POWER - Stratégia a technické kritériá na zavedenie DVB-T v SR

Stratégia a technické kritériá na zavedenie pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T na Slovensku

(spracované na základe kap. 2.3.8
"Telekomunikačnej politiky SR
na roky 2000 - 2002" schválenej uznesením
vlády SR č. 440/2000 zo dňa
14.6.2000)

Spracoval: Ing. Juraj Oravec

Banská Bystrica, máj 2001

Poznámka: Táto správa obsahuje návrh stratégie a technických kritérií na zavedenie pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T na Slovensku, čo v podstate znamená prechod od analógového na digitálne TV vysielanie. Najdôležitejšie informácie a závery sú umiestnené do rámikov.

MAPA TV KANÁLOV DVB-T NA SLOVENSKU

ZOZNAM POUŽITÝCH SYMBOLOV A SKRATIEK

ATSC	Advanced Television System Committee Výbor pre zdokonalené televízne systémy
AM	amplitúdová modulácia
B/CAI	Broadcasting / Chester Agreement Implementation TV a R vysielanie / Implementácia Chesterskej dohody
BER	Bit Error Ratio bitová chybovosť
B/MDT	Broadcasting / Migration to Digital Television vysielanie / prechod k digitálnej televízii
CCIR	Comité Consultatif International des Radiocommunications Medzinárodný poradný výbor pre rádiokomunikácie
CDMA	Coded Division Multiple Access mnohonásobný prístup kódovým delením
CEEC	Central and Eastern European Countries krajiny strednej a východnej Európy
CEPT	European Conference of Posts and Telecommunications Administrations Európska konferencia poštových a telekomunikačných administrácií
COFDM	Coded Orthogonal Frequency Division Multiplexing ortogonálny frekvenčne delený multiplex s konvolučným kódovaním jednotlivých nosných
C/N	Carrier to Noise Ratio odstup nosnej od šumu
CSA	Conseil Supérieur de L'Audiovisuel Vrchný výbor pre rozhlas a televíziu
D/A	Digital-to-Analogue prevod digitálny na analógový
DigiTag	Digital Terrestrial Television Action Group skupina zaoberajúca sa činnosťou digitálnej pozemskej televízie
DVB	Digital Video Broadcasting digitálne televízne vysielanie
DVB-C	Digital Video Broadcasting káblové digitálne televízne vysielanie
DVB-MHP	Digital Video Broadcasting-Multimedia Home Platform domáca multimediálna platforma DVB
DVB-RCT	Digital Video Broadcasting - Return Channel Transmission prenos spätného kanála DVB
DVB-S	Digital Video Broadcasting družicové digitálne televízne vysielanie
DVB-T	Digital Video Broadcasting - Terrestrial pozemské digitálne televízne vysielanie
EACEM	European Association of Consumer Electronics Manufacturers Európska združenie výrobcov spotrebnej elektroniky
EBU	European Broadcasting Union Európska únia pre rozhlasové a televízne vysielanie
EPG	Electronic Programme Guide elektronický sprievodca programami
ERC	European Radiocommunications Committee Európsky rádiokomunikačný výbor
ERO	European Radiocommunications Office Európsky rádiokomunikačný úrad
ERP	Effective Radiated Power efektívny vyžiarený výkon
ETS	European Telecommunication Standard európska telekomunikačná norma
EU	European Union Európska únia
FEC	Forward Error Correction dopredná chybová korekcia
FM	Frequency Management frekvenčný manažment
FM	frekvenčná modulácia
GSM	Global Standard for Mobile Communications všeobecná norma pre mobilné komunikácie
HDTV	High Definition Television televízia s vysokou rozlišovacou schopnosťou
CH97	Chester 97 mnohostranná koordinačná dohoda týkajúca sa technických kritérií, princípov a procesu zavádzania pozemského digitálneho TV vysielania. Chester, 1997
IEC	International Electrotechnical Commission Medzinárodná elektrotechnická komisia
ISDB	Integrated Services Digital Broadcasting digitálne vysielanie integrovaných služieb
ISO	International Organisation for Standardisation medzinárodná organizácia pre normalizáciu
ITU-R	International Telecommunication Union - Radiocommunications medzinárodná telekomunikačná únia - sektor rádiokomunikácie
MFN	Multi Frequency Network mnohofrekvenčné siete
mil.	"military" vysielanie pre vojenské účely
MMDS	Multipoint Multichannel Distribution System mnohokanálový distribučný systém do mnohých bodov
MO SR	Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
MPEG	Motion Picture Expert Group norma pre redukciu bitovej rýchlosti digitálneho obrazu a zvuku
MVDS	Multipoint Video Distribution System televízny distribučný systém do mnohých bodov
NFT	Národná frekvenčná tabuľka
OFDM	Orthogonal Frequency Division Multiplexing ortogonálny frekvenčne delený multiplex
PAL	Phase Alternation Line systém farebnej televízie s meniacou sa fázou farbonosnej v každom riadku
PT	Project Team projekčná skupina
QAM	Quadrature Amplitude Modulation kvadratúrna amplitúdová modulácia>
QEF	Quasi-Error-Free kvázi- bezchybový prenos
QPSK	Quadrature Phase Shift Keying štvorstavové kľúčovanie s posunom fázy
R	rozhlas, rozhlasový
RS	Reed-Sollomon Reed-Sollomonov opravný kód
SFN	Single Frequency Network jednofrekvenčná sieť
STA	spoločná televízna anténa
ST61	Regional Agreement for the European Broadcasting Area. Stockholm, 1961 regionálna dohoda pre európsky priestor TV vysielania. Štokholm, 1961
TKR	televízne káblové rozvody
TV	televízia, televízny
UMTS	Universal Mobile Telecommunication System univerzálny mobilný telekomunikačný systém
VKV	veľmi krátke vlny
VÚS	Výskumný ústav spojov
WG	Working Group pracovná skupina

VYBRANÉ ZÁKLADNÉ TERMÍNY A DEFINÍCIE

televízny kanál: definovaná časť frekvenčného spektra, využívaná na prenos jedného TV programu analógovej televízie alebo jedného multiplexu programov digitálnej televízie. Na Slovensku sa používajú TV kanály so šírkou 8 MHz

DVB - T (Digital Video Broadcasting - Terrestrial): systém pozemského digitálneho televízneho vysielania, vyvinutý v Európe. Je definovaný ako funkčný blok zariadení, ktorý zabezpečuje prispôsobenie TV signálov v základnom pásme na výstupe multiplexora do TV kanálu, ktorý má charakter pozemského vysielania v pásmach VHF a UHF

multiplex: súhrnný dátový tok, ktorý je vytvorený z čiastkových dátových tokov jednotlivých TV programov a iných služieb a je upravený na spoločné šírenie prostredníctvom konkrétneho technologického prostriedku. Pri DVB-T predstavuje multiplex vlastne súbor (balík) TV programov a ďalších služieb (rozhlas, internet, ...), ktoré sú spoločne vysielané v rámci jedného TV kanála

štatistické multiplexovanie: spôsob vytvárania súhrnného dátového toku (multiplexu), pri ktorom je jednotlivým TV programom dynamicky prideľovaný reálne potrebný dátový tok v závislosti na obsahu a rýchlosti zmeny snímanej scény; to umožňuje efektívnejšie využívať celkový dostupný dátový tok, a tým v konečnom dôsledku zvýšiť počet TV programov, ktoré je možné v rámci jedného multiplexu vysielať

COFDM (Coded Orthogonal Frequency Division Multiplexing - ortogonálny frekvenčne delený multiplex s konvolučným kódovaním jednotlivých nosných): technológia kanálového kódovania, pri ktorej je procesom inverznej rýchlej Fourierovej transformácie vytvorených v jednom TV kanále so šírkou 8, resp. 7 MHz veľké množstvo nosných frekvencií (v prípade DVB-T niekoľko tisíc), ktoré sú digitálne modulované. Detaily sú uvedené v norme ETS 300 744

MPEG-2: systém zdrojového kódovania, pri ktorom dochádza po premene analógového vstupného signálu (napr. obrazu, a zvuku) na digitálny signál k redukcii (kompresii) dátového toku. Detaily sú vysvetlené v norme ISO/IEC 13818

systémy DVB-T: systémy závislé na počte nosných frekvencií v multiplexe COFDM. Pri DVB-T sa používajú 2 systémy: 2k (obsahuje presne 1705 nosných) a 8k (obsahuje presne 6817 nosných), kde písme "k" bolo odvodené zo slova "kilo"

mód DVB-T: variant DVB-T , charakterizovaný spôsobom modulácie, konvolučným kódom (niekedy označované aj ako "kódová rýchlosť" alebo "kódový pomer") a veľkosťou ochranného intervalu (pozri Prílohu 2)

vysielacia sieť SFN (Single Frequency Network - jednofrekvenčná sieť): štruktúra siete, v ktorej všetky vysielače prenášajúce rovnaký multiplex programov pracujú na tej istej frekvencii, pričom vďaka premyslenému spôsobu kódovania a modulácie sa tieto vysielače vzájomne nerušia, ale naopak, pri splnení určitých podmienok podporujú (úrovne signálov sa sčítavajú). To má vplyv na efektívne využívanie frekvenčného spektra

vysielacia sieť MFN (Multi Frequency Network - mnohofrekvenčná sieť): štruktúra siete, v ktorej vysielače prenášajúce aj ten istý multiplex programov pracujú na odlišných frekvenciách

druh príjmu: spôsob prijímania signálu v závislosti na umiestnení a pohybe prijímacej antény (prijímača). Pri DVB-T sa rozlišujú nasledujúce 4 druhy príjmu: pevný, vonkajší prenosný, vnútorný prenosný a mobilný (pozri kap. 2.4)

HDTV (High Definition Television - televízia s vysokou rozlišovacou schopnosťou): televízny systém s vysokou rozlišovacou schopnosťou, s viac ako 1000 riadkami (na rozdiel od štandardných systémov, napr. CCIR-B1 alebo G, ktoré pracujú len so 625 riadkami). Systém HDTV je určený najmä pre zobrazovanie obrazu na obrazovkách väčšieho rozmeru vysielateľ: poskytovateľ programových komponentov (TV spoločnosť, rozhlasová spoločnosť, poskytovateľ internetovských služieb atď.) prevádzkovateľ multiplexora: spoločnosť, ktorá prijíma sadu programových komponentov od jedného alebo viacerých vysielateľov a nasledovne z nich vytvára jednoznačnú štruktúru celého súboru (multiplexu)

Webcasting: služba, pri ktorej sa prostredníctvom DVB-T vysielajú informácie prenášané internetom (obvykle verejného záujmu)

Obsah

Úvod	08
1 Základné charakteristiky analógového vysielania	09
2 Základné charakteristiky systému DVB-T	09
2.1 Všeobecne	09
2.2 Vysielací reťazec	11
2.3 Druhy pokrytia územia signálom DVB-T	11
2.4 Druhy príjmu signálov DVB-T	11
2.5 Štruktúra vysielacích sietí	12
2.5.1 MFN	12
2.5.2 SFN	12
2.5.3 Zmiešané siete MFN - SFN	13
2.6 Varianty systému DVB-T	13
3 Stav zavádzania DVB-T	14
3.1 Stav v Európe	14
3.2 Stav v Českej republike	14
3.3 Stav vo svete	15
3.4 DVB platformy a iniciatívy vlád a parlamentov	15
4 Európske iniciatívy a dokumenty z oblasti DVB-T	16
4.1 Skupiny zaoberajúce sa problematikou DVB-T	16
4.2 Dokumenty EU	17
5 Stratégia a kritériá prechodu z analógového na digitálne TV vysielaniev Slovenskej republike	17
5.1 Ciele prechodu	17
5.2 Posúdenie cieľov prechodu z hľadiska potrieb Slovenskej republiky	18
5.2.1 Prenosová kapacity (počet multiplexov)	18
5.2.2 Ciele z hľadiska príjmu	19
5.2.3 Dostupnosť frekvenčného spektra	19
5.2.4 Ciele z hľadiska pokrytia územia	20
5.2.5 Štruktúra vysielacej siete	21
5.2.6 Ciele z hľadiska iných služieb	21
5.3 Iné technické kritériá	21
5.3.1 Výber módu DVB-T	21
5.3.2 Distribučná (modulačná) sieť	22
5.4 Zásady prechodu z celoeurópskeho hľadiska	22
5.5 Postup a harmonogram prechodu od analógového na digitálne vysielanie	23
5.5.1 Etapa 1: Experimentálne vysielanie	23
5.5.2 Etapa 2: Pilotné projekty	23
5.5.3 Etapa 3: Začatie pravidelného vysielania DVB-T a postupný prechod od analógového na digitálne vysielanie	24
5.5.4 Etapa 4: Ukončenie analógového vysielanie	26
6 Ďalšie opatrenia a nevyhnutné podmienky na podporu zavedenia a rozvoja DVB-T	26
6.1 Skúsenosti zo zahraničia	26
6.2 Štát ako garant zavádzania DVB-T	26
6.3 Zvýšená ponuka programov a služieb ako motivácia pri rozvoji DVB-T	26
6.4 Koncové zariadenia (prijímače)	27
6.5 Legislatívny rámec	28
6.6 Šírenie informácií a marketing	28
6.7 Predpokladané náklady a financovanie v procese zavádzania DVB-T	29
6.7.1 Organizačná príprava	29
6.7.2 Výstavba vysielacej siete	30
6.7.3 Prevádzka vysielacej siete	30
6.7.4 Financovanie koncových zariadení	30
Zoznam príloh
Príloha 1 Vysielací reťazec DVB-T
Príloha 2 Módy systému DVB-T
Príloha 3 Stav zavádzania DVB-T v Európe (február 2001)
Príloha 4 Úlohy vybraných medzinárodných európskych pracovných skupín
Príloha 5 Kapacitné možnosti frekvenčného spektra pre TV vysielanie
Príloha 6 Plánované oblasti a TV kanály pre DVB-T na Slovensku
Príloha 7 Scenáre prechodu od analógového na digitálne vysielanie

Úvod

Súčasná doba je z hľadiska televízneho vysielania na Slovensku, podobne ako v celej Európe, charakterizovaná

novými požiadavkami tvorcov TV programov na ďalšie vysielacie frekvencie,
vyčerpanosťou frekvenčného spektra, čo častokrát neumožňuje vyhovieť predošlej požiadavke. Analógové vysielanie je možné považovať za saturované,
rozširovaním mobilného príjmu (napr. v autách),
záujmom obyvateľstva o vyšší počet programov, pričom nároky na kvalitu signálu stúpajú,
snahou o znižovanie energetickej náročnosti zariadení.

Uvedené problémy v značnej miere môže riešiť zavedenie nového systému TV vysielania, založeného na šírení digitálnych signálov. Pri pozemskom vysielaní sa tento systém označuje ako DVB-T (Digital Video Broadcasting - Terrestrial).

Z hľadiska technického a z hľadiska možností predstavuje zavedenie digitálneho TV vysielania revolučný skok, v mnohom podobný situácii náhrady gramofónových platní (analógové záznamy) nosičmi CD (digitálne záznamy), masovému rozšíreniu mobilných telefónov, prípadne zavedeniu rozhlasového FM vysielania v pásme VKV (oproti dovtedajšiemu AM vysielaniu v pásme stredných vĺn).

