz B.Bystrica (BST 04) 69.68 MHz B.Bystrica (BBT 05) 102.00 MHz Žilina (ZIL 04) 69.50 MHz Žilina (ZIL 05) 103.50 MHz Námestovo (NAM 04) 100.40 MHz Ružomberok (RUZ 04) 103.80 MHz N.Mesto n/V. (NME 04) 103.20 MHz Poprad (POP 04) 69.20 MHz Košice-Dubník (KOS 04) 68.87 MHz Košice (mesto) 101.30 MHz r Vysielač BVA 05 bude zaradený v sieti S2 až do preladenia vysielača BVA 04 na frekvenciu 90.10 MHz Plánovaný rozvoj v roku 1994: Trenčín 95.90 MHz Štúrovo 99.40 MHz Nitra 91.20 MHz Bratislava (preladenie) 90.10 MHz SV: B.Bystrica (BYS 07) 1035 kHz (bude vysielať len počas regionálneho vysielania - 6 hodín denne od 06.00 do 12.00 h).

Obnova anténnych systémov má zlepšiť rozhlasové vysielanie v pásme VKV - 1997

BRATISLAVA (SME - ch) - Do jesene t. r. majú byť komplexne obnovené anténne systémy v pásme VKV na bodoch Dubník, Krížava a Kráľova hoľa. Presný harmonogram postupu obnovy a rozvoja technických zariadení v pásme VKV by podľa slov Gabriela Szántóa, riaditeľa Rádiokomunikácií, mal byť vypracovaný v najbližších dňoch. Nové systémy majú umožniť rádiám vysielať z týchto kót s maximálnym výkonom. "V súčasnosti inštalované anténne systémy nezabezpečia vysielanie v takom výkone, ako od nás zákazník požaduje," dodal G. Szántó. Do konca februára t. r. chcú Rádiokomunikácie pripraviť na základe návrhov prevádzkovateľov rozhlasového vysielania zoznam, ktoré technické zariadenia treba modernizovať. Komplexnú obnovu na základe požiadaviek prevádzkovateľov chcú Rádiokomunikácie v pásme VKV uskutočniť do konca roka 1998. Napriek tomu, že prostriedky na rozvoj si Rádiokomunikácie zabezpečujú z vlastných zdrojov, nemalo by sa to podľa G. Szántóa odzrkadliť v cene za vysielanie. Oproti minuloročným cenám však tohtoročné vzrástli o 70 %. Na otázku SME, prečo sa v najbližšej etape obnovy uvažuje práve o Dubníku, Krížave a Kráľovej holi, G. Szántó povedal, že sú to najdôležitejšie body šírenia rozhlasového vysielania a pribudne na nich najviac nových držiteľov licencií. Podľa rozhodnutia Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie z decembra 1996 z Dubníka pri Košiciach budú vysielať Fun Radio a Rádio Východ Prešovskej kultúrnej agentúry, z Krížavy pri Žiline Fun Radio, z Kráľovej hole pri Poprade Rádio Koliba spoločnosti WA Slovakia Bratislava a Rádio Rebeca, ktoré bude vysielať aj zo Suchej hory pri Banskej Bystrici.

pondelok 20. 1. 1997 | SME-ch

* * * * *

Slovenský rozhlas - Ako sa pokračovalo vo vysielaní v novom tisícročí

(2000 ->)

- Slovensko 1 a Rádio Devín od 01.01.2000 na satelite -

Dňa 05.09.2000 vstúpila do platnosti jednotná forma pomenovania programových okruhov:

Rádio Slovensko (univerzálny), Rádio Devín (umenie a vzdelávanie), Rádio Rock FM (populárna a rocková hudba, spravodajstvo), Rádio Regina (regionálne vysielanie), Rádio Patria (vysielanie pre národnostné menšiny), Radio Slovakia International (zahraničné vysielanie), Rádio INET (internet).

Zmena názvu stanice S 1 - Slovensko 1 => SRo 1 - Rádio Slovensko, 05.09.2000

Zmena názvu stanice S 2 - Devín => SRo 2 - Rádio Devín, 05.09.2000

Zmena názvu stanice S 3 - Rock FM Rádio => SRo 3 - Rock FM Rádio, 05.09.2000

Zmena názvu stanice S 4 - Regina => SRo 4 - Rádio Regina, 05.09.2000

Vznik SRo 5 - Rádio Patria, 05.09.2000

103,2 MHz H SRo 4 - Rádio Regina KE Košice - Šibená hora, 14.01.2002

(delenie s BBC Slovakia)

105,4 MHz H SRo 4 - Rádio Regina BB Banská Bystrica - Laskomer III - Vysielač SNP - budova,

14.01.2002 - 28.01.2007

(delenie s BBC Slovakia)

94,6 MHz H SRo 4 - Rádio Regina BA + SRo 5 - Rádio Patria M Nové Zámky - Komárňanská cesta 3

- Elektrosvit - komín, 01.03.2002 - 31.10.2003

104,7 MHz H SRo 3 - Rock FM Rádio Nové Zámky - Komárňanská cesta 3 - Elektrosvit - komín, 01.03.2002 - 31.10.2003 (zrušený)

95,6 MHz H SRo 3 - Rock FM Rádio Borský Mikuláš - Mária Magdaléna, 19.07.2002 - 31.10.2003

102,8 MHz H SRo 4 - Rádio Regina BA Borský Mikuláš - Mária Magdaléna, 19.07.2002 - 31.10.2003

(niektoré zdroje uvádzajú začiatok vysielania frekvencií v Borskom Mikuláši 31.07.2002)

90,9 MHz H SRo 1 - Rádio Slovensko Modrý Kameň - Španí laz, 01.06.2003

98,3 MHz H SRo 2 - Rádio Devín Modrý Kameň - Španí laz, 01.06.2003 - 28.01.2007

103,1 MHz H SRo 3 - Rock FM Rádio Modrý Kameň - Španí laz, 01.06.2003 - 31.10.2003

89,1 MHz H SRo 1 - Rádio Slovensko Stará Ľubovňa - Kotník, 13.06.2003

102,3 MHz H SRo 2 - Rádio Devín Stará Ľubovňa - Kotník, 13.06.2003 - 28.01.2007

98,9 MHz H SRo 3 - Rock FM Rádio Stará Ľubovňa - Kotník, 13.06.2003 - 02.11.2004

92,2 MHz x SRo 1 - Rádio Slovensko Branisko - Tunel Branisko, 29.06.2003

91,7 MHz H SRo 4 - Rádio Regina BA Štúrovo - Belá - Pod lesom, 01.08.2003 - 28.01.2007

(niektoré zdroje uvádzajú začiatok vysielania 09/2003)

88,5 MHz H SRo 4 - Rádio Regina BB Modrý Kameň - Španí laz, 01.08.2003 - 28.01.2007

(niektoré zdroje uvádzajú začiatok vysielania 09/2003)

96,1 MHz H SRo 4 - Rádio Regina KE + SRo 5 - Rádio Patria U/R Stará Ľubovňa - Kotník, 01.08.2003 - 28.01.2007

(niektoré zdroje uvádzajú začiatok vysielania 09/2003)

95,0 MHz H SRo 2 - Rádio Devín Rimavská Sobota - Palaska - Veľký vrch - RRS, 01.09.2003 - 31.10.2003

90,0 MHz H SRo 4 - Rádio Regina KE Rožňava - Dievčenská skala, 01.09.2003 - 28.01.2007

91,2 MHz H SRo 1 - Rádio Slovensko Snina - Magurica, 01.09.2003

102,2 MHz H SRo 4 - Rádio Regina KE + SRo 5 - Rádio Patria U/R Snina - Magurica, 01.09.2003 - 28.01.2007

91,9 MHz H SRo 4 - Rádio Regina BB Trstená na Orave - Uhlisko, 03.09.2003 - 28.01.2007

102,8 MHz H SRo 5 - Rádio Patria M Nové Zámky - Komárňanská cesta 3 - Elektrosvit - komín,

01.10.2003 – 31.10.2003

89,2 MHz H SRo 2 - Rádio Devín Trebišov - Bánovce nad Ondavou - silážna veža, 01.10.2003 - 31.10.2003

99,7 MHz H SRo 4 - Rádio Regina KE Trebišov - Bánovce nad Ondavou - silážna veža, 01.10.2003 - 31.10.2003

106,7 MHz H SRo 5 - Rádio Patria M Trebišov - Bánovce nad Ondavou - silážna veža, 01.10.2003 - 31.10.2003

95,6 MHz H SRo 4 - Rádio Regina BA Borský Mikuláš - Mária Magdaléna, 01.11.2003 - 28.01.2007

102,8 MHz H SRo 2 - Rádio Devín Borský Mikuláš - Mária Magdaléna, 01.11.2003 - 28.01.2007

103,1 MHz H SRo 5 - Rádio Patria M Modrý Kameň - Španí laz, 01.11.2003 - 28.01.2007

94,6 MHz H SRo 5 - Rádio Patria M Nové Zámky - Komárňanská cesta 3 - Elektrosvit - komín, 01.11.2003 - 28.01.2007

102,8 MHz H SRo 4 - Rádio Regina BA Nové Zámky - Komárňanská cesta 3 - Elektrosvit - komín,

01.11.2003 - 28.01.2007

95,0 MHz H SRo 4 - Rádio Regina BB Rimavská Sobota - Palaska - Veľký vrch - RRS, 01.11.2003 - 28.01.2007

89,2 MHz H SRo 4 - Rádio Regina KE Trebišov - Bánovce nad Ondavou - silážna veža, 01.11.2003 - 28.01.2007

99,7 MHz H SRo 5 - Rádio Patria M Trebišov - Bánovce nad Ondavou - silážna veža, 01.11.2003 - 28.01.2007

106,7 MHz H SRo 2 - Rádio Devín Trebišov - Bánovce nad Ondavou - silážna veža, 01.11.2003 - 28.01.2007

107,6 MHz H SRo 2 - Rádio Devín Snina - Magurica, 01.02.2004 - 28.01.2007

97,8 MHz H SRo 2 - Rádio Devín Trenčín - Nad oborou, 01.03.2004 (výmena s 93,3 MHz Rádio Lumen) - 28.01.2007

* * * * *

Stanica SRo 3 - Rock FM Rádio bola 03.11.2004 premenovaná na okruh SRo 3 - Rádio_FM.

89,3 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Bratislava - Kamzík, 03.11.2004 - 28.01.2007

98,9 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Stará Ľubovňa - Kotník, 03.11.2004 - 28.01.2007

100,1 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Žilina - Krížava, 03.11.2004 - 28.01.2007

100,3 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Košice - Dubník, 03.11.2004 - 28.01.2007

100,6 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Ružomberok - Úložisko, 03.11.2004 - 28.01.2007

100,7 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 03.11.2004 - 28.01.2007

101,2 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Trenčín - Nad oborou, 03.11.2004 - 28.01.2007

101,5 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Banská Bystrica - Suchá hora, 03.11.2004 - 28.01.2007

101,7 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Bardejov - Stebnícka Magura, 03.11.2004 - 28.01.2007

102,2 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Nitra - Zobor, 03.11.2004 - 28.01.2007

102,4 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Námestovo - Magurka, 03.11.2004 - 28.01.2007

102,6 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Banská Štiavnica - Sitno, 03.11.2004 - 28.01.2007

103,6 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Lučenec - Blatný vrch I, 03.11.2004 - 28.01.2007

103,7 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Štúrovo - Modrý vrch, 03.11.2004 - 28.01.2007

104,3 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Poprad - Kráľova hoľa, 03.11.2004 - 28.01.2007

105,9 MHz H SRo 3 - Rádio_FM Rožňava - Dievčenská skala, 03.11.2004 - 28.01.2007

* * * * *

97,2 MHz x SRo 1 - Rádio Slovensko Čadca - Tunel Horelica, 29.11.2004 - 29.01.2007

Poznámka: Vysielač v Tuneli Horelica aj po dátume 29.01.2009, kedy došlo k výmene frekvencií SRo, vysielal

aj naďalej na frekvencii 97,2 MHz, kde už bol okruh SRo 3 - Rádio Devín, až neskôr bol

preladený na frekvenciu 103,5 MHz SRo 1 - Rádio Slovensko.

103,5 MHz x SRo 1 - Rádio Slovensko Čadca - Tunel Horelica, 29.01.2007

* * * * *

92,6 MHz V SRo 2 - Rádio Regina BB Zvolen - Ul. T. G. Masaryka 2117/24 - Lesnícka fakulta Technickej univerzity, 17.03.2006 - 20.12.2006

99,8 MHz V SRo 2 - Rádio Regina BB Zvolen - Malá Stráž, 20.12.2006 (výmena s 92,6 MHz) - 28.01.2007

* * * * *

29.01.2007 - výmena frekvencií, prečíslovanie a zmena názvov okruhov:

99,7 MHz H SRo 1 - Rádio Slovensko Trebišov - Bánovce nad Ondavou - silážna veža, 29.01.2007

(zmena z SRo 5 - Rádio Patria M)

102,4 MHz H SRo 1 - Rádio Slovensko Námestovo - Magurka, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

103,5 MHz H SRo 1 - Rádio Slovensko Žilina - Krížava, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

103,6 MHz H SRo 1 - Rádio Slovensko Lučenec - Blatný vrch I, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

Stanica SRo 4 - Rádio Regina bola 29.01.2007 premenovaná na SRo 2 - Rádio Regina.

88,2 MHz H SRo 2 - Rádio Regina BB Lučenec - Blatný vrch I, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

88,5 MHz H SRo 2 - Rádio Regina BB Modrý Kameň - Španí laz, 29.01.2007 (zmena z SRo 4 - Rádio Regina BB)

88,6 MHz H SRo 2 - Rádio Regina KE Rožňava - Dievčenská skala, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

89,2 MHz H SRo 2 - Rádio Regina KE Trebišov - Bánovce nad Ondavou - silážna veža, 29.01.2007

(zmena z SRo 4 - Rádio Regina KE)

91,7 MHz H SRo 2 - Rádio Regina BA Štúrovo - Belá - Pod lesom, 29.01.2007 (zmena z SRo 4 - Rádio Regina BA)

95,0 MHz H SRo 2 - Rádio Regina BB Rimavská Sobota - Palaska - Veľký vrch - RRS, 29.01.2007

(zmena z SRo 4 - Rádio Regina BB)

99,3 MHz H SRo 2 - Rádio Regina BA Bratislava - Kamzík, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

100,1 MHz H SRo 2 - Rádio Regina BB Žilina - Krížava, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

100,3 MHz H SRo 2 - Rádio Regina KE Košice - Dubník, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

100,4 MHz H SRo 2 - Rádio Regina BB Námestovo - Magurka, 29.01.2007 (zmena z SRo 1 - Rádio Slovensko)

100,6 MHz H SRo 2 - Rádio Regina BB Ružomberok - Úložisko, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

100,7 MHz H SRo 2 - Rádio Regina BA Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

101,5 MHz H SRo 2 - Rádio Regina BB Banská Bystrica - Suchá hora, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

102,2 MHz H SRo 2 - Rádio Regina BA Nitra - Zobor, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

102,3 MHz H SRo 2 - Rádio Regina KE Stará Ľubovňa - Kotník, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

Stanica SRo 2 - Rádio Devín bola 29.01.2007 premenovaná na SRo 3 - Rádio Devín.

88,8 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Bardejov - Stebnícka Magura, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

88,7 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Námestovo - Magurka, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

90,0 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Rožňava - Dievčenská skala, 29.01.2007 (zmena z SRo 4 - Rádio Regina KE)

94,6 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Nové Zámky - Komárňanská cesta 3 - Elektrosvit - komín, 29.01.2007

(zmena z SRo 5 - Rádio Patria M)

95,6 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Borský Mikuláš - Mária Magdaléna, 29.01.2007 (zmena z SRo 4 - Rádio Regina BA)

96,1 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Stará Ľubovňa - Kotník, 29.01.2007

(zmena z SRo 4 - Rádio Regina KE + SRo 5 - Rádio Patria U/R)

96,9 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Poprad - Kráľova hoľa, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

97,2 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Žilina - Krížava, 29.01.2007 (zmena z SRo 1 - Rádio Slovensko)

97,8 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Trenčín - Nad oborou, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

99,8 MHz V  SRo 3 - Rádio Devín Zvolen - Malá Stráž, 29.01.2007 (zmena z SRo 4 - Rádio Regina BB)

102,0 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Banská Bystrica - Laskomer III - Vysielač SNP - budova, 29.01.2007 - 2011

(zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

102,2 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Snina - Magurica, 29.01.2007

(zmena z SRo 4 - Rádio Regina KE + SRo 5 - Rádio Patria U/R)

102,6 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Banská Štiavnica - Sitno, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

103,1 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Modrý Kameň - Španí laz, 29.01.2007 (zmena z SRo 5 - Rádio Patria M)

104,4 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Bratislava - Kamzík, 29.01.2007 (zmena z SRo 4 - Rádio Regina BA)

106,2 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Štúrovo - Modrý vrch, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

106,7 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Trebišov - Bánovce nad Ondavou - silážna veža, 29.01.2007

(zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

Stanica SRo 3 - Rádio_FM bola 29.01.2007 premenovaná na SRo 4 - Rádio_FM.

89,3 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Bratislava - Kamzík, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

91,9 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Trstená na Orave - Uhlisko, 29.01.2007 (zmena z SRo 4 - Rádio Regina BB)

98,0 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Lučenec - Blatný vrch I, 29.01.2007 (zmena z SRo 1 - Rádio Slovensko)

98,3 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Modrý Kameň - Španí laz, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

98,9 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Stará Ľubovňa - Kotník, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

101,2 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Trenčín - Nad oborou, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

101,3 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Košice - mesto - Šibená hora, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

101,7 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Bardejov - Stebnícka Magura, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

102,1 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Ružomberok - Úložisko, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

102,8 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Borský Mikuláš - Mária Magdaléna, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

102,8 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Nové Zámky - Komárňanská cesta 3 - Elektrosvit - komín, 29.01.2007

(zmena z SRo 4 - Rádio Regina BA)

103,7 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Štúrovo - Modrý vrch, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

104,3 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Poprad - Kráľova hoľa, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

105,4 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Banská Bystrica - Laskomer III - Vysielač SNP - budova, 29.01.2007 - 2011

(zmena z SRo 4 - Rádio Regina BB)

105,9 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Rožňava - Dievčenská skala, 29.01.2007 (zmena z SRo 3 - Rádio_FM)

107,6 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Snina - Magurica, 29.01.2007 (zmena z SRo 2 - Rádio Devín)

* * * * *

96,1 MHz V SRo 3 - Rádio Devín Košice - Hlavná ul. 1 - Hotel Slovan, 13.04.2007 - 12.12.2007

91,8 MHz V SRo 4 - Rádio_FM Martin - Stredoslovenská energetika [SSE] - komín, 01.06.2007 - 28.09.2007

96,6 MHz x SRo 1 - Rádio Slovensko Bratislava - Tunel Sitina, 24.06.2007

91,8 MHz V SRo 4 - Rádio_FM Martin - Bystrička - Krásna, 28.09.2007 - 08.02.2016

99,7 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Trebišov - Bánovce nad Ondavou - silážna veža, 01.11.2007 - 31.08.2009

(zmena z SRo 1 - Rádio Slovensko)

91,8 MHz V SRo 4 - Rádio_FM Čadca - Jurošovský vrch I, 21.11.2007

91,9 MHz V SRo 4 - Rádio_FM Žilina - Dubeň, 21.11.2007 - 08.02.2016

101,5 MHz V SRo 4 - Rádio_FM Prešov - Šibená hora II, 22.11.2007 - 08/2012

106,7 MHz V SRo 3 - Rádio Devín Prešov - Šibená hora II, 22.11.2007 - 08/2012

96,2 MHz V SRo 3 - Rádio Devín Košice - Werferova ul. 3 - Krajská správa Štatistického úradu, 13.12.2007

(zmena z 96,1 MHz)

96,9 MHz H SRo 2 - Rádio Regina BB Poprad - Kráľova hoľa, 07.01.2008 (zmena z SRo 3 - Rádio Devín)

89,0 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Zvolen - Malá Stráž, 01.03.2008 (výmena s Rádio Expres)

91,7 MHz V SRo 4 - Rádio_FM Dolný Kubín - Veľký Bysterec - Za stráňou II - vodojem, 26.03.2009 - 21.08.2012

98,4 MHz V SRo 4 - Rádio_FM Žiar nad Hronom - Šibeničný vrch I, 26.03.2009

101,2 MHz V SRo 4 - Rádio_FM Košice - Werferova ul. 3 - Krajská správa Štatistického úradu, 05.06.2009

(zmena zo 101,3 MHz)

* * * * *

94,6 MHz H SRo 3 - Rádio Devín + SRo 5 - Rádio Patria M Nové Zámky - Komárňanská cesta 3 - Elektrosvit - komín, 02.02.2009 (doplnenie SRo 5 - Rádio Patria M)

106,2 MHz H SRo 3 - Rádio Devín + SRo 5 - Rádio Patria M Štúrovo - Modrý vrch, 02.02.2009

(doplnenie SRo 5 - Rádio Patria M)

98,3 MHz H SRo 4 - Rádio_FM + SRo 5 - Rádio Patria M Modrý Kameň - Španí laz, 02.02.2009

(doplnenie SRo 5 - Rádio Patria M)

98,0 MHz H SRo 4 - Rádio_FM + SRo 5 - Rádio Patria M Lučenec - Blatný vrch I, 02.02.2009

(doplnenie SRo 5 - Rádio Patria M)

105,9 MHz H SRo 4 - Rádio_FM + SRo 5 - Rádio Patria M Rožňava - Dievčenská skala, 02.02.2009

(doplnenie SRo 5 - Rádio Patria M)

96,2 MHz V SRo 3 - Rádio Devín + SRo 5 - Rádio Patria M Košice - Werferova ul. 3

- Krajská správa Štatistického úradu, 02.02.2009 – 19.05.2009

(doplnenie SRo 5 - Rádio Patria M)

106,7 MHz H SRo 3 - Rádio Devín + SRo 5 - Rádio Patria M Trebišov - Bánovce nad Ondavou - silážna veža, 02.02.2009 (doplnenie SRo 5 - Rádio Patria M)

* * * * *

96,2 MHz V SRo 3 - Rádio Devín Košice - Werferova ul. 3 - Krajská správa Štatistického úradu, 20.05.2009

99,7 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Trebišov - Bánovce nad Ondavou - silážna veža, 01.09.2009

101,3 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Trebišov - Bánovce nad Ondavou - silážna veža, 01.09.2009

92,2 MHz x SRo 1 - Rádio Slovensko Svit - Tunel Bôrik, 05.12.2009

* * * * *

01.01.2011 - Vznik spoločnej verejnoprávnej inštitúcie SRo + STV = RTVS - Rozhlas a televízia Slovenska

102,0 MHz H SRo 3 - Rádio Devín Banská Bystrica - Laskomer I - Vysielač SNP - stožiar, 25.04.2011

105,4 MHz H SRo 4 - Rádio_FM Banská Bystrica - Laskomer I - Vysielač SNP - stožiar, 25.04.2011

(presun vysielačov z budovy Vysielača SNP na stožiar)

* * * * *

98,9 MHz V  SRo 5 - Rádio Patria M + SRo 3 - Rádio Devín Bratislava - Mýtna ul. 1 - Slovenský rozhlas - pyramída, 18.01.2012

(na frekvencii 98,9 MHz prebiehalo od 10/2011 testovacie vysielanie DRM+, ktoré bolo opäť obnovené v roku 2012

v čase 18.00 h – 06.00 h a zároveň bolo v tomto čase ukončené vysielanie okruhu SRo 3 - Rádio Devín.