Hneď na začiatku však treba povedať, že okrem technických a aplikačných výhod prináša nový spôsob vysielania aj nároky na finančné prostriedky. Preto digitalizácia musí pre vysielateľov, ale najmä pre divákov priniesť niečo nové, aby sa stala atraktívnou a aby jedna i druhá strana bola ochotná do novej technológie investovať. Podobne ako takmer vo všetkých oblastiach telekomunikačnej a informačnej techniky predstavuje digitalizácia aj pri televízii ekonomicky významnú cestu ku kvalitatívnemu i kvantitatívnemu zlepšeniu využívania finančných i frekvenčných zdrojov.

Digitálne TV vysielanie nie je kompatibilné so súčasným analógovým vysielaním. V prípade využívanie dnešných stanovíšť vysielačov bude potrebné na vysielacej strane vymeniť celú technológiu, okrem budov a stožiarov a snáď aj vysielacích antén (ak tieto budú svojimi parametrami vhodné). Na prijímacej strane (u divákov) sa vyžaduje doplnenie prijímača o tzv. "set-top box", ktorý sa zapojí medzi prijímaciu anténu a dnešný TV prijímač. Ďalšou možnosťou, najmä pri nutnosti výmeny zastaralého a nefunkčného TV prijímača, je nákup nového prijímača, ktorý má v sebe diel na digitálny príjem už vstavaný. O digitálne prijímače budú musieť byť doplnené aj hlavné stanice spoločných rozvodov TV a R signálov - TKR a STA.

Digitalizácia vysielania môže mať význam aj z hľadiska podpory obchodu, trhu a zamestnanosti, pretože si vyžaduje dostupnosť nových digitálnych zariadení. Nová technológia predstavuje nové formy využitia a nové služby. Čím rýchlejšie sa digitalizácia uskutoční, tým skôr sa otvorí a rozšíri trh pre nové multimediálne služby.

V neposlednom rade skorý nástup pozemského digitálneho TV vysielania na Slovensku zníži náskok, resp. zabráni zaostávaniu Slovenska v porovnaní s vyspelými európskymi krajinami, vrátane najbližších susedov.

1 Základné charakteristiky analógového vysielania

Pre TV vysielanie, podobne ako pre každé rádiové vysielanie platí, že informácia (obraz, zvuk, ...) sa prenáša na jednej alebo niekoľkých nosných elektromagnetických vlnách. Pritom čím viac informácií sa prenáša, tým požiadavky na veľkosť zabraného frekvenčného spektra rastú.
Podstatou pozemského analógového TV vysielanie je, že snímaný obraz a zvuk sú zmenené na spojitý analógový elektrický signál, ktorým je modulovaná nosná vlna vysielača. V súčasnosti sa na analógové TV vysielanie na Slovensku používa TV systém CCIR-B1 (na vysielanie v pásmach TV I a III) a systém CCIR-G (na vysielanie v pásmach TV IV a V). Na prenos informácií o farbe sa používa systém PAL.
Za charakteristické vlastnosti tohto analógového TV vysielania je možné považovať:

v jednom TV kanále so šírkou 8 MHz sa prenáša jeden TV program (so sprievodným zvukom, resp. zvukmi)
na mnohých miestach (najmä v miestach bez priamej viditeľnosti na vysielač) dochádza k degradácii signálu spôsobeného mnohocestným šírením (v obraze vidieť tzv. "duchov"), nízkou úrovňou signálu (obraz je zašumený) atď.,
počas pohybu (napr. vozidla so zabudovaným TV prijímačom) je príjem veľmi nekvalitný, resp. viac-menej nemožný,
kvalitný príjem analógového TV signálu je možný pomocou vonkajšej pevne zabudovanej antény (napr. ma streche domu),
na pokrytie určitého územia sú potrebné vysielače s pomerne veľkým vyžiareným výkonom (na Slovensku až 600 kW),
susedné vysielače nemôžu kvôli možnému rušeniu vysielať na rovnakom TV kanále (ochranná vzdialenosť je závislá od výkonu vysielačov), čoho dôsledkom sú značné nároky na frekvenčné spektrum,
pri vysielaní farebnej televízie (vzhľadom na požiadavku zlučiteľnosti so systémom pre čierno-biely príjem) principiálne dochádza k ovplyvňovaniu jasového signálu a signálu farby, čo spôsobuje skreslenie obrazu.

Uvedené nedostatky je možné odstrániť zavedením digitálneho TV vysielania.

2 Základné charakteristiky systému DVB-T

2.1 Všeobecne

Systém DVB-T je systém pozemského digitálneho TV vysielania, vyvinutý v Európe. Okrem tohto kontinentu je používaný aj ďalších krajinách sveta (Austrália, ... ). Princíp DVB-T spočíva v digitalizácii vstupných obrazových a zvukových signálov, v redukcii dátového toku informácie (v odstránení redundancie a irelevancie a v podvzorkovaní chrominančných zložiek obrazu), v kompresii signálu, v zlúčení viacerých TV programov, prípadne iných signálov do jedného balíka (čiže multiplexu - vytvorenie tzv. "kontajnera"), vytvorení ochrany užitočného dátového toku rôznymi metódami kódovania a tzv. prekladania (interleaving), použití digitálnych modulácií (QAM, QPSK), aplikovaní technológie COFDM (t.j., že v jednom TV kanále je niekoľko tisíc nosných), vložením ochranného intervalu a v samotnom vysielaní. To všetko je možné najmä vďaka prudkému rozvoju technológie počítačov, ktorý umožňuje uplatniť teoretické matematické metódy v praxi.

Po technickej stránke systém DVB-T vychádza z normy ETS 300 744 ¹⁾. Systém zdrojového kódovania redukcie dát (MPEG-2) je predmetom normy ISO/IEC 13818 ²⁾. Technické kritériá, princípy a postupy koordinácie frekvencií sú riešené v mnohostrannej koordinačnej dohode, ktorá bola podpísaná v Chestri, Anglicko v roku 1997 a ktorá sa skrátene označuje CH97 ³⁾.

TV vysielanie sa uskutočňuje v doteraz využívaných TV pásmach, t.j. 174 až 230 MHz a 470 až 862 MHz. Taktiež šírka kanála v porovnaní s analógovým vysielaním sa nemení - ostáva 8, resp. 7 MHz.

Za hlavné charakteristiky DVB-T je možné považovať:

vysielanie viacerých TV programov ("kontajnera", resp. multiplexu) v jednom TV kanále (obvykle 3 až 6 TV programov v kvalite zodpovedajúcej analógovému prenosu PAL, všetko v závislosti na požadovanej kvalite a na spôsobe riadenia prenosovej bitovej rýchlosti),
možnosť prenosu niekoľkých sprievodných zvukov,
možnosť prenosu iných dátových tokov, napr. rozhlasové programy a toky ďalších služieb na účely zábavy alebo obchodu (tzv. "Webcasting", interaktívna televízia DVB-RCT, ...),
pružná voľba kvality obrazu a zvuku (vrátane kvality HDTV) až do maximálneho prenosového toku vybraného módu DVB-T (pozri Prílohu 2),
vysoká bezpečnosť metód kódovania pre platené služby,
zlepšenie kvality príjmu najmä v oblastiach s odrazmi, ktoré sú pri analógovom prenose rušivé, pri digitálnom prenose sa však neobjavujú,
možnosť budovania tzv. jednofrekvenčných vysielacích sietí (SFN), t.j. rovnaký multiplex programov sa vysiela sieťou vysielačov na jednej frekvencii, pričom tieto vysielače sa vzájomne nerušia, ba naopak, za určitých podmienok podporujú (úroveň signálov sa sčítava). To má zásadný vplyv na úsporu frekvenčného spektra, ktoré je národným bohatstvom,
možnosť používať prenosné prijímače s jednoduchými anténami, napr. v pohybujúcich sa dopravných prostriedkoch,
na pokrytie územia postačujú vysielače s menším výkonom, čo má význam aj z hľadiska ekologického.

Z hľadiska zúčastnených strán prinesie teda nasledujúce výhody:

pre divákov: zvýšenie počtu programov, možnosť vnútorného prenosného, prípadne mobilného príjmu, zvýšenie kvality obrazu a zvuku (odstránenie "sneženia" a "duchov") a poskytovanie doplnkových služieb. Predpokladom je investovanie do digitálnych prijímacích systémov (tzv. set-top boxy, ktoré však musia byť ponúkané za primeranú cenu),
pre programové spoločnosti (vysielateľov): ušetrenie nákladov na vysielanie v prepočte na 1 program a ušetrenie prenosovej kapacity. Predpokladom je digitalizácia TV štúdií z hľadiska výstupného signálu,
pre prevádzkovateľov vysielacích sietí: ponuka vyšších prenosových kapacít na mediálny trh. Predpokladom je získanie dostatočných investícií na vybudovanie vysielacej siete,
pre priemysel: stimulácia dopytu po externých prijímačoch (set-top boxoch) a prijímačoch s integrovanými digitálnymi prijímacími blokmi.
pre regulačný orgán telekomunikácií: optimálne využitie frekvenčného spektra vplyvom možnosti budovanie sietí SFN (pozri kap. 2.5.2 a 2.5.3).

Prechod na pozemské digitálne vysielanie je možné z dnešného pohľadu považovať za možný, ba nevyhnutný.

¹⁾ ETS 300 744 "Digitálne TV vysielanie (DVB). Štruktúra rámcov, zdrojové kódovanie a modulácia pre digitálnu pozemskú televíziu"
²⁾ ISO/IEC 13818 "Informačné technológie - Generické kódovanie pohyblivého obrazu a k nemu pridruženému zvuku"
³⁾ The Chester 1997 Multilateral Coordination Agreement relating to Technical Criteria, Coordination Principles and Procedures for the introduction of Terrestrial Digital Video Broadcasting (DVB-T). Chester, 25 July 1997

2.2 Vysielací reťazec

Zostava vysielacieho reťazca DVB-T je popísaná v Prílohe 1. Z prevádzkového hľadiska sa však na celom prenosovom reťazci zúčastňujú 3 subjekty:

vysielateľ, resp. poskytovateľ programových komponentov (TV spoločnosť, rozhlasová spoločnosť, poskytovateľ internetovských služieb atď.) - produkuje jeden alebo viac úplných programových komponentov, ktoré môžu formovať úplnú skladbu služby,
prevádzkovateľ multiplexora - prijíma sadu programových komponentov od jedného alebo viacerých poskytovateľov programových komponentov. Nasledovne vytvára jednoznačnú štruktúru celého súboru,
prevádzkovateľ vysielacej siete - vytvára a vysiela súbor DVB-T smerom k používateľovi (t.j. na prijímač).

2.3 Druhy pokrytia územia signálom DVB-T

Pokrytie digitálnym TV signálom je charakterizované veľmi strmým prechodom od takmer perfektného príjmu k žiadnemu príjmu. Preto je potrebné vedieť definovať, ktoré územie pokryté bude a ktoré nie. Vzhľadom na uvažované druhy príjmu (pozri ďalej) treba brať do úvahy aj pomerne malé plochy (rádovo metre).

Z tohto dôvodu bolo v CH97 definované, že pokrytie je "dobré", keď je na malej ploche pokrytých 95 % miest. Pokrytie je "prijateľné", ak je pokrytých 70 % miest malej plochy.

Z hľadiska pokrytia sa rozlišujú 3 typy územia:

miesto príjmu - je miesto, kde sa priamo nachádza prijímacia anténa. Toto miesto je pokryté, ak je úroveň užitočného signálu dostatočne vysoká z hľadiska odstupu od šumu a rušivým signálov po 99 % času príjmu,
malé územie pokrytia (typicky 100x100 m) - pre toto územie sa udáva percento pokrytých miest (95 % pre "dobré" pokrytie, 70 % pre "prijateľné" pokrytie),
územie pokrytia - je územie pokryté vysielačom alebo skupinou vysielačov, ktoré je tvorené sumou jednotlivých malých území pokrytia, v ktorých je dosiahnuté dané pokrytie (70 alebo 95 %).

2.4 Druhy príjmu signálov DVB-T

Vzhľadom na možnosti, ktoré DVB-T svojou štruktúrou a princípmi poskytuje, sa z hľadiska plánovania pokrytia uvažujú 4 druhy príjmu:

Pevný príjem ("fixed antenna reception") - príjem so smerovou anténou na streche budovy.
Prenosný príjem ("portable antenna reception"):

ba) vonkajší ("outdoor") - príjem s prenosným prijímačom s pripojenou alebo vstavanou anténou mimo budov s anténou vo výške max. 1,5 m nad zemou
POZNÁMKA - V porovnaní s inými druhmi príjmu si tento príjem vyžaduje z hľadiska frekvenčného plánovania najväčšiu intenzitu elmag. poľa (pretože je treba počítať s tlmením stien a s odrazmi signálu v miestnostiach). Voči pevnému príjmu je tento rozdiel až 20 dB. Preto tu nie je možné počítať s 95 % pokrytím územia, ale max. so 70 %.
bb) vnútorný ("indoor") - príjem s pripojenou alebo vstavanou anténou vo vnútri budov vo výške max. 1,5 m nad podlahou miestnosti
- na prízemí,
- s oknom na vonkajšom múre.

Pri obidvoch typoch vnútorného príjmu sa počíta s tým, že:
- optimálny príjem sa dosiahne pri pohybe antény do vzdialenosti 0,5 m v ľubovoľnom smere,
- počas príjmu sa už s prenosným prijímačom nehýbe a taktiež sa nehýbe s veľkými predmetmi, ktoré sa nachádzajú v blízkosti prijímača,
- neuvažuje sa príjem v extrémnych podmienkach, napr. v úplne elektromagneticky tienenej miestnosti.

Mobilný príjem - príjem počas pohybu so všesmerovou anténou umiestnenou max. 1,5 m nad zemou.

2.5 Štruktúra vysielacích sietí

Pre budovanie sietí DVB-T sa používajú 2 základné štruktúry:
- MFN (Multiple Frequency Network - mnohofrekvenčná sieť),
- SFN (Single Frequency Network - jednofrekvenčná sieť).
Existujú však aj iné štruktúry, ktoré sú kombináciou týchto dvoch sietí.

2.5.1 MFN

Pri tomto type siete pracuje každý TV vysielač nezávisle, a to na vlastnej frekvencii. Pokrýva územie dané len týmto vysielačom. Aby sa predišlo rušeniam, ten istý vysielací TV kanál je možné znovu použiť až v dostatočnej vzdialenosti.

Siete MFN sú určené najmä na pokrytie väčšieho územia, kde jednotlivé vysielače prenášajú rôzne balíky programov (multiplexy). Hodia sa najmä na regionálne a lokálne vysielanie. Ich pokrytie môže približne zodpovedať pokrytiu súčasných analógových vysielačov, čo môže byť dôležité, ak sa z politických alebo komerčných príčin vyžaduje existujúce pokrytie zachovať.