Neskôr sa v rámci DRM+ TEST začala šíriť stanica Rádio Devín.

Vysielanie DRM+ TEST na frekvencii 98,9 MHz Bratislava bolo ukončené 31.08.2015.)

Od 03/2012 sa používa namiesto označenia SRo - Slovenský rozhlas nový názov

RTVS - Rozhlas a televízia Slovenska a rozhlasové okruhy už nie sú očíslované.

+ Ukončenie označovania okruhu Rádio Patria pridanou skratkou M a U/R:

Rádio Patria M - vysielanie v maďarskom jazyku

Rádio Patria U/R - vysielanie v ukrajinskom a rusínskom jazyku

94,2 MHz H RTVS - Rádio Devín Poprad - Kráľova hoľa, 01.06.2012

90,8 MHz H RTVS - Rádio Devín Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 29.06.2012

89,3 MHz V RTVS - Rádio Regina KE Bardejov - Rúrna - TVp, 29.08.2012

94,4 MHz V RTVS - Rádio Regina KE Svidník - Nižný Orlík - Hrabníky - TVp, 29.08.2012

97,2 MHz H RTVS - Rádio Regina KE Medzilaborce - Panská Kýčera - TVp, 29.08.2012

97,6 MHz V RTVS - Rádio Devín Raslavice - Abrahámovce - Hrabovec - TVp, 29.08.2012

99,9 MHz V RTVS - Rádio Devín Giraltovce - Kostolná hora - TVp, 29.08.2012

92,2 MHz V RTVS - Rádio Slovensko Dubnica nad Váhom - Horné Srnie - Kremenica - TVp, 08/2012

92,2 MHz V  RTVS - Rádio Slovensko Veľká Franková - Obecný úrad + kultúrny dom - AB, 08/2012

92,2 MHz V  RTVS - Rádio Slovensko Ždiar - Antošovský vrch - TVp, 08/2012

96,6 MHz V  RTVS - Rádio Slovensko Malá Franková - Pod Furmancom, 08/2012

96,6 MHz V  RTVS - Rádio Slovensko Osturňa - Polianka - TVp, 08/2012

96,6 MHz V  RTVS - Rádio Slovensko Spišská Stará Ves - Šibeničná hora - TVp, 08/2012

100,3 MHz V  RTVS - Rádio Regina KE Malá Franková - Pod Furmancom, 08/2012

100,3 MHz V  RTVS - Rádio Regina KE Osturňa - Polianka - TVp, 08/2012

100,3 MHz V  RTVS - Rádio Regina KE Spišská Stará Ves - Šibeničná hora - TVp, 08/2012

101,5 MHz V  RTVS - Rádio Regina KE Veľká Franková - Obecný úrad + kultúrny dom - AB, 08/2012

101,5 MHz V  RTVS - Rádio Regina KE Ždiar - Antošovský vrch - TVp, 08/2012

Presuny rozhlasových FM vysielačov RTVS v auguste 2012:

91,7 MHz V RTVS - Rádio_FM Dolný Kubín - Veľký Bysterec - Za stráňou I - vodojem, 21.08.2012

91,7 MHz H RTVS - Rádio Regina BA Štúrovo - Modrý vrch, 08/2012

91,9 MHz H RTVS - Rádio_FM Námestovo - Magurka, 08/2012

94,6 MHz H RTVS - Rádio Devín Nové Zámky - Tehlové - Tekvičné pole, 08/2012

95,6 MHz H RTVS - Rádio Devín Borský Mikuláš - Dubník, 08/2012

101,5 MHz V RTVS - Rádio_FM Prešov - Šibená hora I - TVp, 08/2012

102,8 MHz H RTVS - Rádio_FM Borský Mikuláš - Dubník, 08/2012

102,8 MHz z H RTVS - Rádio_FM Nové Zámky - Tehlové - Tekvičné pole, 08/2012

106,7 MHz V RTVS - Rádio Devín Prešov - Šibená hora I - TVp, 08/2012

* * * * *

98,9 MHz V  RTVS - RSI - Radio Slovakia International Bratislava - Mýtna ul. 1 - Slovenský rozhlas - pyramída, 31.08.2015

(vysielanie na vysielači RTVS - Rádio Patria v čase 18.00 h - 06.00 h)

92,2 MHz x RTVS - Rádio Slovensko Levoča - Tunel Šibeník, 11/2015

94,5 MHz H RTVS - Rádio_FM Žilina - Krížava, 01.02.2016

V roku 2016 došlo k zmene označovania okruhov RTVS - Rádio Regina

Bratislava [BA], Banská Bystrica [BB] a Košice [KE] na Západ [Z], Stred [S] a Východ [V].

101,9 MHz V  RTVS - Rádio Regina V Spišská Nová Ves - Modrý vrch - TVp, 03.03.2017

103,5 MHz x RTVS - Rádio Slovensko Skalité - Tunel Poľana, 10.06.2017

103,5 MHz x RTVS - Rádio Slovensko Svrčinovec - Tunel Svrčinovec, 10.06.2017

93,9 MHz H  RTVS - Rádio Patria + RTVS - Rádio Devín Michalovce - Okružná ul. 64 - OD

(frekvencia bola pridelená od roku 2012 do roku 2018, ale nebola využívaná)

102,4 MHz V RTVS - Rádio Patria + Radio Slovakia International Senec - Ul. J. Jesenského 2 - OD, 26.03.2018

91,4 MHz V RTVS - Rádio Patria + Radio Slovakia International

Dunajská Streda - Bacsákova ul. 247 - TKB - RRS - stožiar, 28.03.2018

89,6 MHz V  RTVS - Rádio Patria + Radio Slovakia International Plešivec -plánovaný

105,8 MHz V  RTVS - Rádio Patria + Radio Slovakia International Moldava nad Bodvou -plánovaný

95,9 MHz H Trenčín - Nad oborou -plánované preladenie na RTVS - Rádio Regina Z

Rozpracované alebo už zrealizované projekty koordinácií nových FM/VKV frekvencií RTVS sú

pre oblasti Banská Štiavnica, Bardejov, Brezno, Gemer, Horná Nitra, Horný Zemplín,

Kysuce, Liptov, Medzilaborce, Moldava nad Bodvou, Nitra, Orava, Považie,

Spiš, Šariš, Terchová, Turiec, Záhorie a Zamagurie, kde je

nedostatočný, alebo žiaden rozhlasový signál RTVS.

* * * * *

História: Digitálne DVB-T vysielače v začiatkoch 21. storočia

- DVB-T vysielače -

- Spúšťanie DVB-T vysielačov Mux 1 - prechodový -

Stanice: STV 1, STV 2, STV 3, TV Joj, TV Joj Plus, TV Markíza

Dňa 04.06.2010 bola do Mux 1 zaradená stanica TV Markíza

a vyradené stanice STV 3 a TV Joj Plus.

Počas MS vo futbale v JAR v júni 2010 bola stanica STV 3 od 11.06. do 13.07.2010

opäť operatívne dočasne zaradená do Mux 1.

K 64 V Košice - Makovica I - RRS, 16.12.2009 (skúšobne) - 01.07.2011

K 61 V Poprad - Kráľova hoľa, 22.12.2009 - oficiálne, 17.12.2009 (skúšobne) - 27.07.2011

- deň po spustení oficiálneho vysielania, došlo 23.12.2009 k poruche na technológii anténového systému DVB-T vplyvom extrémneho počasia. Vysielanie bolo opäť obnovené 30.12.2009.

K 68 V Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 18.12.2009 (skúšobne) - 27.07.2011

K 68 V Žilina - Krížava, 31.12.2009 (oficiálne), 18.12.2009 (skúšobne) - 01.07.2011

K 59 H Zvolen – Malá Stráž, 29.12.2009 - 08.02.2010 (dočasný vysielač)

K65 V Banská Bystrica - Laskomer I - Vysielač SNP - stožiar, 12/2009 - 01.07.2011

K 62 V Bardejov - Stebnícka Magura, 12/2009 - 01.07.2011

K 66 V Bratislava - Kamzík, 12/2009 - 27.07.2011

K 64 V Košice - Heringeš I - RRS, 12/2009 - 01.07.2011

K 65 V Modrý Kameň - Španí laz, 12/2009 - 01.07.2011

K 68 V Námestovo - Magurka, 12/2009 - 01.07.2011

- dňa 29.04.2011 zvýšenie výkonu ERP + nový vyššie umiestnený anténový systém

K 68 V Ružomberok - Úložisko, 12/2009 - 01.07.2011

K 44 H Prešov - FNsP J. A. Reimana - Monoblok, 08.01.2010 - 28.02.2010 (dočasný vysielač)

K 64 V Prešov - Šibená hora - TVp, 26.02.2010 - 20.06.2011

K 61 V Rožňava - Dievčenská skala, 25.03.2010 - 23.03.2011

K 65 V Lučenec - Blatný vrch, 25.03.2010 - 23.03.2011

K 64 V Snina - Magurica, 30.03.2010 - 06.05.2011

K 66 V Stará Ľubovňa - Kotník, 30.03.2010 - 29.06.2011

K 21 V Štúrovo - Modrý vrch, 13.04.2010 - 16.03.2011

K 21 H Nitra - Zobor, 22.04.2010 - 01.06.2011

- dňa 13.05.2010 došlo k zmene polarizácie z H na V + zvýšenie ERP

K 66 V Borský Mikuláš - Dubník, 29.06.2010 - 16.06.2011

K 66 V Trenčín - Nad oborou, 29.06.2010 - 28.04.2011

K 21 V Banská Štiavnica - Sitno, 01.07.2010 - 01.06.2011

K 69 V Uhrovec - Ostrý vrch, 02.07.2010 - 01.07.2011

K 69 V  Prievidza - Bojnice - Vendelín - TVp, 16.11.2010 - 03.05.2011

- Spúšťanie DVB-T vysielačov Mux 2 -

Stanice: TV Markíza, TV Doma, TV Joj, TV Plus, TA3/Ring TV

K 59 V Námestovo - Magurka, 28.06.2010

- dňa 29.04.2011 zvýšenie výkonu ERP + nový vyššie umiestnený anténový systém

- dňa 06.09.2017 zvýšenie výkonu ERP

K 59 V  Medzev - Lastovičí vrch - TVp, 04.11.2010

K 59 V Krompachy - Dúbie - TVp, 04.11.2010

K 27 V  Hnúšťa - Štepový vrch - TVp, 24.11.2010

K 27 V  Revúca - Skalka I - TVp, 25.11.2010

K 51 V Banská Bystrica - Laskomer I - Vysielač SNP - stožiar, 15.03.2011

K 21 V  Štúrovo - Modrý vrch, 16.03.2011

- vysielač bol preladený z Mux 1 + zníženie výkonu ERP

K 60 V Lučenec - Blatný vrch I, 23.03.2011

K 27 V  Rožňava - Dievčenská skala, 23.03.2011

K 60 V  Detva - Javor - GSM Telekom (T-Mobile) - stožiar, 05.04.2011 (oficiálne),

04.04.2011 (skúšobne)

K 59 V Košice - Heringeš I - RRS, 05.04.2011

K 52 V Považská Bystrica - Žiar - TVp, 07.04.2011

K 40 V Bardejov - Stebnícka Magura, 21.04.2011 (oficiálne), 20.04.2011 (skúšobne)

K 52 V Trenčín - Nad oborou, 28.04.2011

K 52 V  Prievidza - Bojnice - Vendelín - TVp, 03.05.2011

K 59 V Košice - Makovica I - RRS, 03.05.2011 - 13.08.2014

- od 14.08.2014 presun na Dubník

K 59 V Snina - Magurica, 06.05.2011

K 59 V Prešov - Šibená hora I - TVp, 12.05.2011 (oficiálne), 11.05.2011 (skúšobne)

(Mux 2 vysielal zo Šibenej hory skúšobne už od 05.05.2011, ale neskôr bol vypnutý.)

K 51 V  Brezno - Mýto pod Ďumbierom - Skalka - RRS - priehradový stožiar, 12.05.2011

K 59 V Kráľovský Chlmec - Malý vrch - TVp, 13.05.2011 (oficiálne), 12.05.2011 (skúšobne)

K 55 V  Poprad - Hranovnica - Dubina I - TVp, 30.05.2011

K 52 V  Žilina - Krížava, 01.06.2011

K 21 V Nitra - Zobor, 01.06.2011

- vysielač bol preladený z Mux 1 + zvýšenie výkonu ERP + nový vyššie umiestnený anténový systém

K 21 V Banská Štiavnica - Sitno, 01.06.2011

- vysielač bol preladený z Mux 1 + zvýšenie výkonu ERP

- dňa 23.06.2011 ďalšie výrazné zvýšenie výkonu ERP + nový vyššie umiestnený anténový systém

K 56 V Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 24.06.2011 (oficiálne), 23.06.2011 (skúšobne)

K 55 V Stará Ľubovňa - Kotník, 29.06.2011

- od 09/2011 zvýšenie výkonu ERP + nový vyššie umiestnený anténový systém

K 52 V Čadca - Husárikovci - Briava - TVp, 29.06.2011

K 56 V  Bratislava - Kamzík, 29.06.2011

K 60 V Hriňová - Jasenovo - Malý Slanec - TVp, 14.12.2012

K 59 V Nálepkovo - Švedlárska hora - TVp, 14.12.2012

K 55 V Torysa - Homôľka - TVp, 14.12.2012

K 55 V Ždiar - Malá Poľana - TVp, 14.12.2012

K 59 V Kapušany - Haľagoš - TVp, 21.03.2013

K 52 V  Uhrovec - Ostrý vrch, 06.03.2013

K 60 V Veľký Krtíš - Modrý Kameň - Babka - TVp, 06.03.2013

K 56 V Borský Mikuláš - Dubník, 16.04.2013

K 59 V Bralová skala (Prievidza) - Bralová skala - GSM Telekom - stožiar, 30.04.2013

K 59 V Dolný Kubín - Brezovec - TVp, 24.04.2013

K 40 V Stropkov - Baňa - RRS - priehradový stožiar, 24.04.2013

K 56 V Holíč - Veterník - TVp, 08.03.2013

K 56 V  Brezová pod Bradlom - Bradlo - TVp, 05/2013

K 52 H Skalité - Poľana - Rucková I - TVp, 07/2013

K 55 V  Dobšiná - Dedinky - Dobšinský kopec - TVp, 07/2013

K 59 H  Gelnica - Prakovce - Ostrá skala - TVp, 07/2013

K 60 V Opava - Opavská hora - TVp, 07/2013

K 27 V Utekáč - Pasiečky - TVp, 07/2013

K 52 V Stará Bystrica - Dedová - Blažkova jama - TVp, 07/2013

K 21 V Nová Baňa - Viničný vrch - TVp, 07/2013

K 52 V Terchová - Mravečník - TVp, 07/2013

K 51 V Žiar nad Hronom - Stará Kremnička - Kamenica - GSM Telekom - stožiar, 16.07.2013

K 59 V Ľubochňa - Havran - TVp, 07/2013

K 59 V Sabinov - Šarišské Sokolovce - Havaška - TVp, 30.07.2013

K 59 V  Hanušovce nad Topľou - Šíriava – TVp, 08/2013

K 40 V Medzilaborce - Panská Kýčera I - TVp, 08/2013

K 59 V Liptovská Osada - Tiesňavy - TVp, 08/2013

K 27 V  Poprad - Kráľova hoľa, 05.02.2014

K 55 V Spišské Podhradie - Okrúhla hôrka - TVp, 11.04.2014

K 59 V Košice - Dubník, 14.08.2014

(presun z Makovice)

K 27 V Rimavská Sobota - Palaska - Veľký vrch - RRS, 09/2014

K 40 V Spišská Stará Ves - Šibeničná hora - TVp, 10/2014

K 21 V Zázrivá - Kozinec - TVp, 10/2014

K 27 V Turňa nad Bodvou - Moldava nad Bodvou - Žarnov - TVp, 02/2015

- Spúšťanie DVB-T vysielačov Mux 3 - verejnoprávny -

Stanice: STV 1, STV 2, STV 3

neskôr:

RTVS - Jednotka, RTVS - Dvojka, RTVS - Jednotka HD, všetkých 9 rozhlasových okruhov RTVS

(občas bolo HD vysielanie dočasne presunuté z okruhu RTVS - Jednotka na RTVS - Dvojka)

Stanica STV 3 začala vysielať 08.08.2008 a vysielanie ukončila 30.06.2011.

K 54 V Rožňava - Dievčenská skala, 11.06.2010

- dňa 24.03.2011 zníženie výkonu ERP + nový vyššie umiestnený anténový systém

K 56 V  Bratislava - Kamzík, 15.06.2010 - 13.07.2010

Počas MS vo futbale 2010 v JAR boli stanice STV 1 SD, STV 3 SD a STV 3 HD

dočasne vysielané z vysielača Bratislava - Kamzík [ERP 2,8 kW] na 56. kanáli UHF.

K 33 V Veľký Krtíš - Modrý Kameň - Babka - TVp, 04.10.2010

K 25 V  Medzev - Lastovičí vrch - TVp, 04.11.2010

K 25 V Krompachy - Dúbie - TVp, 04.11.2010

K 57 V  Prievidza - Bojnice - Vendelín - TVp, 05.11.2010

K 57 V  Uhrovec - Ostrý vrch, 05.11.2010

K 54 V  Hnúšťa - Štepový vrch - TVp, 24.11.2010

K 54 V  Revúca - Skalka I - TVp, 25.11.2010

K 26 V Dolný Kubín - Brezovec - TVp, 03.12.2010

K 26 V  Martin - Nám. J. C. Hronského 1 - Slovenská národná knižnica - AB, 03.12.2010

K 33 V Banská Bystrica - Laskomer I - Vysielač SNP - stožiar, 15.03.2011

K 48 V  Štúrovo - Modrý vrch, 16.03.2011

K 33 V Lučenec - Blatný vrch I, 23.03.2011

K 33 V  Detva - Javor - GSM Telekom (T-Mobile) - stožiar, 05.04.2011 (oficiálne),

01.04.2011 (skúšobne)

K 25 V Košice - Heringeš I - RRS, 05.04.2011

K 32 V Považská Bystrica - Žiar - TVp, 07.04.2011

K 54 V Bardejov - Stebnícka Magura, 21.04.2011 (oficiálne), 20.04.2011 (skúšobne)

K 56 V  Bratislava - Kamzík, 29.04.2011 - 16.05.2011

Počas MS vo ľadovom hokeji 2011 boli stanice STV 1 SD, STV 2 SD, STV 3 SD a STV 1 HD

dočasne vysielané z vysielača Bratislava - Kamzík [ERP 2,8 kW] na 56. kanáli UHF.

V dobe od 29.04. do 15.05.2011 bola STV 1 HD zaradená do Mux verejnoprávny.

K 57 V Trenčín - Nad oborou, 28.04.2011

K 25 V Košice - Dubník, 28.04.2011

K 26 V  Námestovo - Magurka, 29.04.2011

- dňa 06.09.2017 zvýšenie výkonu ERP

K 26 V Bralová skala (Prievidza) - Bralová skala - GSM Telekom (T-Mobile) - stožiar, 06.05.2011

K 25 V Snina - Magurica, 06.05.2011

K 25 V Prešov - Šibená hora I - TVp, 12.05.2011 (oficiálne), 11.05.2011 (skúšobne)

(Mux 3 vysielal zo Šibenej hory skúšobne už od 06.05.2011, ale neskôr bol vypnutý.)