2.5.2 SFN

V sieťach SFN pracujú všetky vysielače na rovnakom TV kanále. Sú súčasťou jedného spoločného územia a nemôžu pracovať nezávisle. Vyžadujú vysoký stupeň synchronizácie (časovú, frekvenčnú a bitovú).

Uvažuje sa s nasledujúcimi typmi sietí SFN:

Celonárodná SFN - slúži na pokrytie celého územia štátu. Budovanie takejto siete, najmä v krajinách s väčšou rozlohou, je však kvôli tzv. "samorušeniu" problematické, a to aj pri použití variant DVB-T s malými bitovými rýchlosťami.
Regionálna SFN - je sieť strednej alebo malej veľkosti (do priemeru cca 200 km), ktorou sa pokrýva kultúrne príslušné alebo administratívne územie.
Lokálna SFN - slúži na šírenie lokálnych programov. Obvykle pokrýva územie mesta.

Na zvýšenie pokrytia siete je možné použiť vykrývače SFN.

2.5.3 Zmiešané siete MFN - SFN

Tento variant predstavuje sieť, ktorej základom sú vysielače MFN väčšieho výkonu, ktoré však nepokrývajú územie dostatočne. V rámci základného pokrytia vysielača sa územie dokrýva vysielačmi malého výkonu, ktoré pracujú na tej istej frekvencii ako základný vysielač.

2.6 Varianty systému DVB-T

Systém DVB-T svojou variabilnosťou poskytuje celý rad variantov, bežne sa však hovorí o počte 120. Základné delenie je dané počtom nosných frekvencií v rámci tzv. multiplexu COFDM, a to:

systém 2k (1705 nosných v rámci jedného TV kanála širokého 7, resp. 8 MHz),
systém 8k (6817 nosných v rámci jedného TV kanála širokého 7, resp. 8 MHz).

Ďalšie varianty v rámci týchto systémov sa líšia spôsobom modulácie (QPSK, 16QAM alebo 64QAM), kódovým pomerom (tzv. konvolučným kódom - 1/2, 2/3, 3/4, 5/6 alebo 7/8) a ochranným intervalom (D/TU = 1/4, 1/8, 1/16 alebo 1/32). To všetko vplýva na tzv. čistú prenosovú bitovú rýchlosť (4,98 až 31,67 Mbit/s, z čoho potom vyplýva, koľko TV programov, resp. iných služieb je možné prenášať v rámci jedného TV kanála) a na tzv. robustnosť systému (t.j. odolnosť proti narušeniu kvalitného príjmu v rôznych príjmových podmienkach). Bližšie sú základné parametre týchto variantov uvedené v Prílohe 2.

Všeobecne sa však uvažuje s 3 variantmi:

QPSK, 2/3 Tento variant je vhodný najmä pre prenosný a mobilný príjem, pretože je s ním možné dosiahnuť pokrytie pomerne veľkého územia (najmenšie požiadavky na intenzitu elmag. poľa) a je robustný. Na druhej strane však poskytuje najmenšiu prenosovú kapacitu. Siete s touto moduláciou sú vhodné najmä pre mestské oblasti na príjem vo vozidlách.
16QAM, 2/3 Tento variant sa vyznačuje strednou prenosovou kapacitou (približne 13 Mbit/s pre D/TU = 1/4). Je vhodný na vysielanie v stredne alebo husto obývaných oblastiach, pričom je pomerne robustný.
64QAM, 2/3 Tento variant sa vyznačuje veľkou prenosovou kapacitou (približne 20 Mbit/s pre D/TU = 1/4), ale je dosť citlivý na "samorušenie" pri veľkých sieťach SFN. Z tohto dôvodu sa na prenos väčšieho počtu programov v jednom multiplexe hodia skôr siete MFN.

Systém DVB-T umožňuje súčasne prenášať jednu moduláciu v druhej, napr. QPSK v 64QAM. To teda umožňuje, aby z určitého balíka programov boli programy vysielané síce s rôznou prenosovou bitovou rýchlosťou, ale o to robustnejšie. Tento fakt možno s výhodou využiť napr. na vysielanie určené pre mobilný príjem. Okrem toho detailná štruktúra modulácií umožňuje, aby modulácia bola tzv. uniformná alebo neuniformná, čo má vplyv na požadovaný odstup signálu od šumu na vstupe prijímača DVB-T, a teda na požadovanú intenzitu elmag. poľa. Treba však povedať, že tieto metódy pre DVB-T sú momentálne v Európe v štádiu skúmania.

3 Stav zavádzania DVB-T

3.1 Stav v Európe

Stav zavádzania systému DVB-T v Európe a informácie o začatí digitálneho, resp. ukončení analógového TV vysielania sú uvedené v Prílohe 3.

Systém DVB-T bol začiatkom roka 2001 už v trvalej (t.j. nie experimentálnej alebo pilotnej) prevádzke vo Veľkej Británii (15.11.1998), Švédsku (1.4.1999), Španielsku (2000) a Nórsku (2000). Najneskoršie do 1.9.2001 musí začať pravidelné vysielanie DVB-T vo Fínsku (dňa 23.6.1999 boli udelené licencie prevádzkovateľom 3 multiplexov). Do konca roka 2002 uvažujú so spustením trvalej prevádzky aj ďalšie štáty - Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Taliansko, Portugalsko, možno aj Slovinsko a Maďarsko. V mnohých ďalších krajinách sú v prevádzke pilotné projekty.

Názory na ciele zavedenia digitálneho vysielania sa podľa konkrétnej situácie v tej-ktorej krajine líšia. V štátoch s vysokou penetráciou káblovej televízie sa kladie dôraz na prenosný, resp. mobilný príjem. Inde je cieľom zvýšenie počtu programov a zavedenie ďalších služieb (najmä interaktívnych). V neposlednom rade sa očakáva aj zvýšenie kvality obrazu (najmä v miestach s členitým terénom a zástavbou).

Väčšina štátov zatiaľ presne neurčila dátum úplného ukončenia analógového vysielania. Všeobecne sa však predpokladá, že tento proces bude prebiehať v rokoch 2008 až 2015. V prechodnom období predpokladajú určitú časovo limitovanú paralelnú prevádzku starého a nového spôsobu vysielania. Aby mohlo byť analógové vysielanie vypnuté, musia byť na to vytvorené predpoklady. Napríklad podľa ministerstva kultúry Veľkej Británie musia byť splnené nasledujúce kritériá:

náklady na digitálny príjem verejnoprávnych programov musia byť únosné pre väčšinu obyvateľstva,
digitálne pokrytie obyvateľstva z družíc, z pozemských vysielačov a káblovou televíziou by malo byť aspoň 95%,
počet domácností s digitálnym príjmom by mal byť väčší ako 70%.

Vo Veľkej Británii je v súčasnosti v prevádzke 6 sietí vysielačov (t.j. 6 multiplexov) v približne 80 lokalitách. Jednotlivé multiplexy sú licencované. Operátorom štyroch z nich je spoločnosť CCI, ďalšie dva prevádzkuje spoločnosť NTL. Ceny digitálnych prijímačov sú dotované.
Vo Švédsku sú v prevádzke 3 multiplexy, ktoré po technickej stránke prevádzkuje Teracom. O digitálne vysielanie prejavili veľký záujem mnohí (najmä regionálni) vysielatelia. Preto vláda rozhodla o začatí výstavby štvrtej siete vysielačov.
V Španielsku je signálom DVB-T pokrytých 58 % populácie. V prevádzke je 8 zo 14 plánovaných programov. Prevádzkovateľom služby je spoločnosť ONDA digital.

3.2 Stav v Českej republike

Digitálna televízia sa v Českej republike rozvíja už od roku 1997, odkedy sa používa družicové digitálne vysielanie na distribúciu televíznych programov k pozemským TV vysielačom. Dňa 21.9.1999 dala Rada ČR pre R a TV vysielanie súhlas na experimentálne vysielanie DVB-T dvom spoločnostiam, a to Českým Radiokomunikacím, a.s. a spoločnosti Czech Digital Group, a.s (predtým Czech DVB Group, a.s.). České Radiokomunikace začali experimentálne vysielanie jedného multiplexu z dvoch vysielačov na kanále K25 v oblasti Prahy dňa 12.5.2000. Czech Digital Group, a.s. začal vysielať na kanále K46 koncom júna 2000 z troch vysielačov, taktiež v oblasti Prahy.

3.3 Stav vo svete

V USA bol na pozemské digitálne TV vysielanie vybraný systém ATSC. Ku dňu 28.3.2000 v tomto systéme vysielalo 122 televíznych staníc v 48 oblastiach, čo pokrýva 62 % obyvateľstva.

Japonsko sa rozhodlo pre vlastný systém s názvom ISDB, ktorého overovanie však doteraz ukončené nebolo. Predpokladá sa, že zavedenie digitálnej televízie bude v Japonsku v porovnaní s inými vyspelými štátmi trochu oneskorené.

Mnohé ďalšie štáty mimo územia Európy si zvolili európsky systém DVB-T. Medzi ne patrí napríklad aj Austrália.

3.4 DVB platformy a iniciatívy vlád a parlamentov

Vzhľadom na komplexnosť problematiky DVB-T a vážnosť, resp. zložitosť prechodu od analógového na digitálne TV vysielanie, boli v niektorých štátoch Európy založené špeciálne skupiny, ktoré sa týmto prechodom zaoberajú. Z toho istého dôvodu sa do tohto procesu zapájajú aj vlády a parlamenty jednotlivých krajín. Za nosný impulz tohto procesu je treba považovať skutočnosť, že táto technická zmena sa netýka len úzkej skupiny odborníkov, prípadne rádiokomunikačných operátorov, ale postihne takmer 100 % obyvateľstva.

V ďalšom sú uvedené príklady takýchto skupín:

Česká republika: Existuje Skupina pre digitálne vysielanie (SDV), ktorá bola založená Radou v r. 1999.
Dánsko: Z iniciatívy parlamentu sa začala medzinárodná koordinácia frekvencií pre 4 multiplexy DVB-T.
Francúzsko: V auguste 2001 začne platiť nový zákon o vysielaní, ktorý bude autorizuje aj digitálne TV vysielanie. Zo zákona vyplýva povinnosť, že CSA (ekvivalent Rady SR pre vysielanie a retransmisiu) musí zorganizovať stretnutie profesionálov v oblasti vysielania (operátorov vysielacích sietí, výrobcov, poskytovateľov programov, operátorov káblových, družicových a mobilných sietí, konzultantov, zástupcov miest a oblastí, montážne organizácie antén, prevádzkovateľov stožiarov).
Nemecko: V lete 2000 vláda Nemecka rozhodla o vytvorení Iniciatívy "Digitálne vysielanie" (IDR - Initiative "Digitaler Rundfunk"), ktorá pracuje pod Ministerstvom pre hospodárstvo a technológie. Táto iniciatíva má zohľadniť ciele všetkých zainteresovaných a dôležitých skupín spoločnosti pri zavádzaní digitálneho vysielania (aj rozhlasu), vrátane regulačných a technických aspektov.
Taliansko: Parlament prerokováva návrh zákona, ktorý by mal podporiť prechod od analógového na digitálne vysielanie v priebehu nasledujúcich 10 rokov. V r. 1999 Úrad pre komunikácie založil Národný výbor, ktorý má definovať kroky na podporu spustenia prevádzky DVB-T v Taliansku a ktorého aktívnymi členmi sú všetci talianski vysielatelia.
Írsko: Ministerstvo umenia, umeleckého odkazu, galtachtu a ostrovov oznámilo, že parlament rozhodol o vybudovaní siete pre 6 multiplexov s národným pokrytím (cca 30 TV kanálov). Okrem toho sa pripravuje nový Zákon o vysielaní, ktorý má byť prijatý začiatkom marca 2001.
Litva: Vláda rozhodla o začatí vysielania národného TV kanála v systéme DVB-T. Litevský národný operátor už obdržal licenciu na spustenie skúšobnej prevádzky vo Vilniuse a Kaunase (plánované na r. 2001).
Holandsko: Ministerstvo kultúry a Ministerstvo dopravy spracovávajú plán na spoluprácu relevantných strán na trhu s cieľom spustenia DVB-T. Jeden multiplex bude pridelený verejnosprávnym programom (národným a regionálnym) a pre 4 multiplexy budú udelené licencie komerčným službám (80 % TV a 20 % prenos dát a/alebo rozhlas).
Poľsko: Poľské DVB Fórum bolo založené v r. 1997. Jeho úlohou je diskutovať požiadavky vysielateľov, technické otázky a problematiku regulácie.
Portugalsko: Na základe strategického plánu na zavedenie DVB-T, ktorý spracoval Portugalský regulačný orgán (ICP - Instituto das Comunicaçoes de Portugal), ktorý bol schválený na jeseň 1998, portugalská vláda rozhodla o začatí procesu verejných konzultácií. Tento proces prebiehal v auguste a septembri 1998. Na základe výsledkov medzinárodnej konferencie o DVB-T, ktorá sa konala 17. - 18.2.2000 v Lisabone za predsedníctva Portugalska vo Výbore európskej únie, bol spracovaný nový plán stratégie, ktorý bol vládou schválený vo februári 2001.
Švajčiarsko: V roku 2000 bola založená Platforma DVB-T, ktorej členmi sú všetci, koho sa DVB-T týka.

4 Európske iniciatívy a dokumenty z oblasti DVB-T

4.1 Skupiny zaoberajúce sa problematikou DVB-T

Problematikou DVB-T sa v Európe zaoberá niekoľko organizácií a skupín, ktoré sú viac či menej naviazané na administrácie jednotlivých štátov.

Za najvýznamnejšiu organizáciu možno považovať CEPT, v rámci ktorej od roku 1996 pracuje skupina CEPT FM PT24. Na práci tejto skupiny sa podieľa aj Slovensko. Jej hlavné úlohy a ciele sú uvedené v Prílohe 4. Najdôležitejším doterajším výsledkom uvedenej skupiny je príprava "Mnohostrannej koordinačnej dohody týkajúcej sa technických kritérií, koordinačných princípov a postupov pri zavádzaní DVB-T". Dohoda, ktorej signatárom je aj Slovensko, bola podpísaná 25.7.1997 v Chestri, Anglicko. V skratke je označovaná ako CH97.

V súčasnosti sa skupina PT24 o.i. zaoberá ďalšou, z hľadiska budúcnosti zásadnou problematikou - prípravou plánovacej konferencie, na ktorej by mala prebehnúť revízia tzv. Štokholmského plánu (ST61) prídelov TV kanálov v rámci celej Európy. Táto konferencia sa s veľkou pravdepodobnosťou uskutoční v roku 2005 pod hlavičkou ITU. Jej výsledkom bude celoeurópsky frekvenčný plán pre plne digitálnu budúcnosť (t.j. s uvažovaním ukončenia analógového vysielania).

V rámci organizácie EBU, ktorej členmi zo Slovenska sú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, pracuje skupina B/MDT (Broadcasting / Migration to Digital Television), ktorá do roku 2000 niesla meno B/CAI (Broadcasting / Chester Agreement Implementation).

Vzhľadom na úzku spoluprácu CEPT a EBU vytvorili tieto dve organizácie spoločnú skupinu B/CAI-FM24. Na práci tejto skupiny sa podieľa aj Slovensko.