K 25 V Kráľovský Chlmec - Malý vrch - TVp, 13.05.2011 (oficiálne), 12.05.2011 (skúšobne)

K 54 V Rimavská Sobota - Palaska - Veľký vrch - RRS, 17.05.2011 (oficiálne),

16.05.2011 (skúšobne)

K 32 V  Žilina - Zástranie - Straník I - TVp, 26.05.2011

K 24 V  Poprad - Hranovnica - Dubina I - TVp, 30.05.2011

K 48 V Nitra - Zobor, 01.06.2011

K 48 V Banská Štiavnica - Sitno, 01.06.2011

- od 20.02.2013 zvýšenie výkonu ERP

K 27 V Borský Mikuláš - Dubník, 16.06.2011

K 54 V  Poprad - Kráľova hoľa, 27.06.2011

- od 10/2011 nový vyššie umiestnený anténový systém

K 57 V Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 28.06.2011

K 24 V Stará Ľubovňa - Kotník, 29.06.2011

- dňa 29.07.2011 zvýšenie výkonu ERP

K 32 V Čadca - Husárikovci - Briava - TVp, 29.06.2011

- dňa 29.07.2011 zvýšenie výkonu ERP

K 27 V  Bratislava - Kamzík, 29.06.2011

K 27 V Holíč - Veterník - TVp, 14.12.2012

K 33 V Hriňová - Jasenovo - Malý Slanec - TVp, 14.12.2012

K 25 V Nálepkovo - Švedlárska hora - TVp, 14.12.2012

K 24 V Stará Ľubovňa - Ľubovniansky hrad - TVp, 14.12.2012

K 24 V Torysa - Homôľka - TVp, 14.12.2012

K 24 V Ždiar - Malá Poľana - TVp, 14.12.2012

K 32 V  Žilina - Krížava, 20.02.2013

K 25 V Kapušany - Haľagoš - TVp, 21.03.2013

K 33 V Brezno - Mýto pod Ďumbierom - Skalka - RRS - priehradový stožiar, 30.04.2013

K 54 V Stropkov - Baňa - RRS - priehradový stožiar, 24.04.2013

K 27 V  Brezová pod Bradlom - Bradlo - TVp, 05/2013

K 32 H Skalité - Poľana - Rucková I - TVp, 07/2013

K 24 V  Dobšiná - Dedinky - Dobšinský kopec - TVp, 07/2013

K 25 H  Gelnica - Prakovce - Ostrá skala - TVp, 07/2013

K 33 V Opava - Opavská hora - TVp, 07/2013

K 54 V Utekáč - Pasiečky - TVp, 07/2013

K 32 V Stará Bystrica - Dedová - Blažkova jama - TVp, 07/2013

K 48 V Nová Baňa - Viničný vrch - TVp, 07/2013

K 32 V Terchová - Mravečník - TVp, 07/2013

K 33 V Žiar nad Hronom - Stará Kremnička - Kamenica - GSM Telekom - stožiar, 16.07.2013

K 26 V Ľubochňa - Havran - TVp, 07/2013

K 25 V  Hanušovce nad Topľou - Šíriava – TVp, 08/2013

K 54 V Medzilaborce - Panská Kýčera I - TVp, 08/2013

K 26 V Liptovská Osada - Tiesňavy - TVp, 08/2013

K 24 V Spišské Podhradie - Okrúhla hôrka - TVp, 16.12.2013

K 26 V Spišská Stará Ves - Šibeničná hora - TVp, 10/2014

K 32 V Zázrivá - Kozinec - TVp, 10/2014

K 54 V Turňa nad Bodvou - Moldava nad Bodvou - Žarnov - TVp, 02/2015

K 25 V Kluknava - Bradlo - TVp, -plánovaný

K 25 V Margecany - Holý hŕbok - TVp, -plánovaný

K 54 V Tisovec - Pasiečky - TVp, -plánovaný

- Spúšťanie DVB-T vysielačov Mux 4 -

Stanice [kódované Irdeto]: ČT 1, ČT 2, Joj Cinema, Sport 2, Eurosport, Eurosport 2, Film+,

Viasat Explore, Viasat History, Viasat Nature, Nickelodeon, Spice

(TV Lux do 06/2015, Slovak Sport.TV1 do 09.02.2015)

V lete 2016 zmena z DVB-T na DVB-T2.

K 46 V  Bardejov - Stebnícka Magura, 30.08.2012

K 40 V  Banská Bystrica - Laskomer I - Vysielač SNP - stožiar, 30.08.2012

K 31 V  Banská Štiavnica - Sitno, 30.08.2012

K 39 V  Bratislava - Kamzík, 30.08.2012

K 21 V  Košice - Heringeš I - RRS, 30.08.2012

K 32 V  Lučenec - Blatný vrch I, 30.08.2012

K 31 V  Nitra - Zobor, 30.08.2012

K 23 V  Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 30.08.2012

K 39 V  Poprad - Hranovnica - Dubina I - TVp, 30.08.2012

K 22 V  Poprad - Kráľova hoľa, 30.08.2012

K 46 V  Ružomberok - Úložisko, 30.08.2012

K 39 V  Žilina - Zástranie - Straník I - TVp, 30.08.2012 - 30.04.2014

K 22 V Košice - Dubník, 20.12.2012

K 39 V  Žilina - Krížava, 30.04.2014

(presun zo Straníka)

K 21 V  Prešov - Šibená hora - TVp, -plánovaný

K 46 V  Námestovo - Magurka, -plánovaný

- Spúšťanie DVB-T vysielačov Mux 1 -

Stanice: TV Wau, Senzi TV, TV Dajto, TV Lux, Infokanál,

Slovak Sport.TV3 (do 15.01.2015)

Slovak Sport.TV2 (od 15.01.2015 do 09.02.2015)

TV Fooor (od 25.02. do 31.12.2013)

K 49 V  Bardejov - Stebnícka Magura, 28.03.2013

K 49 V  Banská Bystrica - Laskomer I - Vysielač SNP - stožiar, 28.03.2013

K 50 V  Banská Štiavnica - Sitno, 28.03.2013

K 44 V  Bratislava - Kamzík, 28.03.2013

K 57 V Košice - Dubník, 28.03.2013

K 50 V  Košice - Heringeš I - RRS, 28.03.2013

K 49 V  Lučenec - Blatný vrch I, 28.03.2013

K 50 V  Nitra - Zobor, 28.03.2013

K 55 V  Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina, 28.03.2013

K 41 V  Poprad - Hranovnica - Dubina I - TVp, 28.03.2013

K 57 V  Poprad - Kráľova hoľa, 28.03.2013

K 44 V  Ružomberok - Úložisko, 28.03.2013

K 35 V  Žilina - Krížava, 28.03.2013

K 50 V  Prešov - Šibená hora - TVp, 25.02.2016

K 57 V Rožňava - Dievčenská skala, 29.09.2016

K 55 V Trenčín - Nad oborou, 14.10.2016

K 57 V Snina - Magurica, 19.10.2016

K 35 V Čadca - Husárikovci - Briava - TVp, 27.10.2016

K 44 V Námestovo - Magurka, 27.10.2016

K 41 V Stará Ľubovňa - Kotník, 27.10.2016

K 44 V Bralová skala (Prievidza) - Bralová skala - GSM Telekom - stožiar, 09.11.2016

K 35 V Považská Bystrica - Žiar - TVp, 10.11.2016

K 49 V Detva - Javor - GSM Telekom (T-Mobile) - stožiar, 10.11.2016

K 57 V Kráľovský Chlmec - Malý vrch - TVp, 08.12.2016

- Dočasne povolené DVB-T vysielače -

- od 01.01. do 28.02.2010

K 44 H Košice - Bankov - Červený breh

K 44 H Prešov - FNsP J. A. Reimana - Monoblok

K 59 H Banská Bystrica - Laskomer I - Vysielač SNP - stožiar

K 59 H Poniky - Piesky - TVp

K 59 H Zvolen - Malá Stráž

- Dočasne povolený DVB-T vysielač -

- od 01.02. do 28.02.2010 počas zimných olympijských hier bola skúšobne vysielaná stanica v HD

K 54 V  Rožňava - Dievčenská skala

- Dočasne povolené DVB-T vysielače -

- od 11.06. do 13.07.2010 počas MS vo futbale 2010 v JAR

Stanice: STV 1 SD, STV 3 SD, STV 3 HD

K 56 V  Bratislava - Kamzík

K 44 H Košice - Heringeš I - RRS

K 59 H Banská Bystrica - Laskomer I - Vysielač SNP - stožiar

K 59 V Poniky - Piesky - TVp

K 54 V Rožňava - Dievčenská skala

- DVB-T2 TEST vysielače -

K 66 V  Bratislava - Kamzík, 31.08.2011 - 31.10.2011

K 66 V  Borský Mikuláš - Dubník, 05.10.2011 - 31.10.2011

* * * * *

- Súkromné elektronické médiá - VÝVOJ VEREJNOPRÁVNEHO A KOMERČNÉHO VYSIELANIA v ROKOCH 1990 - 2000 -

Vysielanie na základe licencií

Súkromnému vysielaniu v Československu predchádzal (i v tejto oblasti) legislatívny monopol, ktorý zriaďoval dve štátne elektronické médiá - Československý rozhlas a Československú televíziu. V roku 1990 sa v kontexte nového vývoja spoločnosti začala aj diskusia o budúcnosti mediálneho priestoru v demokratickom prostredí. Nevyhnutnosť transformácie štátnych elektronických médií na verejnoprávne bola jednoznačná. Zložitejšie bolo rozhodovanie o otvorení priestoru pre súkromné médiá a vytvorení duálneho systému. Diskusiu rámcovali na jednej strane aktivity tých, ktorí realizáciu slobody slova videli len v súkromnom sektore a navrhovali privatizáciu štátnych elektronických médií, na strane druhej analýzy, ktoré upozorňovali na obmedzené kapacity (vtedy 15 miliónového) reklamného trhu, ktorý by mal potreby súkromných médií saturovať a nebezpečenstvo nahradenia ideologického monopolu monopolom ekonomickým. V oblasti rozhlasového vysielania bolo rozhodnutie vzhľadom na jeho menšiu finančnú náročnosť (i menší politický vplyv) jednoduchšie, navyše "prvá lastovička", bratislavské Fun Rádio v čase diskusií už vysielalo (začiatok súkromného vysielania v Československu stanovilo na 10. júna 1990) a tak akosi prejudikovalo legalizáciu súkromného rozhlasového vysielania.

Po dlhých diskusiách - okrem iného i o kompetenciách republík v tejto oblasti - prijalo 30. októbra 1991 Federálne zhromaždenie Zákon o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý oficiálne odštartoval vývoj duálneho mediálneho systému v Československu. Zákon 468/1991 Zb. upravil základné podmienky pre vznik duálneho systému, vymedzil základné úlohy, povinnosti a práva vysielateľov zo zákona (verejnoprávnych vysielateľov, ktorých zriadenie na úrovni národných inštitúcií upravili v máji roku 1991 zákony národných rád) a vysielateľov na základe licencie. Súčasne určil postup a pravidlá pre udeľovanie licencií, ich odnímanie a uplatňovanie sankčných opatrení za nedodržanie ustanovení zákona a licenčných podmienok. Zákon vznikol ako federálny zákon a bol platný pre celú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku. Zákon bol do svojho zrušenia v roku 2000 novelizovaný jedenásť krát.

11. 6. 1992 vošiel v platnosť zákon 294/1992 Zb. o Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie. Na základe neho bola zriadený prvý regulačný orgán, nezávislý na vláde, s kompetenciami orgánu štátnej správy pre oblasť vysielania. Zákon určil pôsobnosť rady a jej úlohy, počet jej členov, spôsob ich voľby, možnosti zániku členstva v rade, spôsob financovania činnosti rady. Súčasne stanovil ukončenie platnosti licencií vydaných ministrom kultúry pred účinnosťou tohto zákona na deň 31. 12. 1995. Aj tento zákon bol niekoľkokrát novelizovaný, a dňa 1. 7. 1997 bol zrušený a nahradený novým zákonom – zákonom č. 160/1997 Zb. o Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie.

Zákon 166/1993 Z.z. riešil s účinnosťou od 30. júla 1993 situáciu prerozdelenia kmitočtového spektra po rozdelení federácie a nástupníctvo po Československej televízii a Československom rozhlase. Tento zákon po dohodnutom rozdelení kmitočtového spektra federácie na jednotlivé republiky určil tiež, ktoré prenosové cesty (kmitočtové siete a televízne okruhy) budú môcť využívať prevádzkovatelia na základe zákona (STV a SRo) a ktoré bude môcť rada použiť pre držiteľov licencií. Aj tento zákon bol niekoľkokrát novelizovaný, najmä v súvislosti so snahou poslancov o vyčlenenie 2. televízneho okruhu pre vysielanie na základe licencie.

Do vývoja súkromného vysielania na Slovensku zásadne zasiahol aj zákon 270/1995 Zb. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Okrem iného totiž určil, že v prípade vysielania v inom ako štátnom jazyku (resp. v jazyku zrozumiteľnom z hľadiska zákona o štátnom jazyku t.j. v češtine - s výnimkou programov určených pre deti do 12 rokov) musí byť relácia vzápätí odvysielaná v rovnakom rozsahu i v štátnom jazyku. Toto ustanovenie prakticky znemožnilo dvojjazyčné vysielanie držiteľov licencie v národnostne zmiešaných územiach, pretože bolo programovo neúnosné. Pre veľkú časť obyvateľstva takýchto území sú zrozumiteľné obidva jazyky a pri "reprízach" program takejto stanice poslucháči opúšťali (do účinnosti jazykového zákona vysielali dvojjazyčne rádiá: LOCAL FM, Komárno a STAR, Nové Zámky).

V rozvoji duálneho systému na Slovensku zohral negatívnu úlohu okrem neustáleho, pomerne nekoncepčného vývoja mediálnej legislatívy (motivovaného niekedy snahou o doriešenie otvorených problémov, inokedy účelovým presadzovaním politických zámerov) i syndróm nedodržiavania už existujúcich právnych a etických noriem, prípadne ich veľmi účelový výklad. Súkromné vysielanie bolo novým fenoménom a držitelia licencií - predovšetkým rozhlasových, pretože tí začali vstupovať do éteru (okrem rádia založeného v roku 1990 "novembrovou" generáciou študentov) už v decembri roku 1992 - začali narážať nielen na legislatívne "diery", ale i na nerozvinutý (a centralizovaný) reklamný priemysel a monopolné postavenie všetkých inštitúcií, s ktorými boli v záujme vysielania povinní uzatvárať zmluvy, či rokovať (autorské organizácie, telekomunikácie). Prerod STV a SRo na verejnoprávne inštitúcie bol (a je) zložitý. Okrem iného bol sprevádzaný i problémami spojenými s neochotným opúšťaním pozícií na reklamnom trhu. Zákon č. 468/91 Zb. sa síce pokúsil diferencovať súkromné a verejnoprávne médiá rozdielnym povoleným percentom reklamného času, prakticky však k žiadnemu obmedzeniu vysielania reklamy (aspoň v prvých rokoch určite) vo verejnoprávnych inštitúciách nedošlo. Povolené percento im stačilo na využitie svojho postavenia a na stiahnutie veľkej časti reklamných rozpočtov k sebe, čím sa priestor pre začínajúce súkromné médiá zúžil na minimum. Hoci prijímané zákony aspoň hľadali rovnováhu duálneho systému, prax bola ešte komplikovanejšia. Nekorektné správanie sa Slovenského rozhlasu, ktorý ako jediný (dodnes) na Slovensku pokrýva celé jeho územie, t.j. ani jeden držiteľ licencie mu nemôže konkurovať, na dlhé roky zatlačilo do úzadia nielen súkromné rádiá, ale aj Radu SR PRTV, ktorá je zo zákona za dodržiavanie legislatívy v oblasti vysielanie zodpovedná - v oboch častiach duálneho vysielacieho systému. Smerom k súkromnému sektoru boli jej kompetencie vždy jednoznačné: Rada udeľuje a odníma licencie, rozhoduje o existencii - či neexistencii súkromných rozhlasových staníc. Voči verejnoprávnym inštitúciám uplatňovala Rada svoje kompetencie len ťažko - hlavne v období veľmi otvoreného politického zasahovania do vedenia STV a SRo.

Komerčné aktivity SRo zasahujúce do vývoja súkromného vysielania

Slovenský rozhlas (ešte ako súčasť ČSRo) podpísal 14. 12. 1990 "kooperačnú zmluvu" s rakúskou spoločnosťou Drehscheibe GmBH na vysielanie min. 20 hodinového programu na frekvencii 101,8 MHz. Na základe tejto zmluvy začalo do Rakúska, ktorého legislatíva v tom čase neumožňovala vznik komerčnej rozhlasovej stanice, vysielať Rádio CDI. Vznik Rádia CDI však nebol v rozpore len s rakúskymi zákonmi. Kontrola Ministerstva financií v roku 1992 konštatovala, že podpisom takejto zmluvy boli porušené tieto zákony: zákon č. 17/1964 Zb. o ČSRo, vyhláška FMZO č. 83/1988 Zb. a zákon 184/1988 Zb. o hospodárskych stykoch do zahraničia. Kontrola ďalej konštatovala, že zmluva jednoznačne zvýhodnila rakúskeho partnera, pretože napríklad len v roku 1991 obdržala spoločnosť Drehscheibe 77 miliónov ATS, z čoho na SRo pripadlo 18%, pričom z toho ešte znášal náklady spojené s vysielaním. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 468/91 Zb. o rozhlasovom a televíznom vysielaní, sa zmluva dostala do rozporu i s touto normou. Tá explicitne určuje úlohy verejnoprávnym médiám a neumožňuje prevádzkovateľovi zo zákona (SRo) jemu pridelené frekvencie poskytovať odplatne iným subjektom.

5. 3. 1991 vznikla akciová spoločnosť ROCK FM Rádio, založená SRo (jeho ústredný riaditeľ Vladimír Štefko bol zvolený za predsedu predstavenstva) a anglickou spoločnosťou Checkjoint. Základný kapitál spoločnosti 25 miliónov korún bol rozdelený 50:50. Zahraničný partner záväzky vyplývajúce zo Zakladateľskej zmluvy nesplnil a tak 4. 12. 1991 prešli všetky akcie tejto spoločnosti na SRo. Následne - 24. 1. 1992 podpísala SRo zmluvu s osvedčeným partnerom - Drehscheibe GmBH. Už citovaná kontrola MF zistila, že vznik Rock FM Rádio, a.s. bol v rozpore so zákonom č. 112/90 Zb., Smernicou MF č: 1/1213/81 o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu, zákonom 104/90 Zb. o akciových spoločnostiach a Obchodným zákonníkom (513/91 Zb.).

1. 6. 1992 vznikla tretia spoločnosť Slovenského rozhlasu a rakúskej spoločnosti Drehscheibe GmBH: spoločnosť s ručením obmedzeným "Rádio Media s.r.o." Táto spoločnosť uzavrela 13. júla 1992 zmluvu s Rock FM Rádio a.s. o jej obchodnom zastupovaní - t.j. nová spoločnosť sa stala exkluzívnym nákupcom reklamy v jednom z programov Slovenského rozhlasu, vyrábanom akciovou spoločnosťou s rovnakými majiteľmi. Provízia Rádio Media predstavovala podľa zmluvy 35%.

Nie je potrebné pripomínať, že oba programy (CDI, ROCK FM) boli jednoznačne komerčného charakteru. Prvé lokálne súkromné rádiá prichádzali koncom roka 1992 a začiatkom roku 1993 na trh, ktorému dominovalo Rádio Rock FM, so 16 vysielačmi a najkvalitnejším pokrytím územia Slovenska v pásme VKV a typickou súkromnou agentúrou typu media representative. Držitelia licencií združení v Asociácii podali nespočetné množstvo podnetov na Najvyšší kontrolný úrad SR, vládu, ministerstvo financii, generálnu prokuratúru, Národnú radu SR. Súkromné rádia sa dokonca obrátili na verejnosť prostredníctvom éteru a tlačových médií so žiadosťou o podporu v boji za dodržiavania pravidiel v éteri. Rovnako sa Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie od svojho vzniku pokúšala o nápravu protiprávnej existencie takýchto programov (i nedodržiavanie zákona v ich vysielaní).

Vysielanie Rádia CDI bolo začiatkom roku 1994 zastavené z dôvodu, že frekvencia 101,8 MHz, na ktorej od roku 1991 vysielalo, bola prerozdelením kmitočtového spektra po rozdelení Československa určená pre držiteľov licencie (Rada ju neskôr pridelila Rádiu TWIST). Slovenský rozhlas vysielanie CDI obnovil opäť 15. 7. 1994, tentokrát na frekvencii 96,6 MHz, určenej pôvodne pre vysielanie programu Slovensko 1 v pásme VKV II. Rada SR PRTV na základe svojich úloh a kompetencií, ktoré jej ukladá zákon, rozhodla o zastavení vysielania Rádia CDI v septembri 1996 a vyzvala SRo, aby na frekvencii 96,6 MHz začal vysielať program Slovensko 1. Mesiace po tomto rozhodnutí i po schválení plánu ďalšieho využitia kmitočtového spektra Výborom NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, v ktorom bola explicitne vyjadrená povinnosť využívať túto frekvenciu pre slovenské vysielanie, podpísal ústredný riaditeľ SRo Ján Tužinský novú zmluvu so spoločnosťou CDI Holding o prenájme tejto frekvencie (august 1996). 3. septembra ST, š. p. - rešpektujúc postavenie Rady SR PRTV - vysielanie Rádia CDI zastavili. Nastala prehliadka absolútne protichodných výkladov slovenského právneho systému niektorými jeho ústavnými činiteľmi.

Ústredný riaditeľ SRo Ján Tužinský odmietol akceptovať rozhodnutie Rady, i doporučenia Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, odmietol i začať vysielať na dotknutej frekvencii slovenské vysielanie. Naopak vyhlásil, že vysielanie Rádia CDI bude obnovené 15. 2. 1997. Do právneho "chaosu" prispel i minister kultúry a zároveň predseda Masmediálnej rady vlády Ivan Hudec, ktorý napísal 9. januára list ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií, v ktorom "na základe podrobného zisťovania a porovnávania odborných nálezov" nenamieta proti tomu, aby mohlo byť obnovené vysielanie CDI v Slovenskom rozhlase."

Frekvencia, ktorá bola predmetom principiálneho sporu o dodržiavanie zákonov a pravidiel, má kapacitu pokryť vysielaním 22% slovenského územia Nasmerovaná do Rakúska pokrývala reálne - vysielaním v nemeckom jazyku - len 0,6 % územia SR.

Ešte 15. 2. 1997 večer bola slovenská verejnosť vystavená neuveriteľnej situácii, kedy riaditeľ SRo a minister kultúry tvrdili, že zahraničný subjekt na frekvencii SRo vysielať bude, a na druhej strane Rada SR PRTV a riaditeľ OZ Rádiokomunikácie trvali na pôvodných stanoviskách.

Rádiokomunikácie odmietli 15. 2. 1997 vysielanie Rádia CDI spustiť. Slovenský rozhlas napokon začal (osem rokov po spustení od počiatku právne veľmi sporného vysielania stanice CDI) akceptovať rozhodnutie Rady SR PRVT a parlamentom schváleného Využitia kmitočtového spektra SR.

Viac ako vysielanie stanice CDI zasahovalo do rovnováhy duálneho systému obchádzanie zákonov Slovenským rozhlasom vo veci Rock FM Rádia, pretože jeho vysielanie bolo - predovšetkým v počiatkoch súkromného rozhlasového vysielania - priamym ohrozením existencie držiteľov licencií, financovaných len z reklamných zdrojov. Rock FM Radio vzniklo ako akciová spoločnosť dňa 5. 3. 1991, podľa vtedy platného zákona č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach a podľa zákona č. 173/1988 Zb. O podniku so zahraničnou majetkovou účasťou v znení zákona č. 112/1990 Zb. Po štyroch rokoch existencie akciovej spoločnosti verejnoprávneho rozhlasu a zahraničnej firmy sa 1. 4. 1995 Rock FM Rádio oficiálne stalo sa novým programovým okruhom S3 – ROCK FM.