Otázkami DVB-T z hľadiska kritérií na frekvenčné plánovanie sa zaoberá aj ITU.

Okrem týchto organizácií existuje v Európe celý rad združení, ktorých členmi sú väčšinou privátne spoločnosti (výrobcovia, prevádzkovatelia sietí, ...). Medzi najznámejšie patria DVB, DigiTag, EACEM, VALIDATE, MOTIVATE.

4.2 Dokumenty EU

V rámci EU bolo vydaných niekoľko dokumentov, ktoré majú vzťah k DVB-T. Tieto možno rozdeliť do 3 skupín:

smernice vydané Európskym parlamentom a Radou Európy (záväzné pre členov EU),
odporúčania,
správy jednotlivých kandidátov na členstvo.

Zásadným dokumentom v oblasti TV vysielania je Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 95/47/ES o použití noriem na prenos TV signálov z 24.10.1995. Vzhľadom na vývoj technológie sa v blízkej dobe očakáva jej revízia. Okrem toho sú prezentované odporúčania špecializovaných skupín EU, ktoré sa týkajú aj pozemského digitálneho TV vysielania. Z nich najdôležitejšie sú:

regulačné mechanizmy by mali byť zavádzané na národnej úrovni,
kladie sa dôraz na presadzovanie princípov voľnej súťaže, pričom pravidlá by mali byť vytvárané v súlade s vývojom jednotného európskeho trhu v audiovizuálnej oblasti,
významným faktorom je pestrosť ponuky a kvalita audiovizuálnych diel,
rozhodujúcim faktorom masového zavádzania DVB-T je ponuka nekódovaných (voľne dostupných) programov,
je bezpodmienečne nutné prijatie jednotnej normy digitálneho prijímača a prijatie normy DVB-MHP (Multimedia Home Platform). Podľa súčasných skúseností nie je zaručené, že digitálny TV prijímač bude schopný fungovať kdekoľvek v Európe a v ktoromkoľvek pridelenom frekvenčnom pásme,
vládam sa odporúča stanoviť časový harmonogram prechodu na digitálne pozemské vysielanie,
odporúča sa stanoviť, za akých podmienok bude analógové vysielanie vypnuté.

5 Stratégia a kritériá prechodu z analógového na digitálne TV vysielanie v Slovenskej republike

5.1 Ciele prechodu

Konečným cieľom z hľadiska Slovenska i celej Európy je:

zavedenie systému DVB-T,
ukončenie analógového vysielania, ktoré je z hľadiska požiadaviek na frekvenčné spektrum menej efektívne,
poskytnutie možností vysielania viacerých TV programov alebo aj iných typov služieb.

Aby boli tieto ciele dosiahnuté a aby sa napomohlo ďalšiemu plánovaniu služieb, je potrebné na národnej úrovni jednotlivých štátov prijať rozhodnutia týkajúce sa nasledujúcich bodov:

Ciele z hľadiska prenosovej kapacity (počtu multiplexov). Väčšina štátov uvažuje so šírením 6 multiplexov. Je však možné, že v budúcnosti vzniknú požiadavky aj na ďalšie mulpiplexy.
Ciele z hľadiska príjmu. Ako bolo uvedené v bode 2.4, systém DVB-T umožňuje rôzne typy príjmu (pevný, prenosný, mobilný). V štátoch, v ktorých je len malé percento obyvateľstva závislé na pozemskom príjme (kvôli veľkému rozšíreniu družicového vysielania a káblovej televízie), môže byť z hľadiska podpory rozšírenia pozemského digitálneho TV vysielania dôležitý príjem prenosný a mobilný.
Dostupnosť frekvenčného spektra. Vysielanie DVB-T bude využívať frekvenčné pásma, ktoré sú v zmysle Rádiokomunikačného poriadku aj dnes pridelené TV vysielaniu. Pritom medzi jednotlivými štátmi sa môžu v detailoch využívania TV kanálov vyskytnúť rozdiely.
Ciele z hľadiska pokrytia územia. Z tohto hľadiska môžu byť požiadavky na pokrytie pre verejnoprávne a komerčné TV stanice, resp. iné služby rôzne. Pre verejnoprávne stanice sa obvykle požaduje celoplošné pokrytie. Na národnej úrovni je potrebné rozhodnúť aj o počte celonárodných, regionálnych a lokálnych programov.
Štruktúra vysielacej siete. Výber štruktúry vysielacej siete (pozri bod 2.5) má vplyv na finančné nároky a na efektivitu využívania frekvenčného spektra.
Ciele z hľadiska iných služieb. Do úvahy pripadajú najmä interaktívne a / alebo dátové služby. Iné služby však môžu vyvolávať nároky aj na ďalšie frekvenčné spektrum.

Medzi všetkými vyššie uvedenými bodmi existuje vzájomný vzťah a závislosť.

5.2 Posúdenie cieľov prechodu z hľadiska potrieb Slovenskej republiky

5.2.1 Prenosová kapacita (počet multiplexov)

Pri stanovovaní počtu potrebných multiplexov na Slovensku je vhodné vychádzať zo súčasného, resp. perspektívneho počtu TV programov. Treba si však uvedomiť, že počet programov je značne závislý od sily reklamného trhu.

V súčasnosti je na Slovensku 5 programov, ktoré z hľadiska pokrytia územia (nie licenčných podmienok) môžeme považovať viac-menej za celoštátne: STV1, STV2, MARKÍZA (šírené pozemskou vysielacou sieťou), LUNA, TV GLOBAL (šírené z družíc). Okrem toho existuje cca 5 TV staníc vysielajúcich dnes viac-menej lokálne. Je však možné predpokladať ich záujem vysielať aspoň regionálne.

Všetky stanice vysielajú zatiaľ v systéme s bežnou rozlišovacou schopnosťou. Do budúcnosti je však možné uvažovať aj s vysielaním v kvalite HDTV. Tu však treba počítať s tým, že v 1 TV kanále so šírkou 8 MHz bude možné prenášať len 1 program HDTV.

Ako už bolo uvedené vyššie, systém DVB-T umožňuje poskytovať aj iné služby, nielen prenos televízie. Obzvlášť zaujímavý a pre používateľov lákavý môže byť interaktívny mobilný príjem internetu (so spätným smerom napr. cez sieť GSM alebo UMTS). Z hľadiska štátnych záujmov môže ísť o tzv. Webcasting (internet, cez ktorý sú prenášané informácie z potrieb a záujmu štátu). Samozrejme, nedajú sa vylúčiť ani iné služby, ktoré spadajú do oblasti interaktívnej televízie.

Na základe týchto úvah je možné perspektívne počítať s nasledujúci nárokmi na počet multiplexov v jednom mieste príjmu:

2 muliplexy na celoštátne pokrytie,
1 muliplex regionálno-lokálny,
1 až 2 muliplexy pre perspektívne HDTV,
1 multiplex pre iné služby (hlavne dátové)

Spolu: 5 až 6 multiplexov

Z hľadiska prenosovej kapacity systému DVB-T, predovšetkým na účely frekvenčného plánovania, sa odporúča počítať s prenosom 6 multiplexov. Minimálne 1 alebo 2 multiplexy musia prenášať nekódované TV signály (nekódovaný príjem verejno-právnej televízie je podmienkou). Ďalšie multiplexy môžu pre komerčné účely prenášať kódované signály

Tento počet je plne v súlade so zámermi CEPT, kde sa pri revízii plánu ST61 a pri návrhu prechodu na úplné digitálne vysielanie predpokladá, že pre každé miesto každého štátu bude plánovaných 6 muliplexov.

5.2.2 Ciele z hľadiska príjmu

Typ požadovaného príjmu signálu DVB-T u účastníkov má vplyv na požadovanú intenzitu elmag. poľa pri frekvenčnom plánovaní a následne na počet a výkon vysielačov, a teda na celú ekonomickú efektívnosť vysielacej siete. Na druhej strane môže vhodne zvolený typ príjmu pôsobiť ako motor rozvoja digitálneho vysielania.

Odporúča sa:

v mestách, resp. husto obývaných oblastiach uvažovať so zabezpečením vnútorného prenosného príjmu, a to už od začiatku digitálneho vysielania,
v ostatných oblastiach uvažovať so zabezpečením vonkajšieho prenosného príjmu alebo pevného príjmu (v závislosti na hustote populácie),
v budúcnosti (po vyriešení súčasných technických otázok) uvažovať so zabezpečením mobilného príjmu, najmä v oblasti hlavných cestných ťahov.

5.2.3 Dostupnosť frekvenčného spektra

Súčasné pozemské analógové TV vysielanie na Slovensku prebieha v pásmach TV I (47-66 MHz; kanály R1 a R2), TV III (174-230 MHz; kanály R6 až R12), TV IV (470-582 MHz; kanály K21 až K34) a TV V (470-790 MHz; kanály K35 až K60). V týchto kanáloch však existujú kvôli iným službám (najmä mil.) určité obmedzenia:

nie je povolené používať kanál K54,
ERP na kanále K55 je obmedzený na max. 100 W,
využitie niektorých kanálov je do určitej vzdialenosti od štátnych hraníc obmedzené.

To platí najmä v smere na Poľsko (kanály K45, 46).
V zmysle Rádiokomunikačného poriadku sú pre TV vysielanie určené ešte kanály K61 až K69 (pásmo 790-862 MHz). Tieto kanále sa pre analógové vysielanie dosiaľ nepoužívali. Hlavným dôvodom je, že vo väčšine prípadov sú tu namiesto televízie prevádzkované iné služby, najmä vojenské.

V súčasnosti pre TV vysielanie sú voľné len kanály K64 a K65. Využitie týchto kanálov je však hlavne na západnom Slovensku obmedzené, a to kvôli skoordinovaným vysielačom v Rakúsku (Viedeň, K65, ERP 1 MW) a v Maďarsku (Kabhegy, K64, ERP 400 kW). Využitie kanála K65 je obmedzené aj na poľských hraniciach (systémy CDMA - obmedzenie sa týka hlavne pohraničia od Tatier na západ) a na hraniciach s Maďarskom (letecká rádiolokačná služba - mil.; podobne aj kanál K66). Ďalšie perspektívne kanály sú využívané zariadeniami MO SR (K63 - letecká rádionavigácia, K66 - letecká rádiolokácia).
Podľa vyjadrenia MO SR bude možné s používaním kanála K63 plne rátať od roku 2005 a kanála K66 od roku 2003. S kanálmi K67 až 69 treba aj pre budúcnosť počítať pre taktické rádiové systémy NATO (podobne aj v okolitých štátoch).

Podrobnejší rozbor dostupnosti frekvenčného spektra a existujúcich problémov je popísaný v Prílohe 5.

Vzhľadom na navrhovaný počet 6 prenášaných multiplexov, ako aj na predbežné výsledky výpočtov frekvenčnej náročnosti systémov, ktoré vykonala medzinárodná skupina B/CAI-FM24, sa ukazuje, že pre DVB-T bude potrebné využívať celé frekvenčné pásmo, v ktorom sa dnes vysiela analógovo. Na začatie digitálneho vysielania bude najmä v počiatočnom období kvôli nutnosti paralelnej prevádzky obidvoch vysielaní potrebné začať na nových frekvenciách, najmä na kanáloch nad K60. Kvôli zámerom s využitím pásma TV I pre mobilné služby nie je možné pre DVB-T s týmto pásmom uvažovať.

Treba konštatovať, že jednotlivé frekvenčné pásma sa líšia aj svojou vhodnosťou pre jednotlivé typy príjmu. Obzvlášť kritický je mobilný príjem DVB-T.

Z hľadiska využívania frekvenčného pásma sa odporúča:

na vysielanie DVB-T využívať najmä TV kanály z pásma TV IV a TV V,
pre účely DVB-T postupne uvoľňovať kanály nad K60, najmä K61 až 63 a K66,
pásmo TV III rezervovať na účely vysielania pre mobilný príjem,
ukončiť prideľovanie TV kanálov (najmä s väčšími výkonmi - cca nad 1 kW ERP) pre analógové TV vysielanie,
podobnú politiku uplatniť aj pre TV kanály, ktoré boli z rôznych dôvodov uvoľnené

5.2.4 Ciele z hľadiska pokrytia územia

Požiadavky na pokrytie je možné stotožniť s požiadavkami na počet a charakter multiplexov podľa bodu 5.2.1.

Z hľadiska pokrytia sa odporúča uvažovať:

pre 2 celonárodné multiplexy: s pokrytím obyvateľstva na úrovni dnešného pokrytia programom STV 1,
pre regionálno-lokálne multiplexy: s pokrytím územia, ktorého sa obsah vysielania týka (kultúrny alebo administratívny región, resp. mesto); návrh regiónov na účely frekvenčného plánovania, ktorý vychádza z členenia terénu a kultúrnych regiónov slovenska, je uvedený v prílohe 6,
pre ďalšie muliplexy, v ktorých je perspektívne uvažované s vysielaním hdtv: pri plánovaní, najmä v rámci revízie plánu st61, uvažovať s pokrytím ako pre celonárodné multiplexy,
pre iné služby: s pokrytím hlavne husto obývaných oblastí na úrovni vnútorného prenosného príjmu, v iných oblastiach na úrovni mobilného príjmu.

5.2.5 Štruktúra vysielacej siete

Štruktúry sietí sú v stručnosti popísané v bode 2.5.

Kvôli efektívnemu využívaniu frekvenčného spektra sa odporúča budovať najmä siete SFN. Ich veľkosť prispôsobiť módu vysielania, vychádzajúceho z cieľového typu príjmu. Variantne používať zmiešané siete MFN-SFN.

5.2.6 Ciele z hľadiska iných služieb

Ako už bolo uvedené, systém DVB-T umožňuje okrem TV programov poskytovať aj iné služby.

Tieto široké možnosti nie sú však zatiaľ ani v európskom merítku dostatočne preštudované, aj keď niektoré využitia sú rozpracované a experimentálne odskúšané. Zatiaľ sa spomína najmä interaktívna televízia využívajúca spätný smer systému DVB-T (tzv. DVB-RCT) a tzv. "Webcasting", pomocou ktorého by boli webovské informácie všeobecného záujmu poskytované všetkým divákom. S prieskumov vykonaných v západnej Európe totiž vyplynulo, že značná časť obyvateľstva nikdy nebude používať počítač na prístup k internetu. Systém DVB-T môže teda prispieť k rozvoju "Európskej informačnej spoločnosti".

Z hľadiska iných služieb sa najmä odporúča túto problematika sledovať a postupne dávať do súladu s európskymi prístupmi. Z hľadiska začlenenia Slovenska do tzv. Európskej informačnej spoločnosti sa v prvom kroku odporúča zamerať sa na poskytovanie služby "Webcasting".

5.3 Iné technické kritériá

5.3.1 Výber módu DVB-T

Varianty systému DVB-T sú uvedené v kap. 2.6. Ako bolo uvedené, pri tomto systéme sa hovorí o 120 základných variantoch. Našťastie, tieto sú viac-menej kompatibilné.

Mnohokrát možno bezproblémovo prechádzať z jedného do druhého, a tým podľa potreby využívať ich výhody. Výber variantu má z hľadiska prenosovej kapacity vplyv na tzv. čistú prenosovú bitovú rýchlosť (4,98 až 31,67 Mbit/s) a následne na možný počet programov, prenášaných v 1 multiplexe. Na vhodnom výbere závisí aj robustnosť systému. Preto je pri výbere vhodné zvoliť určitý kompromis. Tento v celoeurópskom merítku smeruje k 2 módom, aj keď aj ďalšie varianty sú v trvalej alebo skúšobnej prevádzke. Sú to módy:

- M3 (ITU-R), resp. C1 (CH97),
- B2 (CH97).

Najmä pre mobilný príjme sa niekedy uvažuje mód A2 (CH97).
Podrobnejšie údaje o módoch sú uvedené v prílohe 2.

Mód M3 je vhodný na kvalitný prenos 4 TV programov v jednom multiplexe bez použitia štatistického multiplexovania (t.j. bez dynamickej zmeny prenosovej rýchlosti pre jednotlivé TV programy podľa momentálneho obsahu scény). Pri štatistickom multiplexovaní je možné počítať so 7 TV programami v jednom multiplexe.

Mód B2 je vhodný na kvalitný prenos 3 TV programov v jednom multiplexe bez použitia štatistického multiplexovania. Pri štatistickom multiplexovaní je možné počítať s 5 TV programami v jednom multiplexe. V porovnaní s M3 je tento mód odolnejší proti rušeniu a poskytuje hustejšiu opakovateľnosť frekvencií.

Mód A2 umožňuje prenos 2 TV programov s obmedzenou kvalitou.

Na účely zavádzania a prevádzky DVB-T na Slovensku sa odporúča:

vysielať v systéme 8k,
pre vysielanie uvažovať s módom B2 (16QAM, 2/3, D/TU = 1/4),

v ďalšom období uvažovať pre mobilný príjem s využitím módu A2 (QPSK, 2/3, D/TU = 1/4) ako súčasti módu B2, prípadne M3.

5.3.2 Distribučná (modulačná) sieť

Modulačný signál do jednotlivých vysielačov je možné privádzať rôznymi spôsobmi: po metalických kábloch, optických kábloch, rádioreleovými spojmi alebo pomocou družíc.

Budovanie sietí DVB-T, najmä sietí SFN podľa kap. 2.5.2, má voči analógovým TV sieťam určité špecifiká: medzi signálmi z jednotlivých vysielačov, ktoré prichádzajú na prijímaciu anténu, musí existovať synchronizácia frekvenčná, časová a informačná (t.j. nesmie byť rozdiel v žiadnom "bite"). Aj keď všetky vyššie uvedené spôsoby distribúcie sú možné, týmto požiadavkám najlepšie vyhovuje šírenie pomocou družíc. Vzhľadom na viac-menej rovnomerné pokrytie celého územia je tento signál okamžite k dispozícii na ktoromkoľvek novovybudovanom vysielači.

Na účely distribúcie modulačných signálov na jednotlivé vysielače (najmä v sieťach SFN) sa odporúča prednostne využívať distribúciu pomocou družíc.

5.4 Zásady prechodu z celoeurópskeho hľadiska

Prechod z analógového na digitálne vysielanie v prostredí Európy, kde jednotlivé štáty nie sú izolované, ani nie sú dostatočne veľké, musí zohľadňovať reálnu situáciu ako v krajine, ktorá chce zmeniť spôsob vysielania, tak aj v susedných krajinách. Tento stav limituje najmä počet využiteľných kanálov pre DVB-T, a teda počet multiplexov, ktoré je možné najmä v počiatočnom štádiu vysielať,
Ukazuje sa, že počas určitého obdobia bude potrebná paralelná prevádzka analógového a digitálneho vysielania. Predpokladá sa, že zásadný prechod na úplne digitálne vysielanie bude uskutočnený po krokoch.

Krok 1 Plánovacia konferencia ITU (revízia plánu ST61, pravdepodobne v r. 2005)
Na tejto konferencii budú stanovené najmä:

princípy plánovania pre maximálne možný počet multiplexov, pričom musí byť rešpektovaný rovnoprávny prístup jednotlivých štátov k frekvenciám,
kritéria a metódy plánovania, ako aj výpočtové programy pre syntézu a analýzu plánovania,
plne digitálny plán pre obdobie, keď budú všetky krajiny vysielať digitálne.

Krok 2 Krátko po alebo počas ITU konferencie

vytvorenie prvého dočasného plánu pre tie krajiny, ktoré oznámili, že budú plne digitálne vysielať v nasledujúcich dvoch alebo troch rokoch,
v tomto prípade nie je možné dosiahnuť maximálny počet multiplexov v príslušnej krajine kvôli ochrane existujúcich analógových staníc v ostatných krajinách,
po vytvorení plánu majú dotyčné krajiny približne jeden rok na doladenie plánu na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych rokovaní.

Krok 3 Približne po troch rokoch alebo rok predtým, ako ďalšia krajina oznámila svoj zámer začať vysielať digitálne

vytvorenie druhého dočasného plánu. Tento plán má vylepšiť situáciu "digitálnych krajín" z hľadiska prvého dočasného plánu, pretože bude treba chrániť menej analógových staníc v susediacich krajinách a bude vytvárať digitálny plán pre ďalšie krajiny, ktoré začnú s DVB-T,
v tomto prípade stále ešte nie je možné dosiahnuť maximálny počet multiplexov kvôli ochrane existujúcich analógových staníc v ostatných krajinách,
po vytvorení druhého dočasného plánu majú dotyčné krajiny približne jeden rok na doladenie plánu na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych rokovaní.

Krok 4 Ako krok 3 pre vytvorenie tretieho, štvrtého atď. dočasného plánu, až kým nespustia všetky krajiny v Európe digitálne vysielanie.

5.5 Postup a harmonogram prechodu od analógového na digitálne vysielanie

Prechod od analógového na digitálne pozemské TV vysielanie je to značnej miery identický so zavádzaním akejkoľvek novej technológie. Obsahuje nasledujúce etapy:

Etapa 1: Experimentálne vysielanie
Etapa 2: Pilotné projekty
Etapa 3: Začatie pravidelného vysielanie DVB-T a postupný prechod od analógového na digitálne vysielanie
Etapa 4: Ukončenie analógového vysielania

5.5.1 Etapa 1: Experimentálne vysielanie

Je možné konštatovať, že experimentálne vysielanie na Slovensku prebehlo v októbri roku 1999 počas výstavy INTERMEDIA, kedy Slovenské telekomunikácie a.s. vysielali z vysielača Kamzík na TV kanále K50 balík troch TV a niekoľkých rozhlasových programov. Signálom bola pokrytá Bratislava a blízke okolie. Týmto experimentom sa Slovensko stalo prvou krajinou v našom regióne, v ktorej bolo vysielanie DVB-T odskúšané.

5.5.2 Etapa 2: Pilotné projekty

Pilotné projekty sú už do značnej miery určené pre verejnosť, aj keď ich účelom je aj odskúšanie technológie, overenie meracích metód, zacvičenie pracovníkov a propagácia novej techniky a služieb. Už v tejto etape je potrebné začať vytvárať stimuly pre vysielateľov, prevádzkovateľov vysielacích sietí, ale najmä pre spotrebiteľov.
Nová technológia, v tomto prípade DVB-T, môže byť úspešná len vtedy, keď prinesie osoh obidvom stranám minimálne so strednodobého hľadiska. Je obvyklé, že prevádzkovateľ služby nezačne službu ponúkať, ak je počet odberateľov ekonomicky zanedbateľný. Na druhej strane je logické, že spotrebiteľ si nekúpi nové zariadenie, ak mu službu nebudú ponúkať, pričom táto služba musí byť pre neho atraktívna.

Odporúča sa:

v rokoch 2001 až 2002 realizovať dva pilotné projekty, a to:
v Bratislave (overenie DVB-T v podmienkach hustej zástavby) a v oblasti Banskej Bystrice (overenie DVB-T v horskom prostredí),
kvôli atraktivite pre divákov začať s vysielaním 2 multiplexov, pričom tieto multiplexy by mali obsahovať všetky dnes pozemsky šírené slovenské programy; do skladby zaradiť aj divácky atraktívny program, ktorý nie je možné bežne zo siete pozemských vysielačov alebo z družíc prijímať,
v pilotných projektoch odskúšať aj poskytovanie iných služieb (dátových).

Pre toto vysielanie bude potrebné vydať licencie. Preto je potrebné pripravovať legislatívne a regulačné podmienky (pozri tiež kap. 2.2).
Pretože je snahou, aby sa pilotné projekty stali súčasťou budúcich sietí DVB-T, je ich možné realizovať len s parametrami uvedenými v príslušných štúdiách (napr. výskumné správy VÚS za roky 1999 a 2000). Kvôli navrhovanému pilotnému vysielaniu je potrebné urýchlene postupovať v procese medzinárodnej koordinácie frekvencií.
Vzhľadom na problémy s nachádzaním nových frekvencií pre TV vysielanie môže už v tejto etape dôjsť k miernemu ovplyvňovaniu analógového TV vysielania.

5.5.3 Etapa 3: Začatie pravidelného vysielania DVB-T a postupný prechod od analógového na digitálne vysielanie

Táto etapa predstavuje oficiálne zavedenie novej služby. Z hľadiska prechodu z analógového na digitálne TV vysielanie je možných niekoľko scenárov. Tieto sú podrobnejšie rozpracované v Prílohe 7. Ide o nasledujúce základné riešenia:

Celoplošná paralelná prevádzka s pevným príjmom (antény na streche budovy) - neprináša žiadne nové druhy príjmu, aj keď v mnohých prípadoch môže znamenať zlepšenie kvality obrazu, prípadne zvýšenie počtu prijímaných programov (na cca 4).
Razantnejší prechod od analógového na digitálne vysielanie - všetky analógové vysielače budú v krátkej dobe prestavané na digitálne. To by si vyžiadalo okamžité doplnenie domácností digitálnymi prijímačmi, čo je nereálne.
Paralelná prevádzka v aglomeráciách s väčšou hustotou obyvateľstva, t.j. v oblastiach, kde môže byť pokrytie signálom efektívne a kde je vyššia aj ekonomická sila obyvateľstva. Predpokladá sa vysielanie 1 až 2 programových muliplexov (t.j. cca 4 až 8 programov) na voľných TV kanáloch (napr. K63 až 66 spolu z ostatnými dodatočne uvoľnenými kanálmi). Je možné uvažovať aj vnútorný prenosný príjem.
Razantnejší prechod od analógového na digitálne vysielanie na princípe vytvárania "ostrovov" s využitím existujúcich sietí vysielačov a s rozšírením programovej ponuky. Vo vybraných "ostrovoch" sa predpokladá, že vysielanie z existujúcich vysielačov základných TV sietí bude okamžite zmenené z analógovej na digitálnu prevádzku. V oblastiach blízko vysielačov bude umožnený vnútorný prenosný príjem.

Pre začatie pravidelného vysielania DVB-T na Slovensku sa odporúča:

pravidelné vysielanie DVB-T začať najneskoršie v roku 2004,
pri prechode z analógového na digitálne vysielanie postupovať podľa variantu c),
kvôli obmedzeniu prevádzkových nákladov na paralelnú prevádzku (pozri kap. 6.7.3 a 6.7.4) by paralelná prevádzka mala trvať čo najkratšiu dobu (2 až 4 roky); potom prejsť na realizáciu variantu d) a čo najskôr dosiahnuť pokrytie čo najväčšieho počtu obyvateľov, resp. územia Slovenska.

Na základe prístupu väčšiny vyspelých európskych štátov bude možné, aby jednotlivé multiplexy prevádzkovalo niekoľko subjektov, maximálne však traja. Títo by mali byť vybraní na základe licenčného konania.

Pre začatie pravidelného vysielania DVB-T pre čo najväčší počet obyvateľov je potrebné splniť nasledujúce predpoklady:

Na medzinárodnej úrovni skoordinovať so susednými štátmi navrhnuté TV kanály pre DVB-T. Tieto kanály navrhol VÚS v rokoch 1999 a 2000, pričom v roku 2001 práce pokračujú. Po skúsenostiach z iných štátov Európy sa predpokladá, že tento proces nebude jednoduchý, pretože jednak bude prebiehať pred konaním konferencie ITU o revízii plánu ST61, jednak je v dohode CH97 zakotvený tzv. "rovnaký prístup" jednotlivých krajín k frekvenciám, čo niektoré štáty využívajú (alebo zneužívajú) na blokovanie postupu vysielania DVB-T u svojich susedov.
Spracovať definitívnu verziu koncepcie rozvoja DVB-T (po prvom kole plánovacej konferencie ITU), pripraviť a schváliť príslušné legislatívne dokumenty, vyriešiť otázky sociálne (zabezpečenie prijímačov pre sociálne slabšiu časť obyvateľstva, ktorá dnes vlastní analógové prijímače) a financovanie celého procesu.
Pripraviť, vypísať a vykonať príslušné licenčné konania.
Vytvoriť podmienky pre súkromný sektor (konkurenčné prostredie, licenčné podmienky, regulačné a stimulačné opatrenia štátu), aby mohli byť zavedené nové programy a služby, a tak bol vyvolaný potrebný záujem obyvateľstva.

V etape zavádzania DVB-T a paralelnej prevádzky je nutné počítať so zhoršením príjmu analógového TV vysielania. Prevádzače rušené digitálnym vysielaním sa už nebudú prelaďovať, ale budú nahradené digitálnym vysielaním.

Odporúča sa:

pokračovať vo frekvenčnom plánovaní sietí DVB-T,
vykonať medzinárodnú koordináciu frekvencií,
pripraviť a schváliť príslušné legislatívne dokumenty,
pripraviť, vypísať a vykonať príslušné licenčné konania,
vytvoriť podmienky pre súkromný sektor na poskytovanie nových služieb,
vyriešiť problém dopadu zavedenia novej technológie na sociálne slabšie vrstvy obyvateľov.

5.5.4 Etapa 4: Ukončenie analógového vysielania

Odporúča sa:
- v súlade s celoeurópskymi trendmi ukončiť analógové TV vysielanie do roku 2015

6 Ďalšie opatrenia a nevyhnutné podmienky na podporu zavedenia a rozvoja DVB-T

6.1 Skúsenosti zo zahraničia

Dokument Európskej komisie o rozvoji trhu digitálnej televízie v EU (COM(1999)540 z 9.11.1999) konštatuje, že hnacím motorom rozvoja digitálnej televízie v Európe boli až doteraz platené služby v rámci družicovej a káblovej televízie na veľkých trhoch. Preto sa DVB (hlavne pri vysielaní z družíc) najviac rozšírilo v krajinách, kde tieto platené služby existovali už pri analógovom šírení signálov (Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko). K pomalšiemu rozširovaniu DVB dochádza tam, kde je k dispozícii široká ponuka nekódovaných TV programov. Stredne veľké a malé krajiny nedisponujú dostatočnou spotrebiteľskou základňou, takže sem platená digitálna televízia preniká ťažšie, väčšinou v dôsledku prieniku zo susedných štátov.