Od 1. 4. 1995 začala všetky programy SRo obchodne zastupovať spoločnosť Prvá slovenská mediálna agentúra, ktorú vedenie SRo vybralo vo verejnej súťaži. Vedenie SRo vtedy deklarovalo, že S3 sa stane integrálnou súčasťou programovej štruktúry, jeho "vysielanie bude orientované na mladú generáciu, vrátane tzv. „problémovej mládeže“, ktorej má toto médium pomáhať prekonávať nebezpečné úskalia života – nebezpečenstvo konzumácie drog a iných návykových látok, promiskuitu, homosexuálnu orientáciu, nebezpečenstvo nákazy AIDS, ale i inými venerologickými ochoreniami."

Rada SR PRTV však po roku vysielania konštatovala, že "monitorovaním vysielania ROCK FM Radia bolo zistené, že SRo v reálnom vysielaní nenapĺňa deklarovaný obsah a štruktúru vysielania ROCK FM. Vysielanie má typický komerčný charakter, ktorého štruktúru tvoria bleskové správy, počasie, informácie o dopravnej situácii, prúd populárnej hudby, informačné magazíny komerčného charakteru, kontaktné relácie s cenami a pozvánkami na rozličné podujatia, reklama. Slovenský rozhlas ako prevádzkovateľ zo zákona prevádzkuje vysielanie ROCK FM Rádia, ktoré je hybridnou formou vysielania, využívajúcou výhody oboch sektorov vysielania – verejnoprávneho a komerčného s príjmami za reklamu. Rada SR si uvedomuje, že problém ROCK FM Rádia je zložitý tak, ako bude zložité vyriešenie jeho postavenia v éteri. De jure je programovým okruhom SRo, de facto je komerčnou rozhlasovou stanicou. Pri riešení problematiky vysielania Rock FM Rádia bude potrebné prehodnotiť povolený rozsah vysielajúcich reklám na tomto okruhu."

Hoci spoločnosť vyvíjala stále väčší tlak na doriešenie tohto problému, Slovenský rozhlas reagoval po svojom - program S3 Rock FM od 1. apríla 1997 prenajal spoločnosti AXIS MEDIA, resp. podľa zmluvy si nechal 24 hodinový živý program vyrábať na kľúč. Zmluva bola utajená, chránená obchodným tajomstvom (hoci jednou zmluvnou stranou bola verejnoprávna inštitúcia). Tento krok nepobúril len tým, že bol ďalším arogantným porušením zákonov. Všetko nasvedčovalo tomu, že je návodom (či možno skôr skúšobným kameňom) pre vedenie Slovenskej televízie k presadeniu si svojho a následnému prenajatiu druhého vysielacieho okruhu. Akousi skúškou k obom týmto projektom bolo "prenajatie" ranného vysielanie STV1 spoločnosti Štúdio BETA. Napriek rozhodnutiam Rady SR PRTV, uzneseniam Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru, právnym analýzam a tlaku verejnosti, vysielala na frekvenciách Rádia ROCK FM spoločnosť AXIS MEDIA (z priestorov a zariadení Slovenského rozhlasu) až do 1. 9. 1998, kedy nadobudla platnosť výpoveď daná spoločnosti novým riaditeľom SRo Jaroslavom Rezníkom ml. Odvtedy je ROCK FM Rádio opäť súčasťou programovej štruktúry SRo ako jeho tretí programový okruh, i keď jeho programová skladba sa v zásade nezmenila.

Obdobné snahy Slovenskej televízie

Vývoj televízneho vysielania v SR bol a je poznačený obmedzenými možnosťami kmitočtového spektra pre terestriálne vysielanie. V podstate sú k dispozícii tri siete frekvencií, ktoré pokrývajú celé územie Slovenska - tá tretia dokonca neúplne. Preto bol výber držiteľov licencií pre vysielanie na relevantných okruhoch (rovnako ako Slovenská televízia samotná) vždy pod silným politickým tlakom, ktorý často ovplyvňoval i samotnú legislatívu. V júli 1993 prijatý zákon č. 166/93 Zb. rozdelil druhú vysielaciu sieť medzi program STV2 a budúceho držiteľa licencie. Ten mal na základe rozhodnutia Rady SR PRTV vysielať v čase od 17.00 do 05.00, zvyšok času mal vypĺňať program STV2. Tento zákon okrem iného stanovil, že držiteľa licencie "s dosahom na celé územia Slovenskej republiky" musí po výbere Radou SR PRTV schváliť plénum NR SR. Rada parlamentu predložila kandidáta na držiteľa tejto licencie dvakrát (spoločnosť CTV s.r.o. v roku 1993, Espe štúdio v roku 1994), parlament však nikdy návrh Rady neschválil. Napokon Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru v roku 1995 - i pod vplyvom prerokovávania nového Plánu využitia kmitočtového spektra, v ktorom boli určené prvé dva televízne okruhy explicitne pre verejnoprávne vysielanie - revidoval svoje uznesenie, ktorým poveril Radu SR PRTV výberom kandidáta na prevádzkovanie časti programu na druhom televíznom okruhu a výberové konania zastavil.

Na výber súkromného vysielateľa pre tretí televízny okruh boli tiež po celý čas silné politické tlaky. Po dvoch výberových konaniach získala licenciu spoločnosť Markíza Slovakia s.r.o. TV Markíza začala vysielať 31. augusta 1996 a neuspokojené politické kruhy začali hľadať cestu, ako realizovať televíziu, na ktorú by mohli mať dosah, keďže okolo udelenia licencie Markíze sa síce hovorilo o jej "blízkosti" k HZDS, po spustení vysielania sa však táto televízia začala chovať ako typická komerčná inštitúcia, na ktorú nie je možný priamy politický vplyv (v tomto období sa politicky orientovaný kapitál začal objavovať i na trhu rozhlasových a tlačových médií). Novela zákona č. 166/93 Zb. zákonom č. 321/96 Zb. z októbra 1996 bola typickou účelovou právnou normou. "Zhmotnila" politické predstavy o uvoľnení ešte jednej televíznej siete pre držiteľa licencie a "presunula" od 1. 1. 1997 vysielanie programu STV2 na satelit. Zároveň určila, že na druhom televíznom okruhu bude od rovnakého termínu vysielať nový držiteľ licencie. V obidvoch prípadoch bol termín (legislatíve veľmi nečisto) explicitne uvedený v zákone nereálny, pretože prechod na satelit v STV pripravený, ani finančne zabezpečený, nebol a každý držiteľ televíznej licencie má zo zákona lehotu 360 dní na spustenie vysielania - t.j. žiaden iný zákon mu nemôže určiť, v ktorý deň začne vysielať. Prezident SR Michal Kováč zákon do parlamentu vrátil. NR SR ho však opätovne potvrdila. Hrozba nevysielania žiadneho programu od 1. 1. 1997 na druhom televíznom okruhu si vynútila ďalšiu novelu: zákon č. 380/96 Zb. - "novela novely" - nadobudla platnosť v decembri 1996 a určila, že STV bude na tomto okruhu vysielať až do začatia vysielania prevádzkovateľa na základe licencie. Ešte predtým, ako mala možnosť NR SR posúdiť kandidáta na držiteľa licencie pre druhý televízny okruh vybratého Radou SR PRTV (spoločnosť PRO TV), predložila skupina opozičných poslancov novelu zákona č. 166/93 Zb., ktorá bola v júni 1997 schválená ako zákon č. 285/97 Zb. a explicitne určila, že STV bude využívať na plnenie svojich úloh verejnoprávneho média obidva svoje dovtedajšie vysielacie okruhy.

Napriek prijatému zákonu pokračovali pokusy o získanie druhého televízneho okruhu až do parlamentných volieb na jeseň roku 1998. "Prenajatie" tretieho programu Slovenského rozhlasu ROCK FM spoločnosti AXIS MEDIA a "prenajatie" programu STV1 "Dobré ráno" spoločnosti Štúdio BETA (podpísané ústredným riaditeľom STV Igorom Kubišom dňa 25. 7. 1997 s platnosťou 2. 1. 1998 až 31. 12. 2009) boli právne veľmi sporné "skúšobné kamene" pre projekt prenajatia celého programu STV2. Ako reakciu na tento stav začali opozičný poslanci pripravovať ďalší "vynútený" zákon, ktorý by novelizoval zákony o SRo a STV a explicitne určil, že verejnoprávne inštitúcie môžu vysielať z externého prostredia "dodané" relácie, ale nemôžu za dodaný program považovať celú vysielaciu skladbu, resp. skladbu niekoľkých relácií. Vedenie STV napokon projekt externého dodávania programu pre STV2 nerealizovalo. Z hľadiska celkového vývoja súkromného vysielania na Slovensku bude rok 2000 znamenať určitý prelom. Dôvodom je zásadná zmena príslušnej legislatívy. Dňa 14. septembra prijatý zákon o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách je najkomplexnejšia právna úprava oblasti médií prijatá od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Vstúpil v platnosť 4. októbra 2000 ako zákon č. 308/2000 Z.z. Jeho prijatím sa docielilo, že úprava všetkých oblastí zasahujúcich do vysielania sa ocitla v jednej právnej norme. Zákon zrušil zákon 166/1997 Z.z. o Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie a zákon č. 468/1991 Zb., ktorý umožnil na území vtedajšieho Československa vznik súkromného vysielania a ktorý bol do roku 2000 jedenásťkrát novelizovaný. Zrušil i pôsobnosť zákona o reklame pre oblasť vysielania a otázky reklamy a sponzoringu upravil priamo. Z toho vyplýva, že nový zákon v prvom rade zásadne sprehľadnil legislatívu v oblasti vysielania.

Zákon upravuje postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu (zmena názvu pôvodnej Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie) a zároveň práva a povinnosti vysielateľov. Okrem iného zákon stanovuje, že rada rozhoduje verejne, čo prináša do práce rady transparentnosť a znižuje mieru alibizmu členov rady hlavne pri rozhodovaní v zásadných mediálnych kauzách. Zásadnou zmenou je, že na vysielanie tzv. retransmisie - t.j. na šírenie nezmenených programov - nie je potrebná licencia. Prevádzkovateľom káblových rozvodov šíriacich len nezmenený program stačí na činnosť registrácia, ktorá sa vydáva na dobu neurčitú.

Zákon ďalej predĺžil platnosť rozhlasových licencií zo šiestich na osem rokov (televízne ostali v dĺžke dvanásť rokov) a zaviedol možnosť požiadať o predĺženie licencie na jedno ďalšie obdobie bez licenčného konania.

V zákone sú v jednotlivých častiach v ucelenej forme upravené pravidlá pre vysielanie reklám, telenákupu, sponzorovaných programov, programových služieb vyhradených výlučne na vlastnú propagáciu alebo na telenákup. Vysielací čas vyhradený reklame vo verejnoprávnych médiách je obmedzený na 3% denného vysielacieho času, v súkromných rádiách na 20% denného vysielacieho času a v súkromných televíziách na objem 15%, ktorý môže byť zvýšený na 20% o čas vyhradený telenákupným spotom (telenákup v STV môže zvýšiť objem reklamného času z 3 na 10%). Vysielací čas vyhradený v STV reklame v primetime - t.j. v čase medzi 19.00 - 22.00 hod. - bol zvýšený z pôvodných 6 minút za hodinu na 8 minút (to znamená, že STV môže v primetime odvysielať spolu 24 minút reklamy).

Zákon priniesol do oblasti reklamy vo vysielaní určitú liberalizáciu, pretože uvoľnil v čase od 22.00 do 6.00 hod. reklamu alkoholických nápojov. Reklama na pivo ostala - tak ako do prijatia zákona 308/2000 - umožnená počas celého dňa. Reklama tabakových výrobkov je vo vysielaní naďalej zakázaná, zákon však našiel možnosť, ako absolútne nevylúčiť prenosy zo športových podujatí, kde na základe postupnej legislatívy je možné ešte do roku 2006 realizovať sponzoring spojený s ochrannou známkou tabakových výrobkov.

Zákon obmedzuje vysielanie reklamy na lieky, zbrane a strelivo.

V zákone je riešená ochrana ľudskej dôstojnosti a maloletých, právo na opravu, podpora európskych diel a nezávislej produkcie vo vysielaní, prístup verejnosti k významným podujatiam a právo na krátke spravodajstvo. Osobitná časť sa venuje opatreniam na ochranu plurality informácií a zabezpečenie transparentnosti majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní.

Zákonom o vysielaní a retransmisii bol novelizovaný zákon o telekomunikáciách (195/2000 Z.z.). Okrem niekoľkých spresňujúcich úprav bol prijatým zákonom zrušený inštitút telekomunikačného poplatku za pridelenú frekvenciu pre terestriálne televízne a rozhlasové vysielanie, ktorý pôvodne predstavoval hrozbu politického nátlaku ako na držiteľov licencií, tak na verejnoprávne médiá, pretože mohol znamenať až 250.000 EURO (vyše desať miliónov korún) za jednu frekvenciu na rok.

Zákon zároveň uložil držiteľom licencií povinnosť do šiestich mesiacov od svojej účinnosti predložiť Rade pre vysielanie a retransmisiu všetky doklady, ktoré musia byť súčasťou žiadosti o novú licenciu a zároveň do dvanástich mesiacov prispôsobiť svoje právne pomery novým podmienkam zákona (čo sa týka napríklad miest a mestských častí, ktoré podľa nového zákona nemôžu byť držiteľom licencie a tiež televízie Markíza, pretože držiteľom licencie je iná spoločnosť ako spoločnosť, ktorá je zodpovedná za program, čo opäť zákon nepripúšťa).

V súvislosti s aplikáciou nového zákona zaviedla Rada pre vysielanie a retransmisiu svojimi nariadeniami postupne viacero nových pravidiel (jednotný systém označovania programov z hľadiska vekovej vhodnosti, štatistiku programových typov kvôli sledovaniu percenta programov vo verejnom záujme vo vysielaní, zoznam podujatí verejného významu, ktoré musia byť zo zákona prístupné všetkým vysielateľom).

Rozhlasové vysielanie

Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania bola zriadená Federálna rada pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá udelila prvé rozhlasové licencie v Československu - dňa 7. 7. 1992 Rádiu Slobodná Európa a BBC World Service, ktoré dovtedy vysielali na základe uznesení Predsedníctva vlády ČSFR zo dňa 14. 6. 1990 (Slobodná Európa) a zo dňa 18.10.1990 (BBC). Súčasne s týmto zákonom bol prijatý kompetenčný zákon, podľa ktorého sa ťažisko mediálnej politiky presunulo na úroveň republík, kde pred vytvorením osobitných regulačných orgánov bola poverená udeľovaním licencií komisia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, pričom rozhodnutia o udelení licencií podpisoval minister kultúry. Krátko pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 294/1992 Zb. o Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie (12. jún 1992) – v dňoch 4. mája 1992 a 5. júna 1992 rozhodol minister kultúry o udelení 12 licencií pre rozhlasové vysielanie: FUN Rádio Bratislava, Rádio TWIST Bratislava, Rádio KLASSIK Bratislava, Rádio ACADEMICA (RAGTIME) Bratislava, Rádio CENZA (R.M.C.) Bratislava, FM Rádio DCA Dubnica nad Váhom, Rádio TATRY Poprad, Rádio FAMILY Banská Bystrica, Rádio LIPTOV Liptovský Mikuláš, Rádio MÁRIA Banská Bystrica, Rádio ANTÉNA (ABCD) Bratislava a Rádio TRNAVA (T, FORTE) Trnava. Tieto licencie boli síce vydané bez toho, aby minister kultúry pri ich vydaní rešpektoval všeobecný postup podľa zákona o správnom konaní (č. 71/1967 Zb.) a bez kmitočtových prídelov zo strany Telekomunikačného úradu SR, ale napriek tomu sa desiatim z vyššie uvedených držiteľov licencií podarilo začať vysielať v termíne do 180 dní od udelenia licencie, ako ukladá zákon. Vysielať v stanovenom termíne nezačalo Rádio KLASSIK, Bratislava a Rádio ANTÉNA (ABCD), Bratislava.

Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 294/1992 Zb. o Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorým bola konštituovaná Rada ako nezávislý orgán vykonávajúci štátnu správu v oblasti vysielania, prešla celá agenda licencií z MK SR na tento orgán. V prvej etape Rada na základe odporúčania právnych expertov preverila vydané rozhodnutia z pohľadu splnenia náležitostí podľa zákona č. 71/1967 Zb. (o správnom konaní), Po preskúmaní licencií udelených MK SR (v priebehu roku 1992 a začiatkom roka 1993) Rada konštatovala v dvoch prípadoch (Rádio KLASSIK a Rádio ANTÉNA/ABCD) zánik licencie podľa § 12 ods. 5 zákona č. 468/1991 Zb.

Koncom roku 1992 (15. 12. 1992) bola siedmimi rozhlasovými stanicami založená Asociácia nezávislých rozhlasových staníc Slovenska (ANRS), pričom postupne sa členmi asociácie stávali po získaní licencie aj ďalšie rozhlasové stanice. Asociácia zohrala významnú úlohu v začiatkoch budovania duálneho systému v SR a aktívne bola zapojená aj do prípravy zákona o prerozdelení kmitočtového spektra a tvorbe plánu kmitočtového spektra SR.

Rozvoj duálneho systému v rozhlasovom vysielaní v Slovenskej republike bol a je podmienený možnosťami kmitočtového spektra SR – najmä kmitočtov v pásme VKV II, ktoré sú pre komerčných vysielateľov najzaujímavejšie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky došlo k definitívnemu prerozdeleniu kmitočtového spektra bývalej ČSFR medzi jednotlivé republiky a v nadväznosti na to bolo potrebné pripraviť zákon o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý by určil základné prerozdelenie prenosových ciest medzi prevádzkovateľov vysielania zo zákona a na základe licencie. Tento zákon bol prijatý až 14. júla 1993, preto začala Rada SR PRTV udeľovať nové licencie až v druhom polroku 1993.

Konkrétným premietnutím ustanovení zákona do praxe bolo spracovanie Plánu využitia kmitočtového spektra SR, na príprave ktorého participovali okrem Rady a Telekomunikačného úradu SR aj Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, Asociácia nezávislých rozhlasových staníc, Slovenská spoločnosť pre káblovú televíziu a Protimonopolný úrad SR. Plán konkrétne určil vysielacie siete v pásme VKV II pre Slovenský rozhlas (2 úplné – 1. a 3.) a pre držiteľov licencií (2 úplné – 2. a 4. a dve neúplné). Využitie kmitočtového spektra pre SRo, ako aj pre držiteľov licencií, limitovala jedna podstatná skutočnosť - a to blokovanie niektorých kmitočtov na jednej strane leteckými službami a armádou a na druhej strane Slovenskými telekomunikáciami pre televízne vysielanie na 4. a 5. kanále. Táto skutočnosť predurčila aj stratégiu Rady pri ďalšom udeľovaní licencií. Rozhodla, že práve z dôvodu nemožnosti využitia všetkých kmitočtov v pláne, neudelí žiadnu licenciu na „celoplošné“ rozhlasové vysielanie, ale bude pokračovať v udeľovaní licencií na lokálne a regionálne rozhlasové vysielanie, pričom umožní aj prípadný vznik „malých sietí“, čo znamenalo pridelenie viacerých frekvencií jednému žiadateľovi, prípadne držiteľovi licencie.

Do konca roku 1993 Rada rozhodla o udelení ďalších 10 licencií na rozhlasové vysielanie (Rádio FLASH Prešov, N Rádio Nitra, KIKS Rádio Michalovce, Rádio FRONTINUS Žilina, Rádio NITRA Nitra, Rádio LOCAL FM Komárno, TOP Rádio Košice, Rádio BETA Bojnice, Rádio REBECA Martin, HIT Rádio Trenčín). Všetky tieto rozhlasové stanice (s výnimkou HIT Rádia Trenčín, ktorému bola licencia odňatá) vysielajú doteraz.

Rokom 1993 bola ukončená 1. etapa vývoja duálneho rozhlasového vysielania, ktorá bola charakteristická najmä vytvorením legislatívy umožňujúcej samotný systém, vznikom prvých lokálnych a regionálnych rozhlasových staníc a najmä silnejúcim bojom o postavenie na trhu a o poslucháčov medzi komerčným sektorom a verejnoprávnym Slovenským rozhlasom. Polemiku a kritiku Rady vyvolávalo najmä vysielanie dvoch programov Slovenského rozhlasu – Rádio CDI (v nemeckom jazyku pre poslucháčov v Rakúsku) a Rádio Rock FM, ktoré svojou programovou skladbou vysielania kopírovalo komerčné vysielanie držiteľov licencií a vysielalo na lukratívnej sieti, pokrývajúcej celé územie SR, zatiaľ čo programy S1 a S2, ktoré sú z hľadiska verejnoprávnej funkcie SRo ťažiskové, sa v pásme VKV II vôbec nevysielali.

Rok 1994 z hľadiska rozhlasového vysielania bol zaujímavý tendenciou už vysielajúcich rozhlasových staníc o rozšírenie svojho vysielania aj na iné územie, ako im určovala licencia, prípadne o výmenu pôvodných frekvencií za nové, s kvalitnejších pokrytím. Tendencia rozširovania sa uberala v podstate dvomi smermi – jedným z nich bola snaha o získanie nových frekvencií v ďalších regiónoch (napríklad FUN Rádio Bratislava, ktoré vo februári 1994 získalo frekvencie v Banskej Bystrici a Košiciach, alebo Rádio KIKS, ktoré okrem michalovskej frekvencie získalo frekvenciu v Košiciach). Druhým smerom bola snaha niektorých vysielateľov dohodnúť sa na spoločnom vysielaní programu (sieťovanie). Takúto požiadavku uplatnilo na Radu Rádio TWIST s ďalšími držiteľmi licencie, nakoniec sa však táto programová sieť uplatnila len medzi Rádiom TWIST, ktoré vysielalo v Bratislave a Rádiom FAMILY, ktoré malo dve frekvencie v Banskej Bystrici a Zvolene. Toto vysielanie pod názvom TWIST GLOBAL sa realizovalo zhruba 1 rok, potom (v roku 1995) došlo k prerušeniu vysielania Rádia FAMILY a následne k odňatiu licencie tejto rozhlasovej stanici. Frekvencie po Rádiu FAMILY získalo v druhej polovici roku 1995 Rádio TWIST, s tým, že vo vysielaní zostali tzv. regionálne okná, počas ktorých sa vysielal program pre jednotlivé regióny.

Na národnostne zmiešanom území na juhu Slovenska vysielali v roku 1994 dve rozhlasové stanice aj v jazyku menšiny – maďarskom jazyku (Rádio STAR, Nové Zámky a LOCAL FM, Komárno).