Skúsenosti so zavádzaním DVB-T sú zatiaľ pomerne krátke (1998 - USA, Veľká Británia, 1999 - Švédsko). Z diskusie o perspektívach realizácie pozemského digitálneho vysielania sú teda stále plné nezodpovedaných otázok. Určitú rolu hrá aj to, že nie je úplne jasná hardvérová a softvérová kompatibilita prijímačov a nie je dostatočná ponuka prijímačov.

6.2 Štát ako garant zavádzania DVB-T

Európske dokumenty sa zhodujú v tom, že pre rozvoj pozemskej digitálnej televízie bude nevyhnutná podpora zo strany štátu. Tato podpora môže mať rôzne formy, napr.:

dofinancovanie verejnoprávnych vysielateľov prostredníctvom daňových úľav,
vyčlenenie časti koncesionárskych poplatkov do fondu rozvoja digitálnej televízie,
priame dotácie štátu do vysielacej siete, ale najmä do prijímačov.

To je významné najmä v menších štátoch. Napríklad zo štúdie BBC vyplynulo, že keby sa pri rozširovaní DVB-T spoliehalo len na tržné mechanizmy, zastavilo by sa na úrovni 50 až 60 % populácie.

Pri rozvoji DVB-T na Slovensku bude potrebná aj finančná podpora štátu (priama alebo nepriama).

6.3 Zvýšená ponuka programov a služieb ako motivácia pri rozvoji DVB-T

Podľa prieskumu európskej skupiny DigiTag sú kritériá, kedy bude verejnosť ochotná prejsť z analógového na digitálny príjem DVB-T, nasledujúce:

- 1. miesto (80 %): rozšírenie počtu programov,
- 2. miesto (67 %): možnosť prenosného príjmu,
- 3. miesto (67%): možnosť interaktivity

Až na ďalších miestach sú otázky technické a otázky zlepšenia kvality:

- 4. miesto (20 %): širokouhlý obraz,
- 5. miesto (13%): lepšia kvalita obrazu.

Je možné predpokladať, že na Slovensku bude situácia obdobná.

Z hľadiska podnietenia záujmu o prechod z analógového na digitálny príjem bude potrebné sa zamerať:

na rozšírenie programovej ponuky o jazykovo prístupné a atraktívne programy; vzhľadom na obmedzené možnosti reklamného trhu nemusia byť tieto programy len od slovenských vysielateľov,
na poskytovanie prenosného príjmu,
na poskytovanie iných služieb prostredníctvom vysielania DVB-T.

6.4 Koncové zariadenia (prijímače)

Ako už bolo uvedené, prechod od analógovej na digitálnu televíziu znamená pre spotrebiteľa potrebu použitia nového alebo doplnkového prijímacieho zariadenia. Tieto zariadenia je môže spotrebiteľ získať (resp. príslušné organizácie mu ho môžu poskytnúť) formou:
- kúpy,
- leasingu,
- prenajatia.

Hlavné momenty pre rozhodnutie zadovážiť si takéto zariadenie sú uvedené v predchádzajúcej kapitole. Ponuka koncových prijímacích zariadení, poskytujúcich vyššiu technickú úroveň a multifunkčnosť, ako aj prirodzený cyklus obmeny prijímačov v domácnostiach sa teda môžu stať hlavnou hnacou silou na presadenie sa digitálnej televízie. Preto je potrebné okrem "set-top boxov" čo najskôr ponúkať aj integrované zariadenia na príjem viacerých spôsobov prenosu (analógový PAL, digitálne DVB-T, DVB-S, DVB-C).

Samozrejme, nosným momentom je cena prijímacieho zariadenia. Tento fakt si uvedomujú aj v ďalších štátoch Európy. Ak cena prijímačov nebude prijateľná, môže dôjsť k strate záujmu divákov v prospech televíznych káblových rozvodov (TKR) alebo príjmu z družíc. Odhaduje sa, že cena prijímača by teda mala byť vo výške ceny prijímača na analógový príjem z družíc (dnes cca 3000 Sk), prípadne by sa mala pohybovať na úrovni jednoročných poplatkov za káblovú televíziu (dnes v závislosti od lokality, počtu program a prevádzkovateľa cca 1200 až 3600 Sk).

Prístup k riešeniu tohto problému je rôzny, napr.:

vo Veľkej Británii dostane účastník "set-top box" zadarmo, ak si objedná platenú televíziu (pozn.: zo 6 vysielaných multiplexov len jeden obsahuje voľne prijímateľné programy, ostatné sú platené),
vo Francúzsku uvažujú taktiež s bezplatným poskytovaním prijímačov, a to v miestach, kde je potrebné napr. opustiť frekvenciu vykrývača (kvôli rušeniu siete DVB-T. Cena frekvencie ako národného majetku je totiž vyššia ako niekoľko stoviek prijímačov napríklad v dedinách,
v Nemecku uvažujú s ponúkaním veľmi jednoduchých, avšak lacných prijímačov (napr. bez teletextu, za cenu cca 100 DEM), pričom táto nízka cena je dosiahnutá dotáciou.

Na uľahčenie prechodu od analógového k digitálnemu prenosu televízie na Slovensku sa odporúča:

ponúkať lacné "set-top boxy"; nízku cenu dosiahnuť ako jednoduchšou konštrukciou s obmedzenými možnosťami, tak aj dotačnou politikou
od začiatku spustenia DVB-T ponúkať spotrebiteľom aj viacnormové integrované prijímače (aspoň PAL + DVB-T).

6.5 Legislatívny rámec

Z hľadiska legislatívy Slovenskej republiky sa na televízne vysielanie vzťahujú najmä Zákon č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, Zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, Zákon o kolektívnej správe práv č. 283/1997 Z.z. a Autorský zákon č. 383/1997 Z.z., resp. ich novela č. 234/2000 Z.z. Tieto zákony sú použiteľné aj pre oblasť DVB-T. Aj keď nie sú prekážkou prechodu z analógového na digitálne vysielanie, najmä zákon o vysielaní a retransmisii si bude vyžadovať novelizáciu (napr. z dôvodu existencie nového subjektu v prenosovom reťazci - operátora multiplexora a z dôvodu stanovenia podmienok spolupráce viacerých vysielateľov v rámci jedného TV kanála). V prípade zavedenia iných služieb, najmä interaktívnych, je predpokladať potreby novelizácie aj iných zákonov, regulujúcich obchodné vzťahy, bankové operácie, reklamný trh atď.

Zavádzanie vysielania DVB-T si bude vyžadovať určité dopracovanie legislatívnych dokumentov, najmä z hľadiska:

licenčných podmienok pre prevádzkovateľov multiplexov (stanovenie podmienok na vytváranie programových balíkov od rôznych konkurenčných vysielateľov),
stanovenie podmienok pre prevádzkovateľov modulačných sietí,
stanovenie podmienok pre poskytovateľov dátových nerozhlasových služieb na komerčné i nekomerčné účely.

6.6 Šírenie informácií a marketing

Vzhľadom na to, že prechod od analógového na digitálne TV vysielanie je predovšetkým vecou takmer všetkých obyvateľov Slovenska, je potrebné rozvinúť širokú cielenú informačnú a marketingovú kampaň. Táto musí byť zameraná ako na otázky programovej náplne a iných služieb, tak aj na oblasť prijímacích zariadení. Musia byť do nej zapojené všetky organizácie a inštitúcie, ktoré sa podieľajú na procese digitalizácie, vrátane zložiek obchodných a výrobných. Informácie o revolučnej technickej zmene musia byť budúcemu konzumentovi sprostredkované včas a dostatočne detailne. Mimoriadne úsilie bude treba vynaložiť pri objasňovaní výhod a pridanej hodnoty digitálneho vysielania. Zložky vedúce informačnú kampaň musia spotrebiteľov a trh presvedčiť o potrebe služieb, ktoré sú súčasťou vysielania (vrátame multimediálnych).

Mimoriadny význam bude mať príprava vypnutia analógového vysielania v určitej oblasti. Diváci budú toto vypnutie akceptovať len v tom prípade, keď bude existovať rovnováha medzi najdôležitejšími faktormi rozvoja: atraktívnou ponukou služieb (TV programy a iné služby), dostatočnou a atraktívnou (hlavne cenovo) ponukou prijímačov a dostatočným a včasným prísunom informácií.

Realizácia riadenej marketingovej stratégie si vyžaduje, aby bola dosiahnutá dohoda medzi prevádzkovateľom vysielacej siete, poskytovateľom programov a iných služieb, priemyslom koncových zariadení, obchodom, ako aj združením spotrebiteľov napr. o čase prechodu na nový typ vysielania, programovej štruktúre, detailných technických parametroch a informačnej stratégii z hľadiska spotrebiteľa. Len za týchto predpokladov existuje šanca, že sa podarí DVB-T plne zaviesť do praxe.

Na realizáciu marketingovej stratégie sa odporúča:

v 1. kroku: Zriadiť "špeciálnu skupinu DVB-T", zloženú zo zástupcov vlády, technických odborníkov, vysielateľov, prevádzkovateľov vysielacej siete, priemyslu, obchodu a spotrebiteľských združení, ktorá bude pôsobiť ako diskusný a odporúčací panel pre fázu prechodu. Pri okrúhlom stole by mali byť dohodnuté potrebné opatrenia na zavedenie DVB-T v rámci príslušných regiónov (napr. tzv. "ostrovov" pri realizácii stratégie podľa bodu 5.5.3d). Cieľom by malo byť vytvorenie a obchodné zvládnutie nového a jednotne chápaného produktu "DVB-T".
v 2. kroku: Realizáciu by mala vykonať marketingová spoločnosť, pretože vlastné sily trhu, ktoré sú odlišné z hľadiska záujmov účastníkov procesu, ako aj z hľadiska jednotlivých regiónov, nie sú dostatočné na to, aby bolo zavedenie DVB-T úspešné.

Úloha marketingovej spoločnosti je hlavne v koordinácii pôsobenia priemyslu a obchodu na trhu, ako aj v komunikácii so spotrebiteľom.

6.7 Predpokladané náklady a financovanie v procese zavádzania DVB-T

V rámci zavádzania a prevádzky DVB-T je nutné počítať s nákladmi na nasledujúce činnosti:

a) organizačná príprava,
b) výstavba vysielacej siete,
c) prevádzka vysielacej siete,
d) financovanie koncových zariadení ("set-top boxov").

Presnejší rozbor finančných nárokov z hľadiska zavádzania DVB-T bude predmetom prác v roku 2002. Preto údaje uvedené v ďalšom texte sú len odhady vyplývajúce z presnejších či menej presných rozborov vykonaných v zahraničí.

6.7.1 Organizačná príprava

Organizačná príprava pozostáva najmä:

z technickej prípravy (návrhy frekvenčných plánov, participácia v medzinárodných skupinách zaoberajúcich sa prípravou celoeurópskeho frekvenčného plánu, upresňovanie stratégie podľa konkrétnej situácie, návrh pilotných projektov atď.),
z prípravy legislatívy,
z informačnej kampane vedenej štátom,
z marketingovej prípravy z hľadiska štátnych záujmov.

Financovanie krokov podľa bodov a) a b) je nutné zabezpečiť zo zdrojov štátneho rozpočtu, a to formou vyčlenených finančných prostriedkov pridelených na tieto účely kompetentným organizáciám a expertom, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. Tieto náklady sa odhadujú na cca 20 mil. Sk ročne. V prípade účasti súkromných subjektov v prípravnej fáze zavádzania (napr. v rámci "špeciálnej skupiny DVB-T, navrhnutej v kap. 6.6), musia zásadné rozhodnutia zostať v rukách štátu.
Náklady na financovanie informačnej kampane podľa bodu c) bude možné upresniť až po rozpracovaní informačnej stratégie
Na financovaní marketingovej prípravy, v prípade jej vedenia marketingovou spoločnosťou navrhnutou v kap. 6.6, by sa mali podieľať členovia "špeciálnej skupiny DVB-T", ktorí majú na zavedení takejto služby obchodný záujem.

6.7.2 Výstavba vysielacej siete

Náklady na vybudovanie vysielačov pre 1 muliplex s pokrytím husto obývaných území, prevažne s využitím stavieb existujúcich vysielačov a vykrývačov, možno na základe porovnania so zahraničím odhadnúť na 450 mil. Sk. Predpokladá sa, že na týchto investičných nákladoch sa budú podieľať vysielatelia a prevádzkovateľ vysielacej siete. Vyššie uvedenú sumu bude treba ešte upresniť po spracovaní obchodného plánu vysielateľov. Stimuláciou pre vysielateľov by mohli byť znížené prevádzkové náklady - pozri kap. 6.7.3.
Určitým zdrojom financií na budovanie a prevádzku siete DVB-T sú v iných krajinách zvýšené koncesionárske poplatky. Napríklad vo Veľkej Británii boli za týmto účelom tieto poplatky zvýšené o 1,5 %.

Za čiastočné zdroje financií na výstavbu vysielacej siete možno považovať aj investičné prostriedky prevádzkovateľov určené na prirodzenú inováciu vysielačov.
Ďalšou možnosťou je stimulácia investícií nadnárodného kapitálu, ktorý bude ochotný znášať počiatočnú neziskovosť digitálneho vysielania.

6.7.3 Prevádzka vysielacej siete

Prevádzkové náklady budú do značnej miery závislé na tom, aký typ príjmu bude chcieť vysielateľ, resp. prevádzkovateľ vysielacej siete zaručiť. Na základe informácií zo zahraničia možno konštatovať, že i pri zaručovaní vnútorného prenosného príjmu sa prevádzkové náklady na 1 program pohybujú na úrovni 50 až 75 % (podľa stupňa pokrytia populácie) v porovnaní s nákladmi na pevný príjem analógovej televízie. Pri zaručovaní len pevného príjmu by prevádzkové náklady klesli na 1/3 až 1/4.

Samozrejme, počas paralelnej analógovej a digitálnej prevádzky budú náklady dané súčtom všetkých prevádzových nákladov. Preto by paralelná prevádzka mala trvať čo najkratšiu dobu.

Na základe rozborov vykonaných v zahraničí sa ukazuje, že prevádzka siete DVB-T je v porovnaní s prevádzkou analógovej siete v prepočte na 1 program finančne omnoho výhodnejšia, a to aj v prípade, že je pri DVB-T zaručovaný vnútorný prenosný, resp. mobilný príjem.

6.7.4 Financovanie koncových zariadení

Ako už bolo uvedené, ešte dôležitejšie ako samotné vysielanie je prilákanie a presvedčenie samotných divákov, aby digitálne vysielanie sledovali a aby do príjmu investovali. Rebríček motivácie je uvedený v kap. 6.3 a 6.4. Bežný divák je však väčšinou s technickou kvalitou a programovou ponukou analógového vysielania spokojný. Výnimkou môžu byť mladší diváci, ktorí vyrastali v prostredí internetu a interaktívnych hier a služieb. Táto skupina však tvorí veľmi malý podiel domácností (cca 5 %).
Preto okrem motívov podľa kap. 6.3 bude rozhodujúcou cena "set-top boxov". Ich ceny pre individuálny príjem sa v závislosti na univerzálnosti a vybavení dnes pohybujú v rozmedzí 9 000 až 28 000 Sk.