Slovenský rozhlas pokračoval v roku 1994 vo vysielaní Rock FM Radia - komerčného vysielania programu vyrobeného súkromnou spoločnosťou v spolupráci so Slovenským rozhlasom - i vo vysielaní Rádia CDI, ktoré bolo začiatkom roku 1994 zastavené z dôvodu, že frekvencia 101,8 MHz, na ktorej od roku 1991 vysielalo, bola prerozdelením kmitočtového spektra po rozdelení Československa určená držiteľom licencií. SRo vysielanie Rádia CDI obnovil 15. 7. 1994, tentokrát na frekvencii 96,6 MHz, určenej pôvodne pre vysielanie programu Slovensko 1 v pásme VKV II.

K 31.12.1995 končila zo zákona (§ 9 ods. 2 zákona č. 294/1992 Zb. o Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie) platnosť 7 licenciám na rozhlasové vysielanie (KLASSIC Rádio Bratislava, Rádio RAGTIME Bratislava, FM Rádio DCA Dubnica nad Váhom, Rádio TATRY Poprad, Rádio FRONTINUS Žilina, Rádio Slobodná Európa a Rádio BBC), preto Rada v apríli 1995 určila postup, aký bude používať pri udeľovaní nových licencií na takto uvoľnené frekvencie. Vo všetkých prípadoch (s výnimkou KLASSIC Rádia) rozhodla o opätovnom udelení nových licencií, i keď nie vždy na maximálnu dobu, ktorú umožňuje zákon - 6 rokov. Rádiu Slobodná Európa bola udelená licencia na 1 rok, takisto ako FM Rádiu DCA Dubnica nad Váhom a Rádiu FRONTINUS Žilina na 3 roky. 1. 4. 1995 "zlegalizovalo" vedenie SRo vysielanie Rock FM Rádia ako 3. okruh Slovenského rozhlasu.

V polovici roka 1996 udelila Rada licencie rádiám, ktoré získali v roku 1995 licenciu len na rok (Slobodná Európa a FM Rádio DCA Dubnica nad Váhom). Súčasne Rada udelila licenciu novej spoločnosti WA Slovakia a.s. Bratislava – na prevádzkovanie rozhlasovej stanice Rádio Koliba, pričom táto rozhlasová stanica získala ako jediná v histórii udeľovania licencií hneď na začiatku dve lukratívne frekvencie - v Bratislave a Banskej Bystrici a následne (opäť bezprecedentne), ešte pred začatím samotného vysielania, ďalšie dve - v Novom Meste nad Váhom a Poprade.

Rok 1996 bol pre ďalší rozvoj rozhlasového vysielania významný najmä z dôvodu, že bolo avizované opustenie 2. televízneho pásma (4.a 5. televízny kanál), čo sa uskutočnilo 1. 9. 1996. Tým sa pre rozhlasové vysielanie SRo a držiteľov licencií uvoľnilo v pásme VKV II celkovo 39 nových frekvencií. Rada tieto skutočnosti zohľadnila v Aktualizovanom pláne využitia kmitočtového spektra, ktorý bol spracovaný v júni 1996 a od tohto obdobia začala aj v súlade so smernicou MDPTSR č. 13/1996 vyhodnocovať pokrytie územia SR a obyvateľov SR rozhlasovým a televíznym signálom.

Všetky voľné frekvencie boli oznámené verejnosti. Vzbudili veľký záujem medzi existujúcimi vysielateľmi rovnako ako medzi novými žiadateľmi o licencie. Výberové konania boli ukončené do konca roku 1996, rozhodnutia však boli vydávané postupne v roku 1997. Medzi nových držiteľov licencií sa zaradili spoločnosti Rádiomédia s.r.o. Dubnica nad Váhom (Rádio DÚHA), Prešovská kultúrna agentúra s.r.o (Rádio VÝCHOD), Róbert Nemec, Levice a Mystic s.r.o, Nové Zámky. Z vyššie uvedených držiteľov licencií začali vysielať a vysielajú doteraz len Rádio Dúha a Rádio Východ. Ostatné dve licencie stratili platnosť a boli Radou odňaté z dôvodu, že držitelia licencií nezačali na pridelených frekvenciách vysielať. Ďalšie frekvencie boli pridelené už vysielajúcim rozhlasovým staniciam: Rádiu NITRA (Bratislava a Banská Bystrica), Rádiu LUMEN, Banská Bystrica (Banská Štiavnica a Trenčín), Rádiu REBECA, Martin (Banská Bystrica, Poprad), FUN Rádiu, Bratislava (Košice, Žilina) a Rádiu FORTE, Trnava (Nové Mesto nad Váhom, Štúrovo, Námestovo). Týmito rozhodnutiami Rady bola jasne naznačená podpora tendecie vzniku silnejších „multiregionálnych“ rozhlasových staníc, pričom najsilnejšiu pozíciu, pokiaľ ide o pridelené frekvencie, získalo FUN Radio Bratislava.

Veľkú polemiku vyvolalo rozhodnutie Rady o pridelení veľmi kvalitnej frekvencie v Košiciach novému subjektu – Rádiu Východ, pretože o túto frekvenciu žiadali aj už existujúce rádia s kvalitným programom (napríklad Rádio TWIST). Kritiku si vyslúžilo aj rozhodnutie Rady prideliť ďalšie dve frekvencie (v tom istom roku) novému subjektu na rozhlasovom trhu – Rádiu Koliba. Za týmito rozhodnutiami Rady (rovnako ako rozhodnutiami v televíznej oblasti z tohto obdobia) videli držitelia licencií silnejúci politický tlak vládnuceho HZDS a jeho (i ním samotným deklarovaný) kapitálový vstup do mediálnej oblasti. Okrem záujmu o uvoľnené ženevské (veľké, medzinárodne koordinované) frekvencie sa v roku 1996 rozhlasové stanice pokúšali aj o vyhľadávanie a získavanie individuálne koordinovaných frekvencií a tak postupné zvyšovanie územného rozsahu vysielania a skvalitňovanie signálu (Rádio LUMEN, Rádio KIKS, Rádio TATRY). K tomuto postupu ich viedli okrem iného i ekonomické dôvody, pretože ceny Slovenských telekomunikácií za poskytované služby boli podstatne vyššie ako investovanie do vlastných vysielačov a vlastné vysielače si držitelia licencií nemohli umiestniť na body Slovenských telekomunikácií, kam sú zvyčajne veľké ženevské frekvencie koordinované.

V septembri 1996 bolo na základe rozhodnutia Rady ukončené vysielanie Rádia CDI na frekvencii 96,6 MHz. Následný konflikt s vedením SRo trval takmer rok a skončil sa až nástupom nového vedenia tejto verejnoprávnej inštitúcie.

Z hľadiska programového zamerania sa rozhlasové stanice začali viac profilovať. Kým väčšina z nich bola pôvodne typu EHR – European Hit Radio, postupne sa niektoré z nich začali venovať aj netypickým komerčným reláciám, dokonca i niektorým kategóriám chránených programov, spadajúcich svojim zameraním skôr do oblasti verejnoprávneho vysielania – relácie pre deti, literárne relácie, náboženské relácie, divadelníctvo a pod (Rádio TWIST, Rádio LUMEN, Rádio FORTE, DCA Rádio, Rádio NITRA, Rádio REBECA). Rádio TWIST si v auguste 1996 začalo budovať pozíciu mienkotvorného média – vysielaním Žurnálu Rádia TWIST, hlavnej spravodajskej relácie, konkurujúcej v tom období politicky ovplyvňovaným spravodajstvám verejnoprávnych inštitúcií.

Rok 1997 nepriniesol žiadnych nových držiteľov licencií, ktorí by začali vysielať (licenciu získalo Rádio TATRY a rádiá: MAMA, LEVICE a ALT, z ktorých okrem Rádia ALT (pod názvom MAX) nezačalo do konca roku 1999 vysielať ani jedno). Situácia sa postupne stabilizovala, vysielatelia postupne začínali s vysielaním na pridelelených frekvenciách z roku 1996, ku konca roku 1997 dosiahlo pokrytie súkromných rozhlasových staníc 74,4 % osídleného územia a 86,5% obyvateľstva SR. Problémom, ktorý sa v tomto roku vyskytol, bolo správanie sa prirodzeného monopolu Slovenských telekomunikácií – OZ Rádiokomunikácií vo vzťahu k držiteľom licencií, ich cenová politika, pretože ceny za poskytované služby hneď začiatkom roku 1997 prudko vzrástli a držitelia licencií odmietali akceptovať toto zvýšenie, ktoré bolo v rozpore s ich platnými zmluvami. Navyše politický tlak sa začal prejavovať i v tejto oblasti. Situácia sa vyostrila koncom roku, keď - i  na základe politických tlakov vlády – došlo 13. 10. 1997 k vypnutiu troch rozhlasových staníc – Rádia REBECA, N Rádia a Rádia TWIST z dôvodu neplnenia hospodárskych zmlúv. Vysielania týchto rádií boli (po vyjednávaniach a zároveň silných protestoch ostatných vysielateľov i verejnosti) na druhý deň obnovené.

V tejto súvislosti Protimonopolný úrad SR začal konanie, či postupom ST nedochádza k porušovaniu zákona o hospodárskej súťaži – záver konania bol ten, že ST neporušujú svojim konaním a cenotvorbou zákon o hospodárskej súťaži.

Dňa 27.11.1997 došlo aj k ďalšej - opäť politicky podfarbenej - pozoruhodnosti. Predstavitelia Slovenských telekomunikácií š.p. nezákonne rozhodli o odpojení elektrickej energie pre vysielač Sitno, na ktorom vysielalo Rádio TWIST a Rádio LUMEN. Prípad mal dohru pred súdom, ktorý potvrdil, že toto konanie pracovníkov ST bolo nezákonné.

Slovenský rozhlas realizoval v roku 1997 postupný prechod z pásma VKV I do pásma VKV II. Pretože Slovenské telekomunikácie neboli prístupné riešeniu, aby aj po spustení vysielačov v režime VKV II zabezpečovali ešte po istú dobu aj vysielanie v pásme VKV I, zostala veľká časť územia SR bez možnosti príjmu programu Slovenského rozhlasu Rádio Devín. Rada preto pristúpila k vytvoreniu tzv. nultej sady frekvencií pre SRo a časť už Slovenskému rozhlasu pridelených kmitočtov doplnila 6 frekvenciami na dokrytie východného a západného Slovenska. Rada pridelila SRo tieto kmitočty i na základe doriešenia dlhotrvajúceho problému frekvencie 96,6 MHz (pôvodne Rádio CDI), na ktorom 1. 6. 1997 začalo v oblasti západného Slovenska konečne vysielať Slovensko 1.,Nový ústredný riaditeľ SRo Jaroslav Rezník ml. tým (spolu s výpoveďou spoločnosti AXIS MEDIA, dodávajúcej na základe zmluvy program Rock FM "na kľúč") ukončil protiprávne chovanie SRo, zavedené jeho predchodcami.

Rok 1998 bol výnimočný tým, že ako vedľajší vonkajší faktor pôsobila na vysielanie politická situácia a pripravované voľby do NR SR a orgánov samospráv, i keď do rozhlasového vysielania nebol politický fenomén implantovaný v takom rozsahu ako do vysielania televízneho. Pokiaľ ide o profiláciu a postavenie jednotlivých rozhlasových staníc, došlo k ich nasledovnej kategorizácii:

● nadregionálne rozhlasové stanice (využívajúce viac – 3 až 7 frekvencií ), kde patrí napríklad FUN Rádio, Rádio TWIST, Rádio LUMEN, Rádio FORTE, Rádio HVIEZDA, Rádio KOLIBA, Rádio REBECA (z ktorých však nadregionálnosť vo svojom vysielaní formou lokálnych programov uplatňujú len TWIST a určitý čas tak vysielalo i Rádio FUN)

● regionálne rozhlasové stanice (ktorých signál - i napriek prípadným viacerým frekvenciám - nepresahuje vymedzený región) Rádio KIKS, FM Rádio DCA, Rádio DÚHA, Rádio TATRY, Rádio ŽILINA, Rádio VÝCHOD

● lokálne rozhlasové stanice (pokrývajú signálom lokalitu, vysielajú na 1 frekvencii) Rádio RAGTIME (B1), Rádio FLASH, N Rádio, Rádio FRONTINUS, TOP Rádio, Rádio LOCAL FM, Rádio ADUT, Rádio BETA, Rádio MAX.

V roku 1998 boli zverejnené zostávajúce voľné frekvencie ženevského plánu v pásme VKV II – celkom 16 frekvencií. Licenčného konania sa zúčastnilo 5 nových žiadateľov a 11 držiteľov licencií – požiadavku na pridelenie kmitočtov pre vysielanie programu Regina uplatnil aj Slovenský rozhlas, ktorý sa spolu s ostatnými žiadateľmi zúčastnil verejných vypočutí a odôvodnil potrebu pridelenia kmitočtov. Rada nakoniec rozhodla o pridelení 5 kmitočtov Slovenskému rozhlasu, ďalej rozhodla o udelení licencie novému subjektu – Rádio EXPRES, ktorý by mal vysielať ako dopravný rozhlas a slúžiť vodičom na hlavných dialničných a cestných ťahoch. Ďalšie dve frekvencie boli pridelené Rádiu LUMEN a Rádiu HVIEZDA.

Voľby v roku 1998 boli prvé voľby prebiehajúce v prostredí reálne existujúceho duálneho systému vysielania, preto sa očakávalo, ako na túto situáciu zareaguje novela volebného zákona. Táto priniesla veľmi problematické znenie článku 23, ktorý upravoval volebnú kampaň, pretože výklad niektorých ustanovení umožňoval aj širšie obmedzenie slobody prejavu. Zákon nepovolil volebnú kampaň vo vysielaní držiteľov licencií a znením jedného z odsekov dokonca navodzoval možnosť postihovania za vysielanie spravodajských a publicistických relácií. Proti tomuto zneniu novely protestovali všetky odborné kruhy, držitelia licencií i Rada, ale znenie zákona nebolo upravené. Ako orgán dozoru bola ustanovená Rada. Rada spracovala a so zástupcami ANRTS prerokovala svoje Odporúčania k správaniu sa médií počas volebnej kampane, v ktorých sa na základe Ústavy a Dohovoru o ľudských právach pokúsila o isté vymedzenie niektorých problematických pojmov a ustanovení. Spoločný postup Rady a ANRTS sa ukázal ako správny. Za celú volebnú kampaň nemusela Rada siahnuť k udeleniu pokuty a niekoľko menších porušení zákona riešila upozornením vysielateľov a uložením povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona (1 x Rádio TWIST, 1 x Rádio Slobodná Európa, 1 x Rádio ADUT, 1 x Rádio NITRA).

V roku 1999 končila platnosť viacerým držiteľov licencií pre rozhlasové vysielanie. V apríli Rada zverejnila oznam o "uvoľnených frekvenciách" rádií, ktorým mala v roku 1999 skončiť platnosť licencie. Po proteste ANRTS, že takýto oznam spochybňuje rádiá, ktorým končí licencia prípadne až o pol roka, v očiach obchodných partnerov, kancelária Rady spolu s ANRTS zabezpečila uverejnenie širšieho vysvetľujúcejšieho stanoviska. V júni napokon rozhodla Rada o znovuudelení licencie prvým trom dotknutým rádiám: N Rádio, Rádio FORTE, Rádio LOCAL FM a v septembri zvyšným dvom: Rádio TOP a Rádio REBECA.

Začiatkom roku 2000 končila platnosť ďalším trom držiteľom licencie: Rádiu FUN, Rádiu TWIST a Rádiu FLASH. Rada vypísala licenčné konanie na október. 19. 10. 1999 bola verejnosť prekvapená rozhodnutím Rady v prípade Rádia FUN udeliť licencie inému žiadateľovi (Rádiá TWIST a FLASH získali licenciu opäť). Rada dlhodobo upozorňovala vedenie FUN Rádia, že v prípade, ak nedorieši legislatívne problémy spoločnosti, licenciu opätovne nezíska (spory o prevody slovenskej časti spoločnosti blokovali transformáciu zo združenia na niektorý z obvyklých typov obchodných spoločností). Francúzski majoritní majitelia (legitímni vlastníci značky FUN Rádio) založili s novým slovenským spoločníkom akciovú spoločnosť Rádio a.s. a všeobecne sa teda očakávalo, že licenciu získajú. Rada však rozhodla o pridelení licencii spoločnosti bývalého riaditeľa tohto rádia, Petra Abraháma, Media Fair s.r.o. Pred nadobudnutím platnosti uznesenia však vstúpila do hry na základe nejakého podnetu finančná polícia. Rada na základe nových skutočností prijala 9. novembra uznesenie, ktorým žiadosť o licenciu spoločnosti Media Fair zamietla a vypísala nové licenčné konanie. K dovtedajším žiadateľom (Rádio a.s., CWG s.r.o./spoločnosť vlastniaca v minulosti slovenský podiel FUN Rádia, spolupracujúca so spoločnosťou AXIS MEDIA, ktorá mala prenajatý program Rock FM/ a Media Fair s.r.o.) pribudli do uzávierky 20. 11. ešte spoločnosti SH CLASSIC s.r.o., TORZO s.r.o., AUTOPARK s.r.o. (ďalšieho bývalého riaditeľa FUN Rádia Ivana Mička) a Rádio TWIST a.s. (uchádzajúce sa o košickú a žilinskú frekvenciu FUN Rádia). Rada napokon 27. 11. 1999 udelila licenciu spoločnosti Rádio a.s., čím sa (vďaka vlastneniu značky FUN Rádio francúzskymi spoločníkmi) zabezpečila kontinuita.

Za začiatku roku 2000 vysielalo na území Slovenska 24 komerčných rozhlasových staníc (na jeho konci už len 23). Počas roka zanikli dve rozhlasové stanice a na trh vstúpila jedna nová. Na jar roku 2000 najprv o odňatie licencie požiadalo komárňanské Rádio Local FM, ktoré nezvládlo nahromadené dlhy za dopravu svojej modulácie na vysielač Slovenskými telekomunikáciami. Následne rada odňala licenciu pôvodne dubnickému, neskôr trenčianskemu, Rádiu DCA, ktoré sa už dlhší čas zmietalo vo viacerých konkurzoch. 1. januára 2000 začalo vysielať Rádio Express. Jeho prevádzkovateľom je akciová spoločnosť D-Express. Akcionármi sú Európska banka pre obnovu a rozvoj, Európska únia prostredníctvom Nadácie pre rozvoj postprivatizačného podnikania a spoločnosť Framlington/CET, ktorej akcionármi sú Dušan Budzák, Róbert Bartoš a Václav Mika. Vstup kapitálu takéhoto charakteru (podporné zdroje a úvery) je na slovenskom rozhlasovom trhu novým momentom. Rádio začalo s obrovskými investíciami, ktoré marketingoví odborníci považujú na slovenskom trhu za nenávratné. Začalo vysielať na šiestich frekvenciách, v septembri 2000 ich už malo ďalších pätnásť. Rádio Expres sa zameriava na spravodajstvo, hudbu, pôvodnú publicistiku a dopravné informácie.

Slovenské telekomunikácie prestali vzhľadom na nahromadené dlhy na jeseň roku 2000 šíriť signál nitrianskeho rádia Hviezda FM. Toto rádio (svojim vysielaním blízke HZDS) však vytvorilo precedens následným predložením predbežného opatrenia súdu, na základe ktorého museli Slovenské telekomunikácie - napriek neplateniu rádia - obnoviť jeho vysielanie. Súdny spor, v ktorom Hviezda FM napadla výšku svojich dlhov, definitívnu odpoveď do novembra 2001 nepriniesol.

Ešte v roku 1999 súhlasila rada s tým, že žánrovo menšinové bratislavské Rádio Ragtime sa postupne transformovalo na City Radio B1a napokon na Radio B1 so zameraním na hudbu 70tych a 80tych rokov. Transformáciu už realizovala spoločnosť, do ktorej vstúpil kapitál spriaznený s kapitálom zakladajúcim spoločnosť Radio, a.s., ktorá vnikla v roku 1998 a získala licenciu na ďalšie prevádzkovanie Rádia Fun. Rádio B1 sa dokonca v roku 2000 presťahovalo do spoločných priestorov s Rádiom Fun.

Televízne vysielanie

Vývoj televízneho vysielania v SR bol a je poznačený obmedzenými možnosťami kmitočtového spektra pre terestriálne vysielanie. Po rozdelení ČSFR Slovensku zostali dve úplné terestriálne siete označované ako 1. televízny okruh a 2. televízny okruh (na nich vysiela v súčasnosti STV), 1 neúplná sieť tzv. 3. televízny okruh (niekedy označovaná aj ako TA-3) a okrem toho niekoľko lokálnych kmitočtov. Z týchto troch sietí boli v skutočnosti technicky vybudované len 2 – na niektorých kótach 3. vysielacieho okruhu dokonca vôbec neboli vysielače. Medzi niekoľkými prevádzkyschopnými výnimkami boli Bratislava a Žilina.

Minister kultúry SR udelil v roku 1992 licenciu na televízne terestriálne vysielanie na okruhu TA-3 dvom subjektom (Médium 5 a Perfects) s podmienkou spolupráce oboch subjektov. Vysielanie dvoch subjetkov na jednom okruhu sa však ukázalo ako nerealizovateľné, navyše sa napokon ukázalo, že držitelia licencií nemali vedomosť o tom, že 3. vysielací okruh je potrebné pred spustením vysielania dobudovať. Táto resp. tieto licencie boli v roku 1993 odňaté už vzniknutou Radou SR PRTV. Minister kultúry udelil ešte 6 ďalších licencií na televízne vysielanie v káblových rozvodoch lokálneho charakteru (tzv. info-kanály), ktorých platnosť Rada potvrdila.

Celkový ďalší vývoj v tejto oblasti ovplyvnil zákon č.166/1993 Zb., ktorý prerozdelil kmitočtové spektrum pre televízne vysielanie. Pri koncipovaní zákona prevládol názor, že STV nedostatočne využíva časové a programové možnosti na dvoch celoplošných okruhoch a má monopolné postavenie na televíznom trhu -z tohto dôvodu sa 2. televízny okruh (program STV2) mal rozdeliť medzi prevádzkovateľa zo zákona a prevádzkovateľa na základe licencie rovnakým podielom na celkovom rozsahu vysielacieho času, pričom každý z vysielateľov mal vysielať minimálne 6 hodín denne. O tom, ktorý čas sa vyhradí pre ktorého prevádzkovateľa bola splnomocnená rozhodnúť Rada SR PRTV. Tá určila, že prevádzkovateľovi na základe licencie pripadne vysielací čas od 17.00 do 05.00 hodiny, zvyšok STV. Toto rozdelenie vysielacieho času malo podľa zákona platiť do 31.12.1998.

Zákon č.166/1993 Zb. ovplyvnil ďalší rozvoj televízneho vysielania aj ďalším svojím ustanovením, ktorým sa novelizoval zákon č.468/1991 Zb. – a to, že licencie "s vysielacím dosahom na celé územie Slovenskej republiky" (bez presnej definície tohto pojmu - 100 % pokrytie nemá ani jeden vysielací okruh) na návrh Rady schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (a následne Rada udelí licenciu). Týmto ustanovením nielenže bol narušený celý postup z hľadiska procedurálneho (podľa zákona o správnom konaní), ale predurčil na neúspech všetky pokusy Rady o udelenie licencie na vysielanie na 2. okruhu a oddialil začiatok skutočného duálneho televízneho vysielania na Slovensku.

Rada na základe prijatého zákona vyhlásila výberové konanie na udelenie licencie na 2. televízny okruh, do tohto výberového konania sa v termíne do 30. 9. 1993 prihlásilo 12 žiadateľov: TV Sitno, TV DAVAY, SOLA, REDSTONE, Sezam TV, ESPE štúdio, CTV, ARTTEP, Markíza, Dunajský televízny kanál, Centaur 1 a Médium 5. Z týchto žiadateľov Rada vybrala spoločnosť CTV s.r.o. Bratislava, pričom tento návrh v decembri 1993 predložila na schválenie NR SR.

V roku 1993 bolo udelených ešte 6 licencií na televízne terestriálne (resp. systémom ETV 4) lokálne vysielanie, a to Obecnému úradu Radzovce, Obecnému úradu Kunová Teplica, Obecnému úradu Malinec, mestskému úradu Dolný Kubín, Oravskej televíznej fabrike Nižná a TV Sever s.r.o. Žilina. Posledná spoločnosť získala licenciu na vysielanie na 52. kanále v Žiline, ktorý bol na základe schváleného Plánu využitia kmitočtového spektra súčasťou 3. televízneho okruhu. Toto rozhodnutie malo za následok znehodnotenie pokrytia tretej siete a reálny konflikt záujmov s budúcim držiteľom licencie na túto sieť. Rada v druhom polroku 1993 udelila aj 13 licencií na televízne vysielanie v káblových rozvodoch, väčšinou na tzv. infokanály – vysielanie pre obce a mestá.

Rok 1994 v televíznom vysielaní sa niesol v znamení pokusov o výber držiteľa licencie na 2. televízny okruh, prípravu licenčného konania na 3. televíznom okruhu a prípravu na vysielanie držiteľa licencie prostredníctvom družice. NR SR v marci 1994 neschválila kandidáta na udelenie licencie na vysielanie časti programu na 2. televíznom okruhu (CTV s.r.o. Bratislava) a zaviazala Radu predložením nového návrhu kandidáta - spolu s licenčnými podmienkami. Rada bola počas celého licenčného konania pod tlakom jednotlivých žiadateľov na jednej strane a snahou o ovplyvnenie rozhodnutia Rady poslancami NR SR na strane druhej. Ani druhý návrh kandidáta, predloženého Radou (Espe štúdio Bratislava) nedopadol v NR SR lepšie, napriek tomu, že tento žiadateľ spojil svoje sily s ďalšími žiadateľmi a prezentoval spoločný projekt (jeho nedostatkom však bolo, že o licenciu tak vlastne žiadala fyzická osoba s perspektívou vytvorenia akciovej spoločnosti zloženej z viacerých žiadateľov, čo nebolo v čase schvaľovania návrhu v NR SR dostatočne transparentné). Po týchto neúspechoch v rámci licenčného konania na 2. televíznom okruhu bolo v júni 1994 vypísané licenčné konanie na 3. televízny okruh.

Vo výberovom konaní vybrala dňa 23. 8. 1994 Rada kandidáta na udelenie licencie – spoločnosť Markíza Slovakia s.r.o. Blatné. Po prijatí uznesenia kancelária Rady preverila predložený výpis z obchodného registra a zistila, že sa v ňom nachádzajú nové skutočnosti, ktoré žiadateľ Rade v rámci licenčného konania nepredložil (zápis S. Volzovej ako 50 % spoločníčky v spoločnosti). V konaní sa však nemohlo pokračovať, lebo Rada zostala po 28. auguste neuznášaniaschopná (trom členom skončilo funkčné obdobie). V decembri 1994 boli Národnou radou SR odvolaní zostávajúci 6 členovia a následne zvolená nová Rada. Tá rozhodla v januári pokračovať v začatých licenčných konaniach a vyzvala 4 žiadateľov: Mac TV s.r.o. Košice, Markízu Slovakia s.r.o. Blatné, TV SEVER s.r.o. Žilina a TV3 Slovakia, s.r.o. Bratislava o doplnenie nových skutočností v rámci licenčného konania. V marci 1995 potvrdila výber predchádzajúcej Rady – spoločnosť Markíza Slovakia s.r.o. Blatné. V ďalšom kole prebiehal výber zahraničného partnera držiteľa licencie, ktorým sa stala spoločnosť CME, vlastniaca už televíznu spoločnosť produkujúcu program pre TV NOVA v Českej republike. Spolu vytvorili novú produkčnú spoločnosť STS s.r.o. Blatné, kde spoločnosť Markíza Slovakia s.r.o. mala 51 % podiel. Licencia s týmito podmienkami (vrátane explicitného uvedenia produkčnej spoločnosti STS s.r.o.) bola vydaná v auguste 1995 spoločnosti Markíza Slovakia s.r.o. Blatné.

Rok 1995 bol celkovo prelomovým rokom pre televízne vysielanie v Slovenskej republike. Rada udelila ďalšiu "veľkú" televíznu licenciu - na vysielanie prostredníctvom družice spoločnosti VTV cable TV s.r.o. Žarnovica, pričom tento výber Rady potvrdila svojim súhlasom 4. 5. 1995 aj NR SR. Spoločnosť VTV začala vysielať v rekordne krátkom čase od udelenia licencie – dňa 3. 6. 1995 (4 dni po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie).

V máji 1995 udelila Rada SR PRTV licenciu na terestriálne televízne vysielanie na 26. kanále (Košice) spoločnosti Mac TV s.r.o. Košice a v auguste 1995 spoločnosti Video TV s.r.o. Prievidza na 46. kanále v Prievidzi.

K 31.12.1995 končila zo zákona platnosť dvom licenciám na televízne vysielanie (licenciám, ktoré boli udelené MK SR v roku 1992) – spoločnosti KID a.s. Poprad a Mestu Nováky – v oboch prípadoch získali tieto subjekty novú licenciu.

Pokračoval aj záujem rôznych subjektov o televízne vysielanie v káblových rozvodoch – väčšinou vo forme občasného vysielania (Infokanály), počet týchto prevádzkovateľov dosiahol v roku 1995 číslo 37.

Počas roka 1995 pokračovali aj diskusie ohľadom budúcnosti verejnoprávneho vysielania a vysielania na druhom televíznom okruhu. Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru v druhom polroku 1995 prehodnotil a následne zrušil svoje uznesenie z roku 1994, ktorým Radu žiadal o vypísanie nového licenčného konania na vysielanie časti programu na 2. televíznom okruhu. V rámci prebiehajúcej aktualizácie kmitočtového spektra, ktoré sa realizovalo v roku 1995 prišla Slovenská televízia s návrhom opustenia 2. televízneho okruhu a prechodom svojho druhého programu na satelitné vysielanie. Toto rozhodnutie sa stretlo s negatívnou reakciou u odbornej verejnosti a Rada v kmitočtovom pláne navrhovala uskutočniť tento krok až v roku 1998, aby sa STV mohla na tento postup pripraviť.

Rok 1996 sa niesol v znamení očakávania začiatku vysielania novej komerčnej televíznej stanice Markíza, ktorá začala vysielať 31. 8. 1996 a v priebehu štyroch mesiacov si získala 50 % sledovanosť. Raketový nástup tejto stanice zaskočil nielen ďalšie komerčné stanice (VTV), ale aj verejnoprávnu STV. Okrem toho pokračovali diskusie a boje o budúcnosť 2. televízneho okruhu. Poslaneckou novelou zákona č. 166/1993 Zb. – zákonom č. 321/1996 Zb. z októbra 1996 sa veľmi zásadne zasiahlo nielen do vysielania STV, pretože zákon určil termín na prechod vysielania STV na satelit 1. 1. 1997 a ale i do ďalšieho vývoja udeľovania licencií, pretože tento termín mal byť zároveň termínom začiatku vysielania na 2. televíznom okruhu pre nového držiteľa licencie. Z dôvodu, že tento termín nebol reálny a zákon súčasne neumožňoval vysielanie Slovenskej televízie na okruhu STV 2 po tomto termíne, nasledovala ďalšia poslanecká novela – zákonom č. 380/1996 Zb., ktorý upravil možnosť využívania 2. televízneho okruhu Slovenskou televíziou do začatia vysielania prevádzkovateľom na základe licencie. Toto ustanovenie zákona bolo pre Slovenskú televíziu tiež veľmi problematické, pretože neurčitý koniec vysielania na tomto okruhu neumožňoval STV uplatňovať prakticky žiadnu programovú politiku. Rada na základe prijatého zákona vyhlásila v decembri 1996 výberové konanie na udelenie licencie na 2. televíznom okruhu.

V oblasti lokálneho vysielania došlo k založeniu Asociácie pracovníkov lokálnych televízií so sídlom v Košiciach, ktorá v roku 1996 združovala okolo 16 lokálnych televízií. Z podnetu MAC TV Košice sa začala tradícia Medzinárodných festivalov lokálnych televízií, pričom prvý festival sa uskutočnil v novembri 1995. Celkovo v roku 1996 vzrástol počet lokálnych vysielateľov na 49 v káblových sieťach a na 7 prostredníctvom terestriálnych vysielačov.

Tempo nárastu držiteľov licencií sa v roku 1997 zmiernilo, zvýšil sa však celkový rozsahu televízneho vysielania, pričom viac ako 100 % nárast rozsahu vysielania bol zaznamenaný pri regionálnych a lokálnych televíznych staniciach.

Slovenská televízia - opäť pod novým vedením - znovu menila programovú štruktúru a hľadala formu realizácie svojich funkcií. V priebehu roku 1997 bola pod stálou paľbou kritiky z dôvodu formy a obsahu hlavnej spravodajskej relácie Noviny STV a najmä jej novej súčasti – komentárov. S kritikou sa stretol aj projekt satelitného vysielania STV pod názvom „Slovakia TV“, najmä z dôvodu nereálnosti finančného zabezpečenia, neadekvátnym nákladom na vysielanie z pohľadu možnej dostupnosti tohto vysielania divákom v SR a neujasnenosti cieľovej skupiny, pre ktorú malo byť vysielanie zamerané.

Licenčné konania na 2. televízny okruh sa začali 28. 2. 1997 podaním žiadostí 9 subjektov. Štyri žiadosti boli zamietnuté z dôvodu ich neúplnosti a zo zostávajúcich 5 projektov (Charlie´s s.r.o. Bratislava, Kierra, a.s. Modra, LBS s.r.o. Bratislava, Markíza Slovakia s.r.o. Blatné, PRO TV a.s. Bratislava). Rada vybrala ako kandidáta na udelenie licencie spoločnosť PRO TV a.s. Bratislava, ktorej zástupcovia boli blízki vládnemu HZDS. Národná rada ešte pred schválením alebo neschválením kandidáta na udelenie licencie schválila poslaneckú novelu zákona č.166/1993 Zb. – zákonom č. 285/1997 Zb., ktorý 2. televízny okruh definitívne pridelil prevádzkovateľovi zo zákona a súčasne stanovil, že STV môže so súhlasom NR SR šíriť svoje programy aj prostredníctvom satelitu.

V roku 1998 nedošlo k zásadným zmenám mediálneho priestoru, tempo nárastu nových licencií neprekročilo hranicu 10 – 15 nových licencií. Okrem STV vysielali aj dve veľké komerčné televízie – TV Markíza a VTV a 70 televíznych štúdií lokálneho a regionálneho charakteru. Ako vedľajší faktor pôsobila na charakter vysielania politická situácia, podobne ako v rozhlasovom vysielaní, avšak vo vypuklejšej forme. Neštandardným trendom, naznačeným v roku 1998 bolo hodnotenie kvality programovej ponuky jednotlivých televízií optikou politických vzťahov.

Vysielanie STV, najmä spravodajstva a publicistiky, viedlo k značnej polarizácii televíznych divákov, čo sa prejavilo aj v spochybňovaní postavenia STV ako verejnoprávnej inštitúcie a plnenia jej funkcií.

Pod vplyvom volieb do NR SR boli aj v TV Markíza postupne realizované zmeny programovej skladby v prospech zvýšenia relácií politicko-publicistického charakteru, ktoré mali zvyšovať účinky tejto televízie ako mienkotvorného média. Vyváženosť poskytovaných informácií zo strany STV a Markízy bola nahradená externou pluralitou názorov, kedy názory jednej časti politického spektra (vtedajšej koalície) boli prezentované v STV a názory opozície v TV Markíza.

Osobitosťou existencie TV Markíza bol spôsob riešenia vlastníckych sporov konateľov. Situácia sa vyhrotila v auguste a septembri 1998 (pred voľbami do NR SR), kedy na základe vykonanej exekúcie bola zapísaná do obchodného registra ako vlastník obchodných podielov TV Markíza spoločnosť Gamatex s.r.o. Bratislava, pričom spoločnosť sa dňa 15. 9. 1998 ujala výkonu svojich práv priamo v televízii. 18. augusta nevpustili pracovníci súkromnej bezpečnostnej služby do priestorov TV Markíza jej generálneho riaditeľa Pavla Ruska. Následne 19. augusta sa Marián Kočner (Gamatex) a Pavol Rusko dohodli, že do vyriešenia problému druhý menovaný ostáva generálnym riaditeľom a predstavitelia Gamatexu nebudú zasahovať do vysielania ani ovplyvňovať zamestnancov. Napriek tomu sa konflikt obojstranne vyhrotil až tak, že jeho protagonisti sa začali pohybovať v sprievode silných ochraniek. Dňa 15. septembra vysielala TV Markíza od 14.00 hodiny iba zvuk. Krátko po 17.00 hodine vyzval v hektickom televíznom vstupe Stanislav Pavlík (štatutárny zástupca P. Ruska) občanov, aby prišli brániť svoju televíziu a jej zamestnancov. Tejto udalosti predchádzal príchod M. Kočnera do televízie s oznamom, že sa stali (spolu s Štefanom Ághom) konateľmi spoločností Markíza Slovakia s.r.o. (držiteľ licencie) a Slovenská televízna spoločnosť s.r.o. (exkluzívny dodávateľ programu). Okamžitú výpoveď dostal P. Rusko a ďalší traja vedúci pracovníci. Občania výzvu vypočuli a televíziu podporiť prišli - z takmer celého Slovenska. 16. septembra sa pred budovou televízie konal míting, na ktorom (v čase predvolebnej kampane) vystupovali i predstavitelia politickej opozícii. TV Markíza vysielala v priamych vstupoch udalosti spred budovy. Situácia sa upokojila po zásahu Rady dňa 17. 9. 1998 a televízia začala opäť vysielať v súlade s programovou skladbou. Konflikt vlastníckych vzťahov však pokračoval ďalej. Na základe súdnych rozhodnutí bolo najskôr obnovené konateľstvo jednému zo spoločníkov – P. Ruskovi a neskôr došlo aj k úprave zápisu do obchodného registra – do pôvodného stavu. Vo februári 2000 predložil Pavol Rusko Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie údajný originál exekučnej zápisnice v ktorom sa okrem iného písalo, že „redmetom dražby nemôže byť vyššie menovaná licencia“. Niekoľkokrát ju ukázal na televíznej obrazovke a kópie poslal listom viacerým politikom. Súdny exekútor Anton Bury sa proti tomuto počínaniu ohradil a súdna expertíza ukázala, že Ruskova kópia bola falošná. Predloženie tejto zápisnice splnilo svoj účel. Na dobu niekoľkých mesiacov sa zablokovalo konanie v kauze Markíza pred licenčnou radou a zatiaľ sa viedli rokovania o predaji Gamatexu. Kauza Markíza sa skončila v prvý júlový týždeň 2000 spôsobom, ktorý Pavol Rusko predtým nikdy nepripustil - on sám kúpil spoločnosť Gamatex. V tejto súvislosti sa spomína niekoľko súm a zdrojov financií. Suma za predaj sa ale pravdepodobne pohybovala pod hranicou 100 mil. Sk - aj keď najvyššie spomínaná bola 320 mil. Sk. Tak, ako doteraz nepoznáme pozadie vzniku kauzy, pravdepodobne sa nikdy nedozvieme úplnú pravdu o jej skončení.

K 31. 12. 1998 bolo udelených celkom 72 licencií na televízne regionálne a lokálne vysielanie, pričom jedna televízia – TV SEVER – v dôsledku prebiehajúceho konkurzu nevysielala. Asociácia mestských a lokálnych televízií predložila projekt spolupráce pri prevádzkovaní a financovaní televízneho vysielania – vytváraním spoločného programu a spoločného reklamného času – pri zachovaní lokálneho a regionálneho charakteru časti vysielania. Do projektu s názvom ALTEV sa združilo 10 lokálnych vysielateľov, ktorí by mali ponúkať 24 hodinový program a v rámci neho tzv. otvorený program pre lokálne vysielanie. Projekt by mal združením finančných prostriedkov umožniť skvalitnenie programovej ponuky a Rada ho schválila v septembri 1998. Garantom a vedúcim projektu je spoločnosť MAC TV s.r.o. Košice, ktorá by mala zabezpečovať aj distribúciu signálu prostredníctvom satelitu. Vysielanie podľa tohto projektu zatiaľ nebolo v roku 1999 začaté.

Problematika exekúcie rozvírila hladinu televízneho vysielania ešte raz. V apríli 1999 získala spoločnosť Satel media exekúciou dvadsaťmiliónovej pohľadávky Sociálnej poisťovne logo VTV a vysielaciu licenciu spoločnosti VTV Cable TV. Nový majiteľ VTV L. Milko (od marca 1999) exekúciu nenapadol (celková výška dlhov, ktorá ostala na VTV cabel TV sa odhaduje na 1 miliardu 300 miliónov slovenských korún). Proti legalizácii prechodu licencie exekúciou (tento prípad v zákone o rozhlasovom a televíznom vysielaní explicitne riešený nie je) sa zdvihli vlny protestov - na čele s Pavlom Ruskom, ktorého TV Markíza mala za sebou kauzu s problematickou exekúciou. Silné boli však protesty i ostatných vysielateľov, ktorí upozorňovali na precedens, ktorý umožní tým ostatným riešiť (ďaleko menšie) finančné problémy rovnakým spôsobom. 25. mája 1999 však Rada SR PRTV prechod licencie VTV na spoločnosť Satel media potvrdila rozhodnutím o zmene licencie. Konštatovala, že ani jedna zo šiestich zákonom stanovených podmienok na odňatie licencie, nebola splnená.

Problémy VTV sa však „očistením“ od dlhov neskončili. Satel media síce ohlásila rokovanie s novým strategickým partnerom, ešte pred získaním zahraničného kapitálu však stratila trpezlivosť spoločnosť TELENOR, ktorá satelitné vysielanie prevádzkuje a 4. októbra 1999 šírenie signálu pozastavila. Dva dni na to začala Rada SR PRTV správne konanie vo veci dodržiavania licenčných podmienok. Zákon totiž umožňuje Rade po 30 dňoch nevysielania držiteľovi licenciu odňať. Spoločnosti Satel media sa podarilo vysielanie po dvoch týždňoch obnoviť. Napokon však Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie odobrala spoločnosti Satel Media 9. februára 2000 licenciu pre neplnenie si povinností voči autorským ochranným zväzom, čím ukončila v podstate len už dlhšie trvajúcu agóniu Poslednou bodkou za touto televíziou bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý 27. septembra 2000 zrušil rozhodnutie Rady o prechode licencie z VTV Cable (podnikateľ Ladislav Milko) na spoločnosť Satel Media (Tatiana Heldová) s tým, že licencia skutočne nemôže byť predmetom exekúcie. Takže Satel Media prišla vo februári o licenciu, ktorá jej nikdy patriť nemala.

27. 11. 1999 vstúpila na trh ďalšia slovenská nadregionálna televízia: TV LUNA. Licencia, ktorá bola pridelená spoločnosti WN DANUBIUS FILM s.r.o. už v roku 1994, bola pôvodne licenciou televízneho programu: DC TV (Danubia Cable TV), ktorý sa vysielal do mája roku 1995. Po odkúpení spoločnosti a získaní nového kapitálu vznikla televízia s programom približne 10 hodín denne, ktorá je šírená v káblových rozvodoch väčších miest takmer celého Slovenska.

Okrem iných lokálnych licencií udelila Rada SR PRTV v roku 1999 i licenciu na terestriálne vysielanie v Bratislave, na 50. kanále. Licenciu, o ktorú prebiehal boj ako o poslednú voľnú licenciu na televízne vysielanie v Bratislave, získala napokon spoločnosť TELEPON PLUS, s.r.o., ktorej spoločníkom je i MAC TV s.r.o., prevádzkujúca TV NAŠA v Košiciach.

19. septembra 2000 získala licenciu na spravodajskú televíziu spoločnosť C. E. N., s.r.o., ktorá svoju televíziu pomenovala TA3. Pred Radou SR pre rozhlasové a televízne vysielanie označil šéf projektu Martin Lengyel za investora firmu Hanco. Po mesiaci sa obaja partneri rozišli. Až na jar 2001 zverejnil Martin Lengyel meno nového investora – spoločnosť Millenium Electronics Limited so sídlom v Londýne. Rada pre vysielanie a retransmisiu napokon - hoci až na druhý pokus - nového investora akceptovala. Pochybnosti vzbudzovalo to, že hoci je spoločnosť riadne zapísaná v britskom registri firiem, v telefónnom registri sa nepodarilo nájsť ani číslo a ani budovu, v ktorej sídli. Firma nemala ani internetovú stránku. Podľa Lengyela ide o spoločnosť, ktorá má skúsenosť „s rizikovejšími projektami“ a „chcú investovať peniaze a po dvoch – troch rokoch získať späť zisk, či už odchodom zo spoločnosti, alebo predajom jej časti“. Investovaná sume by mala v prvom roku dosiahnuť 100 miliónov korún.