Dôležitú úlohu z hľadiska potreby "set-top boxov" hrajú spoločné rozvody TV a R signálov, označované ako TKR a STA. Ku koncu roka 2000 bolo na približne 280 systémov TKR (vrátane MMDS a MVDS) pripojených zhruba 730 000 účastníkov. Odhaduje sa, že na STA je pripojených cca 370 000 účastníkov, čo predstavuje približne 16 000 systémov STA.

Na Slovensku je približne 1 832 000 bytov. Platiacich TV koncesionárov je cca 1 157 000 (fyzické osoby) + 54 000 (právnické osoby - odhadom približne polovica polovice tohto počtu je pripojená na STA, napr. v hoteloch, čo predstavuje cca 1000 STA). Odhaduje sa, že existuje cca 500 000 koncesionárov oslobodených od platieb.

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva nasledujúca potreba prijímacích zariadení:

840 prijímačov pre TKR *,
48 000 prijímačov pre STA *,
(1 157 000 + 500 000 - 730 000 - 370 000) = 557 000 individuálnych "set-top boxov".

*Poznámka - Za predpokladu, že v 1 multiplexe sa prenášajú 3 TV programy, ktoré musia byť spracované oddelene.

Ako bolo uvedené v kap. 6.4, ako prijateľná cena pre požadované rozšírenie diváckej základne DVB-T sa pohybuje na úrovni cca 3000 Sk. Za predpokladu, že cena jednoduchého "set-top boxu" je 10 000 Sk by dotácie pre individuálny príjem predstavovali (10 000 - 3 000) x 557 000 " 3,9 mld. Sk. Pri dĺžke trvania prechodu na plnú digitalizáciu 12 rokov to predstavuje priemerné ročné náklady 325 mil. Sk. Dá sa však predpokladať, že nárast nebude plynulý. Najväčší nárast potreby individuálnych "set-top boxov" možno očakávať zhruba v polovici obdobia prechodu na digitálny spôsob vysielania. Táto prognóza vychádza z kriviek nábehu iných nových telekomunikačných služieb. V prípade spoločného príjmu a za predpokladu dvojnásobnej dotácie do prijímačov (kvôli vyšším technickým požiadavkám v zmysle noriem STN EN a pod.) by dotácie do prijímačov pre TKR a STA predstavovali 2 x 7000 Sk x (840 + 48 000) " 0,68 mld. Sk. Spoločné rozvody TV a R signálov budú kvôli efektivite vynakladaných prostriedkov prechádzať na príjem DVB-T ako prvé. Za predpokladu prechodu počas 6 rokov predstavujú potrebné ročné dodácie výšku cca 113,3 mil. Sk.

Aby nedochádzalo k zneužívaniu dotácií, tieto by mali byť adresné, a to platiacim TV koncesionárom, evidovaným koncesionárom oslobodeným od platenia, prípadne majiteľom STA a TKR.
Vhodnejším spôsobom, ako účinne znížiť dotáciu ceny "set-top boxov", by bola podpora ich výroby v SR, napríklad v spolupráci so zahraničným výrobcom. To by malo sekundárny efekt v podobe zníženia nezamestnanosti.

Ako je v tejto správe uvedené, zavedenie vysielania DVB-T si bude vyžadovať, aby počas určitej doby pracovali siete analógové a digitálne paralelne. Tým sa však zvýšia prevádzkové náklady. Prepočty zo zahraničia ukazujú, že z hľadiska štátu, resp. vysielateľov je lacnejšie, ak všetkým divákom poskytnú "set-top boxy" bezplatne, než aby paralelnú prevádzku zabezpečovali po dlhšiu dobu. Z tohto dôvodu sa snažia dobu paralelnej prevádzky minimalizovať, napr. na 2 roky. Ušetrenie prevádzkových nákladov môže byť teda jedným, a veľmi podstatným zdrojom získania financií. Samozrejme, tieto financie nemusia byť získané a poskytnuté jednorázovo pre celé Slovensko, ale môžu byť cielene smerované do "ostrovov" podľa stratégie uvedenej v článku 5.5.3d tohto dokumentu.

Vzhľadom na pomerne veľa neznámych v oblasti nákladov a financovania sa odporúča:

vykonať podrobnejšiu analýzu finančných otázok,
rozpracovať možnosti financovania najmä z dlhodobejšieho hľadiska,
na účely analýzy realizovať pilotné projekty ako vynikajúce prostredie na praktické overenie nákladovosti.

Ďalej sa odporúča posúdiť možnosť dotovania "set-top boxov" pre obyvateľov z finančných prostriedkov ušetrených z čo najkratšej paralelnej prevádzky analógového a digitálneho vysielania.

Príloha 1
Vysielací reťazec DVB-T

Vysielací reťazec sa skladá z nasledujúcich častí:

video kóder - prvý kóder kóduje zvukovú časť signálu na audio MPEG2 a druhý kóder kóduje obrazovú časť signálu na video MPEG2,
dátový kóder - oddelene od pracovného signálu (audio/video) kóduje informácie o parametroch tohto signálu - vytvára parametrový signál,
programový multiplexor - združuje signály (audio/video/parametrový) do jedného signálu (úplného),
transportný multiplexor - združuje a radí pakety vytvorených úplných signálov do jedného dátového toku,
rozbočovač - vykonáva pre lepšiu synchronizáciu delenie dátového toku na časť dátovú a časť "časovú" (synchronizačné impulzy),
prispôsobenie multiplexora + disperzál - identifikuje prijatý dátový tok (napr. kvôli podobnosti signálu MPEG2 s konštrukciou modemového prenosového paketu) + vyrovnáva energetické rozloženie v kanále,
vonkajšie (konvolučné) kódovanie - vykonáva sa kvôli zníženiu bitovej chybovosti (BER),
vonkajšie prekladanie - umožňuje rozdelenie detekovanej chyby v dátovom toku na chyby individuálne, ktoré je potom možné veľmi dobre korigovať pomocou Reed-Solomonovho kódu,
vnútorné kódovanie - nazýva sa aj ako zabezpečovacie kódovanie (FEC) a vykonáva sa na zníženie bitovej chybovosti (BER),
vnútorné prekladanie - používa sa pri dekódovaní dátového toku a v súčinnosti s vonkajším prekladaním vytvára tzv. kvázi-bezchybový signál (QEF),
mapovač
rámcová adaptácia (prispôsobenie rámcov), TPS signály, pilotný signál - bloky zabezpečujúce synchronizáciu,
OFDM - modul vytvárajúci ortogonálny frekvenčne delený mulitplex mnohých nosných; existujú systémy 2k (1705 nosných) a 8k (6817 nosných); v tomto module sa vykonáva tiež delenie dátového toku na pakety úplných signálov,
vkladanie ochranného intervalu - ide o interval, pri dodržaní ktorého nedôjde k prekrývaniu paketov,
prevodník D/A - prevádza signál digitálny na signál analógový,
koncový stupeň - slúži na zosilnenie analógového signálu potom privádzaného do antény.

Obr. 1 - Vysielací reťazec DVB-T

Príloha 2
Módy systému DVB-T

V tabuľke 2.1 je uvedený celý súbor módov systému DVB-T, ktorý ponúka dostatočný výber s hľadiska modulácií, odolnosti proti chybám, a tým aj typu príjmu, požadovanej intenzity elmag. a užitočného dátového toku. Z tabuľky 2.1 vidieť, že je možné vybrať si jeden zo 60 systémov tak, aby sme dosiahli užitočný prenosový tok v rozmedzí 4,98 až 31,67 Mbit/sec. Je zrejmé, že čím bude vyššia prenosová rýchlosť, tým viac TV programov a ďalších služieb budeme schopní vysielať. Na druhej strane by takýto systém kládol neúmerne vysoké požiadavky na intenzitu elmag. poľa, výkon vysielačov, hustotu vysielacej siete a množstvo frekvencií. Preto je vhodné zvoliť určitý kompromis. Tento v celoeurópskom merítku smeruje k 2 módom, aj keď aj ďalšie varianty sú v trvalej alebo skúšobnej prevádzke:

Mód M3 (ITU-R), resp. C1 (CH97):
1. stupeň protichybovej ochrany
RS kód (188, 204, 8)
2. stupeň protichybovej ochrany
konvolučný kód 2/3
vysielací mód 8k
modulácia 64QAM
ochranný interval (D/Tu = 1/4) 224 ms
užitočný prenosový tok 19,91 Mbit/s

Mód B2 (CH97):
1. stupeň protichybovej ochrany
RS kód (188, 204, 8)
2. stupeň protichybovej ochrany
konvolučný kód 2/3
vysielací mód 8k
modulácia 16QAM
ochranný interval (D/Tu = 1/4) 224 ms
užitočný prenosový tok 13,27 Mbit/s
Z tohto potom vyplývajú požiadavky na intenzitu elmag. poľa (na účely plánovania vysielačov).
Voľba uvedených módov vychádza aj z predpokladu, že perspektívne bude vysielanie DVB-T založené na budovaní jednofrekvenčných sietí SFN. Pre mnohofrekvenčné siete MFN by vyhovovala prevádzka s vysielacím módom 2k a s pomerom ochranného intervalu D/Tu = 1/16.

Mód M3 je vhodný na kvalitný prenos 4 TV programov v jednom multiplexe bez použitia štatistického multiplexovania (t.j. bez dynamickej zmeny prenosovej rýchlosti pre jednotlivé TV programy podľa momentálneho obsahu scény). Pri štatistickom multiplexovaní je možné počítať so 7 TV programami v jednom multiplexe.

Mód B2 je vhodný na kvalitný prenos 3 TV programov v jednom multiplexe bez použitia štatistického multiplexovania. Pri štatistickom multiplexovaní je možné počítať s 5 TV programami v jednom multiplexe.

Užitočný dátový tok pripadajúci na obrazový signál 1 TV programu je pre tieto módy uvedený v tabuľke 2.2. Na ukážku je v tabuľke uvedený aj mód A2 (CH97) s moduláciou QPSK.

Tab. 2.1 - Požadovaný odstup signálu od šumu C/N (dB) pre nehierarchický prenos pre dosiahnutie BER = 2. 10-4 po Viterbiho dekóderi pre všetky kombinácie kódovacieho pomeru a typy modulácie

V tabuľke sú tiež uvedené čisté bitové rýchlosti po Reed-Solomonovom dekóderi.

			*Požadovaný C/N (dB) pre BER = 2. 10-4 po Viterbiho dekóderi kvázibezchybový po Reed-Solomonovom dekóderi )**			Čistá bitová rýchlosť(Mbit/s)
Systém	Modulácia	Kódový pomer()*	Gaussovský kanál	Riceanov kanál(F1)	Rayleigho kanál(P1)	D/TU =1/4	D/TU =1/8	D/TU =1/16	D/TU =1/32
A1	QPSK	1/2	3.1	3.6	5.4	4.98	5.53	5.85	6.03
A2	QPSK	2/3	4.9	5.7	8.4	6.64	7.37	7.81	8.04
A3	QPSK	3/4	5.9	6.8	10.7	7.46	8.29	8.78	9.05
A5	QPSK	5/6	6.9	8.0	13.1	8.29	9.22	9.76	10.05
A7	QPSK	7/8	7.7	8.7	16.3	8.71	9.68	10.25	10.56
B1	16-QAM (M1 **)	1/2	8.8	9.6	11.2	9.95	11.06	11.71	12.06
B2	16-QAM	2/3	11.1	11.6	14.2	13.27	14.75	15.61	16.09
B3	16-QAM	3/4	12.5	13.0	16.7	14.93	16.59	17.56	18.10
B5	16-QAM	5/6	13.5	14.4	19.3	16.59	18.43	19.52	20.11
B7	16-QAM	7/8	13.9	15.0	22.8	17.42	19.35	20.49	21.11
C1	64-QAM (M2 **)	1/2	14.4	14.7	16.0	14.93	16.59	17.56	18.10
C2	64-QAM (M3 **)	2/3	16.5	17.1	19.3	19.91	22.12	23.42	24.13
C3	64-QAM	3/4	18.0	18.6	21.7	22.39	24.88	26.35	27.14
C5	64-QAM	5/6	19.3	20.0	25.3	24.88	27.65	29.27	30.16
C7	64-QAM	7/8	20.1	21.0	27.9	26.13	29.03	30.74	31.67

POZNÁMKY
(*) Kvázi-bezporuchový znamená menej ako jedna neopravená chyba za hodinu; zodpovedajúca BER = 1.10-11 na vstupe demultiplexora MPEG-2.
(**) Módy systému prispôsobené ITU-R, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska posudzovania ochranných pomerov.
(***) "Kódový pomer" sa označuje tiež ako "konvolučný kód".
D/Tu - pomer ochranného intervalu

Tab. 2.2 - Dátové toky pripadajúce na obrazový signál 1 TV programu pre 3 varianty DVB-T bez štatistického multiplexovania

Mód DVB-T	Celkový bitový tok [Mbit/s]v 8MHz kanále	Dátový tok pripadajúci na obrazový signál 1programu (bez štatistického multiplexovania)
		2 programy	3 programy	4 programy
QPSK - 2/3 (A2)	6,6	3,0 *	-	-
16QAM - 2/3 (B2)	13,3	6,3	4,1	3,0 *
64QAM -2/3 (M3/C2)	19,9	-	6,3	4,6

* obmedzená kvalita obrazu

Pre sprievodné zvuky je na každý TV program potrebných 0,2 Mbit/s; pre teletext sa uvažuje dátový tok asi 0,1 Mbit/s. Kapacity pre servisné informácie (napr. EPG) a eventuálne dátové služby nie sú v tejto tabuľke uvažované.
Mód B2 poskytuje síce menší prenosový tok, na druhej strane je však odolnejší proti rušeniu a poskytuje hustejšiu opakovateľnosť frekvencií (pri sieťach SFN cca 73 km na rozdiel od módu M3, kde je opakovateľnosť 99 km).
Zavádzanie digitálneho vysielania a jeho úspešnosť na trhu je závislá od vhodne zvolenej stratégie, t.j. čo nový spôsob vysielania prinesie divákovi. Zo skúseností v zahraničí sa ukazuje, že takýmto "lákadlom" by bola možnosť mobilného, prípadne vnútorného prenosného príjmu. Preto je potrebné s týmito druhmi príjmu pri plánovaní pokrytia územia uvažovať a z toho stanoviť požadovanú intenzitou elmag. poľa.