Aj rok 2000 sa niesol v znamení dominancie TV Markíza (priemerný podiel na televíznom trhu 60%). Vo februári 2000 odňala Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie licenciu satelitnej televízii VTV, ktorá tým - po viacerých prerušeniach vysielania a veľkých finančných problémoch - definitívne opustila slovenský mediálny priestor. Novým fenoménom sa následne v 25. marca 2000 stala TV Global, ktorá predstavuje programovú sieť iniciovanú košickou terestriálnou TV Naša a do ktorej je okrem nej zapojených ďalších cca. 20 regionálnych televízií. K 31. 12. 2000 bolo na Slovensku platných celkom 81 licencií na regionálne a lokálne vysielanie, z nich 10 vysielalo terestriálne, 66 prostredníctvom káblových rozvodov a 5 staníc vysielalo paralelne obidvoma spôsobmi. Zároveň k 31. 12. 2000 registrovala Rada pre vysielanie a retransmisiu 118 prevádzkovateľov retransmisie (t.j. šíriteľov nezmenených programov), ktorí spolu zabezpečujú multikanálový prístup viac ako 40% slovenských televíznych domácností.

Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska

V roku 1992 boli udelené ministerstvom kultúry prvé licencie na rozhlasové licencie. Napriek tomu, že tieto licencie neobsahovali z dnešného hľadiska všetky potrebné náležitosti (napríklad kmitočtový list), pustili sa prví odvážlivci do boja s prostredím, ktoré na príchod súkromného vysielania vôbec nebolo pripravené. Je pravda, že v tom čase už dva roky (od 10. júna 1990) vysielalo Rádio FUN, to však vzniklo len vďaka študentskej generácii novembra 1989, ktorá s projektom rádia v spolupráci s francúzskym FUN Rádiom (respektíve s vydavateľským domom Roberta Hersanta a jeho dcérskou spoločnosťou SERC) na začiatku roku 1990 prišla a ktorá vďaka svojmu „revolučnému renomé“ projekt aj presadila. Pôvodným zámerom bolo (okrem začatia nezávislého vysielania vo vtedajšom Československu) založiť spoločnosť, ktorá v prípade komerčného úspechu zabezpečí prostriedky na budúce študentské aktivity, pretože podpora štátu po zániku SZM bola veľmi nepravdepodobná.

Po prvých rokovaniach na Telekomunikačnom úrade, Rádiokomunikáciách, autorských organizáciách (SOZA, SLOVGRAM, OZIS, LITA), hudobných vydavateľstvách či ďalších inštitúciách, pochopili držitelia rozhlasových licencií, že každý sám o sebe skončia skôr ako vôbec začnú vysielať. Problémom bolo, že zákon síce otvoril cestu súkromnému vysielaniu, ale tu sa všetky aktivity štátu týmto smerom skončili. Inštitúcie, ktoré mali dovtedy skúsenosti len s vysielaním veľkých štátnych médií, začali od držiteľov licencií požadovať rovnaké podmienky. Po niekoľkých rokovaniach založili siedmi držitelia licencií (FUN Rádio, Rádio TWIST, Rádio RAGTIME, Rádio R.M.C., KLASSIC Rádio, FM Rádio D.C.A a Rádio TATRY) 15. decembra 1992 v Bratislave Asociáciu nezávislých rozhlasových staníc Slovenska. Jej prvým prezidentom sa stal Andrej Hryc a sekretárom Zuzana Mistríková. Vznik Asociácie, ktorú založili ešte sa len rozbiehajúce rádiá, by bol o mnoho komplikovanejší nebyť podpory nemeckej Nadácie Friedricha Naumanna, ktorá ako nadácia na podporu liberálnej politiky realizovala v Československu i program podpory liberálnych médií.

Autorské organizácie

Začiatkom roka 1993 podpísala Asociácia generálnu dohodu s autorskou organizáciou SOZA (zastupujúcou autorov) a následne so SLOVGRAM-om (zastupujúcim interprétov a výrobcov hudobných nosičov). Tieto dohody určili základné podmienky zmlúv, ktoré potom tieto organizácie (SLOVGRAM zastupujúc aj ďalšiu ochrannú organizáciu interprétov OZIS, pretože ANRS odmietla uzavrieť dohodu s dvomi organizáciami na jeden druh autorského práva) potom podpísali s jednotlivými držiteľmi licencií. Vysporiadanie si autorských práv je jednou so základných podmienok v zákone, neexistencia zmlúv môže byť dôvodom k odňatiu licencie. Napriek tomu, že autorské organizácie neboli s dohodnutými podmienkami spokojné a zdôrazňovali, že ide o „štartovacie podmienky“, považovali držitelia licencií 9% zo všetkých hrubých príjmov rádia, čo predstavovali odmeny dohromady, za maximálne a často i nad svoje sily.

Autorské organizácie sa pokúsili podmienky počas nasledovných siedmych rokoch viac krát zmeniť. Veľmi silný argument im dal do rúk autorský zákon (č. 383/97 Zb.), ktorý (legislatívne veľmi neobvykle) určil minimálne percento z obratu, ktoré musí vysielateľ autorským organizáciám odviesť (ak by sa dikcia tohto zákona vykladala maximálne striktne, mohol by tento odvod spolu predstavovať 16% zo všetkých príjmov rozhlasovej stanice). Po prijatí tohto zákona a zákona o kolektívne správe práv (č. 283/97 Zb.) udeľovalo ministerstvo kultúry autorským organizáciám licencie. Po obdržaní licencie vypovedal OZIS zmluvu o spoluprácu SLOVGRAM-u a dožadoval sa podpisu zmlúv s držiteľmi licencií. Členovia Asociácie splnomocnili v tomto probléme Asociáciu, ktorá vedeniu OZISu tlmočila rozhodnutie svojich členov spolupracovať na vysporiadaní každého druhu práv len s jednou organizáciou. Počas celého roka 1999 hľadala Asociácia spôsob, ako i v tejto situácii umožniť svojim členom používanie nahrávok interprétov zastupovaných OZISom a zároveň si svoje povinnosti vysporiadať.

Asociácia verzus Slovenský rozhlas

Prvé rádiá, ktoré začali koncom roka 1992 a začiatkom roka nasledujúceho, narazili vo svojej rodiacej sa obchodnej politike na neprekonateľný problém: Slovenský rozhlas. Nešlo len o to, že v čase vznikajúceho duálneho systému mal tento dominantné postavenie na - ešte sa len rodiacom - reklamnom trhu. Problémom bolo, že ešte i toto postavenie táto inštitúcia zneužívala. Právne pozadie existencie Rock FM Rádia, CDI, či agentúry Radio Media sa nachádza v kapitole 2. 3. tejto publikácie. Vecné dôsledky takéhoto chovania SRo však priamo ohrozovali rádiá, ktoré mali v prvých rokoch so svojím vysielaním len obrovské náklady a v boji o reklamné prostriedky, ktoré boli a sú ich jediným zdrojom príjmov, nemali šancu konkurovať komerčnému vysielaniu SRo pokrývajúcemu kvalitne celé územie Slovenska. Z tohto obdobia je známy bonmot vtedajšieho ústredného riaditeľa SRo Vladimíra Štefka, že: „súkromné rádiá vysielajú aby zarábali, zatiaľ čo SRo zarába, aby vysielal“, ktorým obhajoval existenciu Rock FM (z ktorého príjmy odchádzali z polovice do rakúskej súkromnej firmy). Ekonomickú výhodnosť tohto projektu pre SRo a jeho skutočné verejnoprávne vysielanie (S1 a S2 – Rádio Devín) neskoršie analýzy jednoznačne vyvrátili.

Asociácia spracovala viacero právnych analýz, ktoré okrem iného poskytovala Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru. Podala množstvo podnetov na generálnu prokuratúru, najvyšší kontrolný úrad, ministerstvo financií. V roku 1997 zorganizovala dve odborné diskusie s účasťou poslancov, právnych a ekonomických expertov i médií, v ktorých tento problém (v čase druhého okrúhleho stola jednoznačne protiprávny, pretože to už bolo Rock FM prenajaté spoločnosti AXIS MEDIA) akcentoval a vytvárala tlak na jeho riešenie.

Situácia okolo Rock FM vyprovokovala po prvý krát v krátkej histórii súkromného vysielania držiteľov licencie k použitiu éteru na vyjadrenie svojho názoru. Na kongrese ANRS v marci 1997 sa jej členovia dohodli, že budú od 7. apríla 30 dní vysielať frekvenciou 5 spotov denne kampaň, ktorej cieľom bolo upozorniť na protiprávne konanie SRo, ktoré nie je schopná zastaviť ani Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá je zo zákona najvyšším orgánom v oblasti duálneho mediálneho systému. Kampaň skutočne v plánovanom rozsahu prebehla a znamenala prvú názorovú diferenciáciu súkromných vysielateľov (do tohto obdobia sa každý nový držiteľ licencie stal jej členom). Na základe toho, že dohodnutú kampaň nevysielali, boli z Asociácie vylúčené rádia FUN, ŽILINA a KIKS.

Vývoj členstva v ANRS (neskôr ANRTS)

Kým došlo k spomínanému konfliktu, rozširovala sa Asociácia spolu s novými rádiami prichádzajúcimi na trh. Základným pravidlom jej činnosti bolo dosiahnuť rovnaké podmienky na existenciu pre všetkých držiteľov licencií, konkurenčné problémy museli ostať mimo (i v prípade oprávnených sťažností N Rádia voči chovaniu sa Rádia NITRA (neskôr HVIEZDA FM) a Rádia FRONTINUS voči Rádiu ŽILINA). Preto bolo logické, že sa o členstvo v ANRS uchádzal každý nový držiteľ licencie. Politická situácia však (najmä v období 1994 - 98) začala mediálny sektor priamo ovplyvňovať, politici – i prostredníctvom monopolu štátnych telekomunikácií, „štátnych“ verejnoprávnych médií, ovplyvňovania udeľovania licencií, či ďalších lukratívnych frekvencií a usmerňovania reklamných prostriedkov do vládnucim stranám blízkych médií – začali existenciu nezávislých médií ohrozovať. Agresivita politickej moci oblasť médii neobišla - naopak, považovala ju na jednu z priorít. Asociácia sa ku každému zásahu moci do duálneho systému ozvala, t.j. prestala byť z tohto uhla pohľadu apolitická. Prvou „skúškou“ rovnakého vnímania pravidiel pre nezávislé vysielanie bola kampaň ANRS, upozorňujúca na protiprávnosť konania SRo. Neskôr to bol jednoznačný postoj v kauze so Slovenskými telekomunikáciami, či pri neoprávnenom zastavení vysielania Rádia HIT (ktoré dokonca nebolo členom ANRS, ale bolo prvým súkromným médiom, ktorého šírenie bolo zastavené), neskôr pri vypnutí rádií TWIST, REBECA a N (a následne odpojeniu vysielača Rádia TWIST na Sitne).

Členmi takto sa profilujúcej Asociácie prestalo byť postupne okrem Rádia FUN a Rádia ŽILINA (Rádio KIKS sa stalo opätovne členom) ešte Rádio NITRA (HVIEZNA FM). Rádiá DÚHA a KOLIBA sa v čase svojho vzniku (1997) už o vstup do nej ani neuchádzali. Rádiá FUN, NITRA a ŽILINA si z dôvodu straty zastrešenia Asociáciou voči autorským organizáciám založili Cech súkromných rádií Slovenska.

Na jeseň roku 1997 sa politický tlak na médiá vyhrotil tak (v tomto období došlo i k spomínaným zastaveniam vysielania niektorých rádií), že súkromné médiá hľadali cesty k maximálnemu spojeniu síl. V októbri 1997 otvorila Asociácia dvere držiteľom licencií na terestriálne televízne licencie (problémy držiteľov ostatných druhov televíznych licencií sú diametrálne odlišné od problémov držiteľov licencií rozhlasových) a členmi Asociácie sa stali CITY TV a predovšetkým TV MARKÍZA. Prezidentom ANRTS sa stal Pavol Rusko a jeho predchodca Andrej Hryc viceprezidentom. Sila tohto spojenia sa ukázala vzápätí – v predvolebnom roku 1998 – kedy komerčné médiá bojovali s protiústavným volebným zákonom.

Kauza Slovenské telekomunikácie verzus Asociácia (1996)

Napriek tomu, že protimonopolný úrad konštatoval, že Slovenské telekomunikácie nemajú v oblasti rozhlasového vysielania monopol, prax bola a je pre vysielateľov iná. Všetky – z hľadiska dosahu – zaujímavé frekvencie sú koordinované medzinárodne na body Slovenských telekomunikácií. Z toho vyplýva, že v prípade, že vysielateľ má záujem na takejto frekvencii vysielať, je nútený s ST spolupracovať. Mohol by ešte podstúpiť proces novej medzinárodnej koordinácie takejto frekvencie na bod, z ktorého by prípadne vysielal z vlastného vysielača, v prípade, že by novou koordináciou frekvencia stratila na svojej kvalite a dosahu, môže Rada SR PRTV, ktorá je okrem iného zodpovedná i za efektívne využívanie kmitočtového spektra, frekvenciu tomto žiadateľovi odobrať (z hľadiska budúcnosti rozvoja telekomunikačných technológií by však malo byť záujmom ST udržať i – s jeho hľadiska – „malých“ vysielateľov na svojich zariadeniach). Takže vysielatelia hľadajú vždy možnosti, ako vysielať na danej frekvencii bez účasti ST, možné to však býva zvyčajne len v prípade malých frekvencií a predovšetkým na východe Slovenska, kde sú pre takéto vysielanie ďaleko priaznivejšie geografické podmienky.

Rok 1996 bol rokom vyhrotenia vzťahov medzi súkromnými vysielateľmi a Slovenskými telekomunikáciami. 1. decembra 1995 prijalo Ministerstvo financií SR výmer, ktorý v termíne od 1. 1. 1996 určil nové maximálne ceny výkonov rádiokomunikácií. Slovenské telekomunikácie (resp. ich OZ Rádiokomunikácie) začali od 1. 1. 1996 tieto maximálne ceny voči držiteľom licencií plošne uplatňovať.

Okrem otázky prečo voči súkromným rozhlasovým staniciam uplatňovať maximálne ceny však vyvstala otázka právna. Držitelia licencií mali v tom čase so ST podpísané zmluvy, v ktorých bola samozrejme definovaná výška poplatkov za služby, ktoré staniciam ST poskytovali. Slovenské telekomunikácie nemali teda právo začať voči staniciam uplatňovať nové ceny. Napriek tomu od 1. 1. 96 posielali staniciam faktúry – v rozpore so zmluvou – vo výške nových cien. Rozhlasové stanice posielali celý rok neuhradené faktúry späť so žiadosťou o vystavenie platných faktúr.

Po neúspešných individuálnych upozorneniach zo strany rozhlasových staníc, vstúpila do rokovania Asociácia. Tá sa po celý čas svojej existencie, snažila iniciovať podpis Generálnej dohody medzi ST a ANRS, ktorá by upravovala základné pravidlá pre zmluvy medzi ST a rozhlasovými stanicami. Prvotným impulzom bola snaha prinútiť ST špecifikovať ceny za jednotlivé výkony a služby, pretože stanice platili celkovú sumu bez možnosti spätnej kontroly, bez znalosti čo z toho tvorí elektrická energia, čo réžia, čo napríklad odpisy vysielacích zariadení a zároveň docieliť vyrovnanejšiu dikciu zmlúv, ktorá bola obsahovala voči vysielateľom len povinnosti voči ST, žiadne práva v prípade nekvalitného šírenia signálu. Už ceny, ktoré predchádzali spomínané zvýšenie, považovali rozhlasové stanice (predovšetkým v porovnaní s výškou investícii v prípade vlastného vysielača) za nadsadené.

Vedenie Rádiokomunikácií však odmietalo rokovať s Asociáciou o cenách za služby s odôvodnením, že ide individuálne obchodné zmluvy. Členské stanice Asociácie, ktoré vysielali prostredníctvom ST, sa stretli 15. marca 1996 a oficiálne postúpili Asociácii právo rokovať aj o cenách.

Rokovania s vedením Rádiokomunikácií postupne viedli Asociáciu k pochopeniu, ako je možné, že k takémuto obrovskému vzájomnému nepochopeniu sa (a protiprávnemu konaniu zo strany ST) vôbec došlo. Nový cenník nadobudol účinnosť 1. 1. 1996. K tomuto termínu sa aj začal v štátnom podniku Slovenské telekomunikácie uplatňovať. Podnik naplánoval výnosy pre rok1996 podľa platného cenníka. Takýto postup bol uplatnený i voči OZ Rádiokomunikácie, ktoré sú súčasťou š.p. ST. Nikto si však neuvedomil, že zmluvy s rozhlasovými stanicami sú stále platné a že teda nie je možné očakávať, že Rádiokomunikácie v tejto oblasti môžu uplatniť nové cenové maximum. Ešte 25. júna 1996 poslali Rádiokomunikácie rozhlasovým staniciam list, ktorého znenie dokazovalo, že si existujúceho právneho problému vôbec nie sú vedomí –“Zmena cien Vám bola oznámená v predstihu (...) Do dnešného dňa sme neobdržali požadované platby od Vášho rádia. Pôvodná fakturácia bola vykonaná v zmysle platného sadzobníka za rádiokomunikačné služby, ktorý bol uverejnený vo Finančnom spravodaji č. 12/95 a platí s účinnosťou od 1 1. 1996. (...)” Nasledovalo stretnutie Asociácie s vedením Rádiokomunikácií 10. júla, na ktorom vyvstalo, že riaditeľ Rádiokomunikácií je postavený pred neriešiteľný problém - na rok 1996 mal naplánované výnosy vo výške nových cien a od rozhlasových staníc nedostal do toho termínu ani poplatky vo výške tých starých, keďže stanice napriek upozorneniam nedostali správne faktúry.

S vedomím si všetkých týchto súvislostí zorganizovala Asociácia nezávislých rozhlasových staníc v septembri 1996 okrúhly stôl s názvom Duálny rozhlasový systém a technické možnosti vysielania držiteľov licencií. Jej snahou bolo poukázať na jednej strane na vzniknutý problém ohľadne nových cien za služby ST a na strane druhej koncepčnejšie na problematiku súkromného vysielania na Slovensku vôbec.

Podkladové materiály k okrúhlemu stolu poskytovali základné informácie o celkovom prostredí, v ktorom sa držitelia rozhlasových licencií pohybujú.

V tom čase vysielalo na Slovensku na základe licencie 19 rozhlasových staníc z toho 9 rozhlasových staníc využívalo na vysielanie služby Slovenských telekomunikácií

Zmluvy (diktované Slovenskými telekomunikáciami) boli podpísané na 5-ročné obdobie a zmenu cien len na základe dodatku k zmluve (hovorí sa o možnom zvýšení o doložených 5%).

Zmluvy medzi držiteľmi licencií a ST:

- jednostranne chránili záujmy Slovenských telekomunikácií a rozhlasové stanice nemali možnosť skutočnej kontroly poskytovaných služieb,

- neobsahovali špecifikáciu kalkulácie celkovej sumy,

- väčšina z nich obsahovala ustanovenie, ktoré neumožňuje zmluvu 5 rokov vypovedať

“Zmluvu nie je možné vypovedať päť kalendárnych rokov odo dňa poskytnutia rádioreléového spoja a vysielača. (...) V ďalšom období zmluvný zvťah môže byť ukončený výpoveďou danou ktoroukoľvek zo zmluvných strán i bez uvedenia dôvodu vždy k termínu 31. 12. prílušného kalendárneho roku...”

Reklamný trh v oblasti rozhlasového vysielania predstavoval v roku 1995 cca. 260 miliónov Sk, z čoho približne 160 miliónov bolo realizovaných prostredníctvom programov SRo. T.j. 19 súkromných rozhlasových staníc si spolu rozdelilo v roku 1995 cca. 100 miliónov korún. Veľmi zjednodušene to znamená cca. 5.2 milióna na stanicu. K dokresleniu reálnej situácie staníc je dôležité dodať:

1) ide o odhad hodnoty reklamného priestoru (zdroj: A Connect a GfK) nie o realizované reklamy – t.j. sú v tom bartrové obchody, mediálne spolupráce t.j. aktivity, z ktorých stanice nemali reálne príjmy...

2) 10% z tejto (celkovej, nie zo zisku) sumy ide na autorské poplatky do Slovgram a SOZA

3) ďašie náklady na prevádzku: platy, honoráre, prevádzková réžia, náklady na telekomunikácie

súkromníci nemajú príjem z koncesionárskych poplatkov, nemajú žiadne dotácie, ich jediným príjmom je reklama

jediným “komerčným rádiom” s celoslovenským pokrytím je program S3 Slovenského rozhlasu s názvom ROCK FM Rádio

6) od 1. 9. 1996 začala na Slovensku vysielať nová súkromná televízna stanica Markíza, ktorá časť reklamných prostriedkov odobrala práve rozhlasovému vysielaniu.

19. 9. poslali ST výpovede zmlúv držiteľom licencií – väčšinou opäť v rozpore so zmluvami (na základe Obchodného zákonníka je možné zmluvu na dobu určitú vypovedať len spôsobom stanoveným v zmluve). ANRS požiadala o príkladnú cenovú ponuku spoločnosť BRAIN na výstavbu vysielacieho zariadenia a jej porovnanie s novým a starým cenníkom ST. Analýza porovnala ceny v horizonte približného trvania jednej licencie (t.j. 5 rokov) na príklade 2 kW vysielača pre dosiahnutie vyžiareného výkonu 10 kW a končila nasledovnými číslami:

Staré ceny ST (na päť rokov): 6.842.800,- Sk

Nové maximálne ceny (päť rokov): 12.337.800,- Sk

Vlastný vysielač (vrátane leasingového koeficientu, päťročnej údržby, prevádzkových nákladov a investičných nákladov): 4.996.780,- Sk

Anylýza je istým zjednodušením, je však dobrým príkladom toho, v akých objemoch sa rokovania Asociácie so Slovenskými telekomunikáciami pohybovali.

Okrúhly stôl splnil informačný cieľ a mal svoju odozvu v médiách. Nesplnil však všetky očakávania, ktoré do neho vkladala Asociácia - napríklad pochopenie situácie zo strany Slovenských telekomunikácií. Výsledkom bolo rozoslanie faktúr za mesiac september 1996 – opäť na nové ceny a zorganizovanie stretnutia (11. 10.), ktoré skončilo konfliktom. Riaditeľ Rádiokomunikácií na ňom navrhol – zo svojho pohľadu – kompromisný návrh, ktorý bol však pre rozhlasové stanice neprijateľný.

Zástupcom staníc LOCAL FM, NITRA, N, REBECA, HIT, FUN a TWIST predložil riaditeľ Rádiokomunikácií nasledovný návrh:

Účastníci boli oboznámení s nasledovným návrhom ST,š.p. OZ Rádiokomunikácie Bratislava:

Do 15. novembra 1996 vyrovnajú všetky pohľadávky na vysielanie a trasy roku 1995 a predchádzajúce roky.

Do 15. novembra 1996 podpíšu zmluvy na rok 1997. Nárast ceny bude o 70% z pôvodnej ceny, t.j. v zmysle Výmeru MF SR č. 01/1993 + 70% z hodnoty.

OZ Rádiokomunikácie do 30. 10. 1996 licenčníkom predloží návrhy zmlúv. Do 20. decembra 1996 vyrovnajú čiastky fakturované v starých cenách (pôvodná cena).

V prípade nesplnenia bodov 1,2,3 dôjde k ukončeniu činnosti príslušného rádia.

Do 20. februára 1997 upresnia požiadavky na zariadenia, ktoré by sa mali obnovovať, poprípade dosiahnuť predmetné technické parametre a bude dojednaný časový sled ďalšieho postupu s tým, že komplexná obnova bude ukončená do 31. 12. 1998.

O jednotlivých bodoch návrhu nebolo možné diskutovať, rozhlasové stanice sa mohli k návrhu vyjadriť len ako k celku (hoci zo strany zástupcov ST zaznela poznámka, že ich nikto z monopolného prístupu k riešeniu problémov obviňovať nemôže). Výsledok sa dal predpokladať – piati držitelia licencií pripojili k svojmu podpisu slovo nesúhlasím, dve stanice neboli zastúpené štatutárnymi zástupcami a tak prítomní pripísali, že nie sú kompetentní takúto dohodu podpísať.

Kauza mala dohru na úrovni ministra a parlamentu. Pod tlakom hlavne príslušného výboru parlamentu začali Rádiokomunikácie napokon postupovať v súlade so zmluvami. Rádiá obdržali faktúry zodpovedajúce platným zmluvám. Tie ktoré bolo možné vypovedať Rádiokomunikácie následne vypovedali, iné stratili platnosť pri obnovovaní či rozširovaní licencie a zvýšenie cien malo kompromisnú hodnotu – o 70%. Ročný boj rádií o obhájenie si svojich zmluvných práv (paradoxne vyplývajúcich zo zmlúv, ktoré rádiá považovali za jednostranné v prospech štátneho podniku) však zásadne nevyriešil problém. Vysielatelia ostali malými a nepodstatnými klientami mamutieho štátneho podniku. Nikto neuvažoval o tom, či by v rámci koncepcie mediálneho systému štátu nebolo potrebné spraviť politické rozhodnutie motivované vôľou mať na Slovensku funkčný duálny mediálny systém a dal pokyn štátnšmu podniku, v ktorom tvoria príjmy zo šírenia držiteľov rozhlasových staníc len zlomok, nedávať súkromným rádiám maximálne ceny. Kauza Asociácia verzus Slovenské telekomunikácie vo svojej podstate odzrkadľuje postavenie súkromných – predovšetkým regionálnych – elektronických médií v štáte, ktorý okrem deklarácie príklonu k duálnemu systému pre jeho reálnu existenciu nič neurobil. Neexistencia mediálnej koncepcie, ktorá by bola základom postupu všetkých rezortov k oblasti médií (pretože médiá svojou činnosťou zasahujú do viacerých rezortov štátu) tak, aby spoločne vytvárali podmienky na vyvážený systém koexistencie súkromných a verejnoprávnych médií, mala za následok živelný rozvoj, ktorému dominoval princíp „zachráň sa kto môžeš“.

V roku 2000 došlo k privatizácii Slovenských telekomunikácií a Asociácia opäť začala hľadať spôsob, ako s teraz už súkromným kolosom určiť vysielanie jasné, transparentné a nelikvidačné pravidlá.

Asociácia voči politickým nátlakom v rokoch 1997

Dňa 13. 10. 1997 došlo k nezákonnému zastaveniu vysielania troch členských rozhlasových staníc Asociácie – Rádia TWIST, REBECA a N Rádia – Slovenskými telekomunikáciami. Dôvodom mali byť dlhy týchto médií voči štátnemu podniku. Skutočným dôvodom však bolo eliminovanie stále silnejšieho, mienkotvornejšieho a pre vládnuce strany politicky nepohodlného Rádia TWIST. Ostatné dve rádiá doplatili na fakt, že politický zásah nemal byť jednoznačný. Dlhy iných medií (vrátane verejnoprávnych) však boli v tom čase ďaleko väčšie (navyše dlh pohybujúci sa na úrovni 100.000 Sk Rádio TWIST v deň zastavenia vysielania uhradilo) a tak napokon politická motivácia tohto činu vyšla najavo. Asociácia sa stretla 14. 10. v Trnave, aby vzniknutú situáciu analyzovala. Práve na tomto kongrese došlo k zásadnému posunu vo vývoji Asociácie – prijatím TV Markíza a City TV vznikla Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska, ktorá zastupovaním obidvoch častí súkromného elektronického mediálneho priestoru získala ešte väčšiu spoločenskú vážnosť. Celý svoj vplyv využila na protest voči hrubému politickému zásahu do súkromného vysielania. Ešte v ten deň (14. 10.) Slovenské telekomunikácie vysielanie vypnutých rádií obnovilo.

V polovici novembra pripravilo Združenie vydavateľov periodickej tlače rozsiahlu kampaň proti opäť politicky zafarbenému návrhu zákona, ktorým mala byť periodickej tlači výrazne zvýšená daň z pridanej hodnoty, čo mohlo mať za následok likvidáciu všetkých tlačovým médií, ktoré neboli nejakým spôsobom zastrešené, či dotované. Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska Združenie v protestoch podporila.

27. 11. 1997 Slovenské telekomunikácie – opäť protiprávne – zastavili dodávku elektrickej energie k vysielaču z ktorého vysielala jedna frekvencia rádia TWIST a jedna frekvencia Rádia LUMEN. Asociácia opäť reagovala na vyhrotenú situáciu a podporila svojich členov v boji proti nezákonnému, monopolnému a politicky motivovanému správaniu sa Slovenských telekomunikácií. Vysielanie bolo napokon 4. decembra 1997 obnovené. Protiprávnosť postupu Slovenských telekomunikácií neskôr potvrdil súd, v apríli 1999 dokonca odsúdil na ročný podmienečný trest odňatia slobody riaditeľa OZ Rádiokomunikácie, ktorý zastavenie dodávky energie v novembri 1997 nariadil.

Začiatkom decembra vláda zastavila prístup všetkých médií okrem STV, SRo a Slovenskej republiky k informáciám. Asociácia opäť v spolupráci so Združením vydavateľov periodickej tlače zorganizovala rozsiahlu kampaň proti obmedzovaniu informovania verejnosti.

Volebný zákon v roku 1998

Parlamentné voľby v roku 1998 boli prvými voľbami, ktorých kampaň prebiehala v reálnom prostredí duálneho systému elektronickým médií. Postavenie súkromných médií bolo v čase volieb v roku 1994 marginálne. Preto bola novela volebného zákona pre elektronické médiá ešte určujúcejšia, ako pre ostatné mediálne oblasti. Vzhľadom na protiústavnosť a kontraverznosť návrhu novely volebného zákona predloženej skupinou poslancov sa počas jej prerokovávania na jar 1998 rozpútala vlna protestov zo strany médií. Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska prijala 22. 4. 1998 nasledovné stanovisko k návrhu tejto právnej úpravy:

1. bod Článku 26 Ústavy Slovenskej republiky znie: „Sloboda slova a právo na informácie sú zaručené." Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska vyzýva poslancov NR SR, aby zabránili prijatiu protiústavného návrhu volebného zákona. Prerokovávaný návrh porušuje ústavné právo občanov na informáciu tým, že zakazuje súkromným médiám informovať o politickom dianí na Slovensku v predvolebnom období. Žiadame poslancov NR SR, aby vytvorili rovnaké ústavou garantované podmienky pre súkromné a verejnoprávne médiá. Obmedzovaním súkromných médií i ich možnosti informovať je ohrozený demokratický charakter nastávajúcich volieb.

Asociácia zároveň rozhodla o vysielaní intenzívnej kampane prostredníctvom svojich médií. Členské rádiá vysielali citované stanovisko 3 krát denne pred spravodajským blokom a TV Markíza každý deň pred hlavným večerným spravodajským programom v období od 13. mája až do prerokovávania návrhu novely v pléne NR SR 20. mája.

Novela bola napokon (v oblasti úpravy predvolebnej kampane) prijatá v pôvodnom znení návrhu. Striktnosť a zároveň nejasnosť niektorých jej ustanovení veľmi výrazne ovplyvnili správanie súkromných elektronických médií i celú atmosféru v spoločnosti v predvolebnom období.

Zákon č. 187/1998 z 20. mája 1998, ktorým bol novelizovaný zákon č. 80/1990 o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, upravil oblasť volebnej kampane v § 23:

§ 23

Volebná kampaň

(1) Časom volebnej kampane sa na účely tohto zákona rozumie obdobie začínajúce 30 dní a končiace 48 hodín pred začatím volieb. V čase volebnej kampane má každá kandidujúca strana zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom a iným službám územnej samosprávy. Volebnú kampaň prostredníctvom rozhlasového alebo televízneho vysielania môžu kandidujúce politické strany viesť len v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii. Volebná kampaň v rozhlasovom vysielaní a televíznom vysielaní držiteľov licencií je zakázaná. Na volebnú kampaň nemožno využívať, s výnimkou oznamovania volebných zhromaždení miestny rozhlas.

(...)

(3) V čase volebnej kampane je zakázané vysielať volebné prejavy a volebné programy a uverejňovať akékoľvek vonkajšie prejavy, ktorými sa propagujú kandidujúce politické strany, okrem vysielacieho času vyhradeného kandidujúcim politickým stranám podľa odseku 2. Taktiež je zakázané vysielať volebnú kampaň v čase, ktorý je v rozhlasovom a televíznom vysielaní vyhradený reklame, alebo využívať rozhlasovú a televíznu reklamu na volebnú kampaň.

(...)

(5) 48 hodín pred začatím volieb a v deň volieb je zakázaná volebná kampaň v prospech, alebo v neprospech politickej strany, alebo kandidáta slovom, písmom, zvukom a obrazom v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie a v ich bezprostrednom okolí. Zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky je dovolené najviac do štrnásteho dňa predo dňom volieb.

(...)

(9) Porušenie pravidiel o vedení volebnej kampane podľa tohto zákona sa postihuje podľa osobitných zákonov. ^9b)

Poznámka pod čiarou znie:

^9b) § 5 písm. a) zákona č. 468/91 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

Novela zákona postavila do nezávideniahodnej situácie Radu SR pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorú poznámkou pod čiarou poverila kontrolou dodržiavania citovaných ustanovení, ktorých výklad je vzhľadom na používanie pojmov, ktoré slovenská legislatíva nepozná a formulácii, ktoré si vzájomne protirečia, veľmi nejednoznačný (sankcie Rady na základe zákona 468/91 vrcholia odňatím licencie). Rada SR PRTV napokon situáciu vyriešila prijatím odporúčaní (16. júna 1998), ktoré poskytla všetkým držiteľom licencií a zároveň reprezentantom politických strán. Odporúčania samozrejme nemali žiadnu právnu záväznosť, ale Rada tým chcela dať médiám a politikom najavo, kade sa jej kritériá v čase právne chaoticky upravenej predvolebnej kampane budú uberať.

Odporúčania Rady SR PRTV predstavovali veľmi liberálny výklad prijatej novely volebného zákona. Vzhľadom na zosilňujúce sa útoky na súkromné elektronické médiá zo strany vládnej koalície (koncom augusta poslal minister kultúry I. Hudec list Rade SR PRTV, v ktorom žiada, aby Rada odňala licencie takmer všetkým držiteľom licencií, pretože pokrývaním väčšieho územia ako je kraj spadajú do kategórie médií, ktorých licenciu musí schvaľovať NR SR) sa držitelia licencií obávali, že politický tlak na kontrolnú funkciu Rady SR PRTV bude taký silný, že nebude môcť byť vo výklade zákona taká liberálna. Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska vypracovala pre svojich členov odporúčania, o ktorých bola presvedčená, že voči politickej moci i moci regulačného orgánu konanie svojich členov obháji. Odporúčania poskytla i partnerskej asociácii lokálnych televízii LOToS.

Asociácia s cieľom, aby v čase volebnej kampane nebola žiadnemu členovi ANRTS uložená sankcia za porušenie nejasného volebného zákona, zriadila s pomocou Open Society v tomto období „horúcu linku“ na pôde partnerskej Advokátskej kancelárie JUDr. Š. Dedáka, kde bolo možné operatívne získať stanovisko k prípadným ďalším otázkam a problémom spojeným s výkladom volebného zákona.

V čase predvolebnej kampane vysielalo na Slovensku na základe licencie 21 rozhlasových staníc (Rádio TWIST, Rádio RAGTIME, Rádio FORTE, N Rádio, TOP Rádio, Rádio FRONTINUS, Rádio FLASH, Rádio BETA, Rádio LOCAL FM, Rádio REBECA, Rádio LUMEN, Rádio D.C.A., Rádio TATRY, Rádio KIKS, FUN Rádio, Rádio ŽILINA, Rádio NITRA, Rádio KOLIBA, Rádio DÚHA, Rádio VÝCHOD, Rádio ADUT – v prvých 14 prípadoch šlo o členské rádiá Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc). Okrem publicisticky zameraného Rádia TWIST a žánrovo menšinového Rádia RAGTIME šlo v zásade o rádiá s komerčne ladeným programom z čoho vyplýva, že spravodajstvo a publicistika tvorili vo vysielaní ostatných rádií len základnú informačnú funkciu, takže po zákaze vysielania volebných spotov sa rádiá obmedzili na spravodajstvo, ktoré poskytovalo základné informácie o predvolebnom vývoji spoločnosti.

Z uvedeného vyplýva, že najväčšie problémy a obmedzenia programu spôsobili právne úpravy v predvolebnom období Rádiu TWIST. Reakciou vedenia tohto rádia na vzniknuté programové problémy bolo vyhlásenie, ktoré Rádio TWIST vysielalo počas celej doby predvolebnej kampane vo veľmi intenzívnom nasadení. Vyhlásenie bolo načítané generálnym riaditeľom rádia A. Hrycom a hudobný podklad tvoril obvyklý podklad k poslucháčsky veľmi obľúbenej relácii Čierna skrinka (aktuálne pripomienky a názory telefonujúcich poslucháčov), na zastavenie ktorej vyvinula vládna koalícia viac krát tlak a ktorej obsah musel byť v súvislosti s volebným zákonom silne redukovaný. Text spotu znel:

Volebný zákon, prijatý našim parlamentom, nás núti obsah programu po prvý raz v histórii nášho rádia cenzurovať. Preto Vy, naši poslucháči, žiaľ, nemôžete pred voľbami dostávať plnohodnotné informácie. Je to smutné, nepríjemné, ale taká je pravda. Prosíme Vás preto o pochopenie a trpezlivosť a sľubujeme Vám, že na druhý deň po voľbách sa táto situácia zmení.

Zaujímavým momentom bola spolupráca súkromných rádií s iniciatívami tretieho sektora. Sprievodné akcie Občianskej kampane 98 boli avizované v takmer všetkých vysielaniach držiteľov rozhlasových licencií. Rádio Twist vysielalo v spolupráci s SKOI kampaň o dôležitosti volieb a občianskej zodpovednosti. Väčšina rozhlasových staníc sa aktívne zapojila do kampane Volím, teda som, realizovanej združením Hlava 98. Asociácia pred spustením tejto kampane opäť podnikla kroky, aby zabezpečila priechodnosť tejto kampane u regulatívneho orgánu – Rady SR PRTV. Riaditeľka Kancelárie Rady p. Grujbárová predbežne posúdila koncepciu kampane. Na vysielaní tejto kampane, napriek nejasnosti zákona, nevidela žiaden problém vzhľadom na fakt, že takéto spoty je možné na základe direktívy EU označiť za tzv. oznamy verejnej služby. Tieto sa nepovažujú za reklamu a preto mohla byť kampaň vysielaná mimo reklamných blokov.

Mediálnu oblasť vzrušila v čase volebnej kampane ešte kauza Markíza. Súkromné rádiá prirodzene situáciu okolo najvplyvnejšieho televízneho médiá monitorovali. Rádio Twist poskytlo ostatným členským rádiám Asociácie právo preberať aktuálne informácie z vysielania Twistu a oficiálne stanovisko Asociácie bolo k vzniknutej situácii nasledovné:

Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska si uvedomuje, že hektickú situáciu okolo televízie Markíza rámcuje interný problém vlastníckych vzťahov v spoločnosti Markíza s.r.o. Jednou z najdôležitejších povinností štátu je však podľa nášho názoru chrániť vlastníkov a vlastnícke práva ako také. My - prevádzkovatelia súkromných médií, považujeme nedotknuteľnosť vlastníctva za základ, na ktorom budujeme celú svoju činnosť. Fakt, že sa zamestnanci Televízie Markíza ocitli pred otázkou „rozhodnúť sa" kto dnes predstavuje legálne vedenie tohto najdôležitejšieho názorotvorného média na Slovensku, svedčí o absolútnom zlyhaní základných funkcií štátu - súdnictva, polície, orgánov činných v trestnom konaní... Inak by nebolo možné, aby na jednej strane bol súd schopný zrealizovať proces, ktorý sa bežne ťahá roky, v priebehu dvoch dní a na obranu druhej strany nepohnúť prstom... Aby v súkromnej firme nastalo také dvojvládie, aké dnes vládne v Markíze. No a fakt, že k čomusi takému vôbec došlo, v takom dôležitom médiu, akým je Markíza a navyše desať dní pred voľbami, jednoducho nemôže nemať politické pozadie. Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska žiada kompetentné orgány, aby začali urýchlene riešiť vzniknutý stav a umožnili tým opäť normálne fungovanie TV Markíza. Bez obnovenia právneho stavu v Markíze nebude možné blížiace sa voľby, ktoré sú už dnes ovplyvnené nedemokratickým volebným zákonom, ktorý zakazuje súkromným médiám účasť v predvolebnej kampani a zabraňuje im tak poskytovať občanom plnohodnotné informácie, považovať za demokratické.

Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie napokon konštatovala v čase volebnej kampane porušenie zákona jedine v prípade Rádia TWIST. V reportáži z tlačovej besedy SDK M. Dzurinda podľa Rady prekročil vo svojej odpovedi hranicu „propagovania politickej strany a jej programu“.

Asociácia a jej partneri

Vznik Asociácie v roku 1992 podporila a prvý rok jej existencie s ňou úzko spolupracovala nemecká Nadácia Friedricha Naumanna. V rokoch 1996 a 1997 pripravila Asociácia v spolupráci s Nadáciou pre občiansku spoločnosť (The Foundation for a Civil Society), financovanou Americkou agentúrou pre medzinárodná rozvoj (USAID) sériu piatich okrúhlych stolov, ktoré mapovali základné problémy duálneho systému na Slovensku. V rámci tohto projektu Asociácia iniciovala v prieskumnej agentúre DICIO prvý prieskum sledovanosti médií, snažiaci sa vychádzať v ústrety regionalite súkromných rozhlasových staníc.

V rokoch 1997 a 1998 bola v slovenskom mediálnom prostredí veľmi činný americký program ProMedia Slovakia, ktorý bol rovnako financovaný USAID a riadený vládnou agentúrou IREX vo Washingtone. Asociácia a ProSlovakia Slovakia spoločne realizovali viacero projektov, z ktorých najdôležitejšími boli – najväčší prieskum sledovanosti médií realizovaný dovtedy na území Slovenska, uskutočnený v roku 1997 agentúrami MEDIAN a AISA Slovensko a následne lokálny prieskum rozhlasov a televízií v štyroch slovenských mestách (Košice, Poprad, Žilina a Prievidza).

V roku 1998 poskytla Asociácii prostriedky na právnu pomoc v čase predvolebnej kampane Nadácia pre otvorenú spoločnosť (The Open Society Foundation) a v roku 1999 prostriedky na realizáciu publikácie Vývoj rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku 1990 - 1999.

Asociácia nezávislých rozhlasových staníc Slovenska sa stala v roku 1994 pridruženým členom európskej Asociácie rozhlasových staníc (Association of European Radios - AER).

V roku 1995 bola Asociácia jedným zo zakladajúcich členov Rady pre reklamu, samoregulačného orgánu etiky v reklame na Slovensku. Asociáciu od začiatku v RPR zastupovala Zuzana Mistríková, ktorá sa v roku 1996 stala jej prezidentkou.

Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska - ANRTS

(do 14. 10. 1997 Asociácia nezávislých rozhlasových staníc Slovenska - ANRS)

Grösslingova 45, 811 09 Bratislava

Tel/fax: 02/592 76 311

Dátum vzniku: 15. 12. 1992

Prezident: Pavol Rusko (TV Markíza)

Viceprezident: Andrej Hryc (Rádio TWIST)

Ďalší členovia Rady: Vlastimil Bača (Rádio REBECA), Jaroslav Dóczy (N Rádio), Miroslav Remeta (Rádio FLASH)

Sekretár: Zuzana Mistríková

Členovia (k 31. 12. 2000):

TV Markíza, TV Luna, Rádio TWIST, Rádio REBECA, FUN Rádio, N-Rádio, Rádio FLASH, Rádio B1, Rádio FORTE, TOP Rádio, Rádio FRONTINUS, Rádio BETA, Rádio LUMEN, Rádio TATRY, Rádio KIKS, Rádio VÝCHOD, Rádio DÚHA, Rádio HIT FM, Rádio Žilina a Rádio EXPRES.

* * * * *

Viac o histórii vysielania aj v podstránkach: REPORTÁŽE a Zaniknuté FM, TV a SAT stanice

MEDIÁLNA ROČENKA - SLOVENSKO 1990 - 2000 TU! [kliknuť]

Podmaz:

MILOUŠ Jakeš

prEjAv na Červeném Hrádku

17. júla 1989

www.power.szm.sk © 2006 WALTER