Príloha 3

Stav zavádzania DVB-T v Európe
(február 2001)

Tab. 3.1 - Prehľad stavu DVB-T

Štát(kód podľa ITU)3)	Počet vysielačov (zariadení)(nie počet vysielacích stanovísk)				Percento domácností, ktoré môžu alebo v blízkej budúcnosti budú môcť prijímať uvedený počet multiplexov MPX ²⁾	Počet predaných prijímačov DVB-T						Platné ku dňu
	spolu do 1 roka		v prevádzke
	ERP< 1kW	ERPł1kW	ERP< 1kW	ERPł 1kW	1 MPX	2 MPX	3 MPX	4 MPX	5 MPX	6 MPX a viac
AUT												20-02-01
BEL		3			20	12						20-02-01
CZE				5 ¹⁾	> 10	> 10					~ 50	20-02-01
D	25 ¹⁾	52 ¹⁾	21 ¹⁾	41 ¹⁾								20-02-01
DNK			1 ¹⁾	2 ¹⁾	35						~ 150	20-02-01
E
EST												20-02-01
F			12 ¹⁾	6 ¹⁾								20-02-01
^FIN	5	40	4	10	70	70	70				140	20-02-01
^G	220	266	220	266	81	80	78	79	76	74	1.000.000	20-02-01
HNG	1 ¹⁾	1 ¹⁾		1 ¹⁾								20-02-01
HOL	6	27	1 ¹⁾	2	18							20-02-01
HRV	1	1			20							20-02-01
I	15	15	3	5	15						7000	06-10-00
IRL												20-02-01
LTU												20-02-01
LVA												20-02-01
NOR		6		5 ¹⁾	30	22						20-02-01
POL												06-10-00
POR	0	0	0	0								20-02-01
RUS												20-02-01
S	~ 30	~ 250	12	123	80	80	80				~ 50.000	20-02-01
SUI			1 ¹⁾	1 ¹⁾								20-02-01
SVK		3			10							20-02-01
SVN												22-03-00
TUR												28-09-99

1) Experimentálne vysielače.
2) Jeden multiplex predstavuje jeden TV kanál so šírkou 8 (resp. 7) MHz, v ktorom sa v závislosti na predpokladanom spôsobe príjmu (pevný, prenosný, mobilný), spôsobe modulácie, druhu signálu (napr. HDTV) a pod. a z toho vyplývajúcej bitovej rýchlosti môže prenášať 1 až obvykle 6 TV programov.
3) Kurzívou sú označené štáty, v ktorých prebieha koordinácia frekvencií.
ł = väčšie alebo rovné

Tab. 3.2 - Informácie o začatí vysielania DVB-T a ukončení analógového TV vysielania
(platí ku dňu 01.12.2000)

Štát(kód podľa ITU)	Dátum uvedenia DVB-T do trvalej prevádzky	Vypnutie analógového TV vysielania	Počet multiplexov		Systém	Typ siete	Druh príjmu ¹⁾
			pri začatí prevádzky	v budúcnosti
D	pred 2002	2010/2015	3-4	6-8	8k	hlavne SFN	hlavne P
DNK	?	?	4	6	8k	MFN +SFN
E	2000	1.1.2012	6		8k	MFN + SFN
F	polovica 2002	2015 (?)	6 národ.		8k	MFN F ²⁾ + P³⁾
FIN	4.Q 2001	2006	3		8k	MFN + vykrývače SFN
G	15.11.1998	2006 - 2010	6		2k	MFN	F ²⁾ + P³⁾
HOL	2000 - 2002	2010 (?)	5 - 6		8k	SFN	P
HNG	2003	2013	3	6	8k	?FN + SFN
I	pred 2001	?	2-3		8k	SFN + MFN
IRL	sept. 2000	2009 / 2015	6		8k	MFN + vykrývače SFN	F ²⁾ + P³⁾
NOR	2000	?	2		8k	MFN + vykrývače SFN
POR	2002	?	4		8k	SFN + MFN
S	1.4.1999	2008/2012	4		8k	MFN + SFN
SVN	2001-2003	?	6		8k	MFN + SFN

POZNÁMKY -
1) F = pevný (fixný) príjem
P = prenosný príjem
2) Pri spustení DVB-T.
3) V mestských oblastiach.

Obr. 3.1 - Rozvoj DVB-T v Európe (február 2001)

Príloha 4
Úlohy vybraných medzinárodných európskych pracovných skupín

1) CEPT FM PT24

V rámci príslušných medzinárodných skupín monitorovať veľkosť ochranných pomerov a iných základných kritérií a pripraviť návrhy na úpravu alebo doplnenie kritérií uvedených v dohode CH97 po schválení v ERC/WGFM.
Sledovať vývoj nových alebo vylepšených metód na výpočet pokrytia a plánovanie sietí v súvislosti s dohodami ST61 a CH97, ktoré by mohli napomôcť zavádzaniu vysielania DVB-T. Za týmto účelom založiť fórum na výmenu názorov týkajúcich sa aplikácie postupov koordinácie podľa CH97 a ak to bude potrebné, navrhnúť metódy na prekonanie vzniknutých problémov.
Založiť fórum na výmenu názorov týkajúcich sa aplikácie rozhodnutí CH97 a ak to bude potrebné, pripraviť návrhy na prekonanie vzniknutých problémov.
Sledovať a šíriť informácie týkajúce sa stavu zavádzania DVB-T v jednotlivých štátoch a pripraviť zásady prístupu k spracovaniu frekvenčného návrhu plne digitálnej TV siete.
Vo vhodnej miere spolupracovať s EBU a inými medzinárodnými skupinami na riešení vyššie uvedených bodov.
Podávať správy do WG FM o postupe prác podľa vyššie uvedených bodov.

3) B/CAI-FM24 (EBU + CEPT)

Stanoviť požiadavky na šírku spektra pre pokrytie Európy výhradne digitálnym TV vysielaním, a to pre rôzne vzorové podmienky pokrytia.
Z hľadiska získaných výsledkov porovnať požiadavky na spektrum s dostupným spektrom a zistiť, či v jednotlivých krajinách existuje nevyužité spektrum.
Predkladať správy o výsledkoch vykonaných štúdií skupine B/CAI (pracujúcej v rámci EBU) a skupine FM PT24 (pracujúcej v rámci CEPT).

Príloha 5
Kapacitné možnosti frekvenčného spektra pre TV vysielanie

1 Súčasný stav

Pozemské analógové TV vysielanie na Slovensku prebieha v TV pásmach I (47-66 MHz; kanály R1 a R), III (174-230 MHz; kanály R6 až R12), IV (470-582 MHz; kanály K21 až K34) a V (470-790 MHz; kanály K35 až K60). V týchto kanáloch však existujú kvôli iným službám (najmä mil.) určité obmedzenia:

nie je povolené používať kanál K54,
ERP na kanále K55 je obmedzený na max. 100 W,
využitie niektorých kanálov je do určitej vzdialenosti od štátnych hraníc obmedzené. To platí najmä v smere na Poľsko (kanály K45, 46).

V súčasnosti nie sú pre analógové vysielanie používané kanály K61 až K69.

V uvedených frekvenčných pásmach pracujú základné TV vysielače i prevádzače, ktorými sa šíria programy STV1, STV2, MARKÍZA a niekoľko lokálnych TV programov. Na pokrytie členitého terénu Slovenska bolo potrebné vybudovať veľké množstvo vysielačov obidvoch typov. Filozofia pokrytia je založená na čo najväčšom pokrytí územia zo základného vysielača s ERP rádovo desiatky až stovky kW. Nepokryté miesta sú potom dokrývané prevádzačmi s ERP do 1 kW. Záujem obyvateľstva o príjem viacerých programov, najmä v oblastiach s vyššou hustotou obyvateľstva, viedol k situácii, že dnes je pri frekvenčnom plánovaní nedostatok vhodných TV kanálov - stav je viac-menej nasýtený.

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje kapacitné možnosti šírenia TV programov je situácia vo využívaní frekvencií v susedných štátoch. Takmer každý TV kanál je treba medzinárodne koordinovať. Zlá situácia je čiastočne spôsobená tým, že susedné štáty (najmä Rakúsko) budovali TV siete rýchlejšie, a tým frekvencie obsadili.

Z uvedeného rozboru vyplýva, že územie Slovenska je možné pri analógovom vysielaní s obtiažami pokryť max. tromi TV programami.

2 Využívanie kanálov K61 až 69

Pretože prechod z analógového TV vysielania na digitálne nie je prakticky možný, bude nutné určitú dobu prevádzkovať obidve siete paralelne. Z toho vyplýva, že je treba hľadať možnosti, ako získať nové voľné TV kanály. Je možné konštatovať, že v celoeurópskom meradle sa počíta s tým, že pre začiatok sú najvhodnejšie kanály K61 až 69, t.j. pásmo 790 až 862 MHz. Toto pásmo sa v mnohých krajinách pre TV vysielanie ešte nepoužíva, v iných sa používa obmedzene. Vo väčšine prípadov je však táto situácia spôsobená tým, že namiesto televízie sú tu prevádzkované iné služby, najmä vojenské.
Situáciou vo využívaní pásma 790 až 862 MHz sa o.i. zaoberalo aj zasadanie skupiny CEEC. Výsledky podľa informácií z jednotlivých štátov sú zhrnuté v tabuľke 5.1. Z hľadiska Slovenska z tejto tabuľky, ako aj z databázy vysielačov ERO (softvér a databáza COCOT) vyplýva:

pre TV vysielanie sú voľné kanály K64 a K65,
využitie týchto kanálov je obmedzené hlavne na západnom Slovensku, a to kvôli skoordinovaným vysielačom v Rakúsku (Viedeň, K65, ERP 1 MW) a v Maďarsku (Kabhegy, K64, 400 kW),
s využívaním kanála K63 je možné plne počítať od roku 2005 a s využívaním kanála K66 od roku 2003; využívanie týchto kanálov pred uvedeným obdobím však tiež nie je explicitne vylúčené,
s kanálmi K67 až 69 treba počítať pre taktické rádiové systémy NATO (podobne aj v okolitých štátoch),
pri hraniciach s Poľskom je obmedzené použitie kanála K66 (letecká rádiolokačná služba) a K65 (systémy CDMA - obmedzenie sa týka hlavne pohraničia od Tatier na západ)
pri hraniciach s Maďarskom je obmedzené použitie K65 a K66 (letecká rádiolokačná služba - mil.).

Ďalšie možnosti

Z hľadiska rozvoja DVB-T a frekvencií by bolo najvýhodnejšie preplánovať a prebudovať celú sieť analógových vysielačov na digitálnu. Táto možnosť je však čisto teoretická, pretože vyžaduje veľké finančné prostriedky, a to ako na vypracovanie koncepcie, tak aj na vlastné preladenie TV vysielačov na jednotlivých stanovištiach. V súčasnej dobe je najvýhodnejším variantom využitie voľných TV kanálov a ďalej potom variant postupného uvoľňovania analógových TV kanálov a ich konverzia z analógového prídelu na digitálny.
Určité riešenie je možné hľadať vo využití horných susedných kanálov k "analógovým" kanálom. Tento postup sa v zahraničí využíva. Digitálne vysielanie sa uskutočňuje z rovnakého stanovišťa ako analógové, ale ERP digitálneho kanála je o 17 dB nižší ako analógového. Pre dostatočné pokrytie územia signálom DVB-T je však potrebné získať kanály s pomerne vysokým výkonom, najlepšie s ERP desiatky kW. Na Slovensku sa však kvôli pomerne veľkému počtu vysielačov (dané členitosťou terénu) a kvôli malým vzdialenostiam od hraníc susedných štátov ukazuje, že toto riešenie je problematické. V prípade dominantných stanovíšť dochádza ku frekvenčnej kolízii s TV prevádzačmi i s TV vysielačmi základnej siete. Naviac toto riešenie nevyhovuje (s výnimkou Bratislavy) požiadavke dostatočnej intenzity elmag. poľa pre príjem minimálne na úrovni "prenosný vonkajší" v husto osídlených aglomeráciách.

Tab. 5.1 - Predpokladané kanálové obsadenie frekvenčného pásma 790 - 862 MHz uvažovaného na zavedenie DVB-T

Kód (podľa ITU)	Štát	Kanál	Iné služby	Identifikácia služieb ⁴⁾	Prístupnosť kanálov
BLR	Bielorusko	61-69 66-69	letecká rádionavigácia letecká rádiolokačná služba	AA AB	do ukončenia amortizačnej doby do ukončenia amortizačnej doby
BUL	Bulharsko
CZE	Česká republika	61-63 64-66 67-69 68	letecká rádionavigácia (RSBN) -- letecká rádiolokačná služba - mil. ¹⁾ bod - multibod (CDMA)¹⁾	AA AB EC	po roku 2003 voľný po roku 2000
EST	Estónsko	61-69	-- ¹⁾		voľný
FIN	Fínsko	61-62, 64-69 63	mobilná - mil.	MG	po roku 2001 voľný
HNG	Maďarsko	61 62-63 64 65-66 67 68 69	analógová televízia letecká rádionavigácia (RSBN) analógová televízia letecká rádiokomunikačná služba (mil.) -- ¹⁾ analógová televízia v západnom Maďarsku ¹⁾ -- ¹⁾	BT AA BT AB BT	po roku 2005 po roku 2005 voľný voľný
MDA	Moldavsko	61-69 65	letecká rádiová navigácia - mil. mobilné služby - mil.	AA	neznáma
LVA	Lotyšsko	61-69	-- ¹⁾		voľný
LTU	Litva	61-69	-- ¹⁾		voľný
POL	Poľsko	61-63 64 65 66 67 68-69	letecká rádionavigácia -- bod - multibod (CDMA) letecká rádiolokačná služba -- ¹⁾ letecká rádiolokačná služba ¹⁾	AA EP AB AB	po roku 2009 voľný neprístupný po roku 2015 voľný po roku 2005
ROU ⁴⁾	Rumunsko	61-69 63-69	letecká rádionavigácia radary	AA XX
RUS	Rusko	61-69 63-66 65-66 66-69 64 64, 69 66 69 69	letecká rádionavigácia (ako prednostná služba ) mobilné a pevné družicové služby (vzostup) celulárne systémy mobilných a pevných služieb rádiolokačná služba bezdrôtové telefóny (ako podružná služba) mobilné služby (vrátane trunkových systémov určených na prenos dát) letecká rádiolokačná služba, aktívna prenosné rádiové stanice (simplexné, rovné alebo menšie ako 100 mW) mobilné a pevné družicové služby (zostup)	AA	do ukončenia amortizačnej doby
SVK	Slovensko	61-63 64-65 66 67-69	letecká rádionavigácia (RSBN) - mil. -- letecká rádiolokačná služba - mil. bod - multibod (CDMA) letecká rádiolokačná služba - mil.	AA AB EP AB	po roku 2007 voľný po roku 2015 po roku 2008 po roku 2015
UKR	Ukrajina	61-69 64 65-67 61-64 68-69	letecká rádionavigácia (ako prednostná služba ) bezdrôtové telefóny ^{2, 3)} mobilné a pevné služby ^{2, 3)} TV 2, 3) TV 2, 3)	AA BT BT	do ukončenia amortizačnej doby

POZNÁMKY:
1 - jeden alebo dva kanále z pásma K67 - 69 vyčlenené pre NATO taktické rádiové systémy (Tactical Radio Relay)
2 - ako podružná služba
3 - podľa NFT je možné tieto služby v uvedených kanáloch realizovať, ale v súčasnosti sa nepoužívajú
4 - podľa CH 97 (Chester 97)

Príloha 6
Plánované oblasti a TV kanály pre DVB-T na Slovensku

mapa

Príloha 7

Scenáre prechodu od analógového na digitálne vysielanie

Celoplošná paralelná prevádzka s pevným príjmom (antény na streche budovy

Scenár 1
Paralelná prevádzka celoplošnej siete s 1 muliplexom (4 programy) po dobu asi 10 rokov. Pri tejto prevádzke prebieha digitálne vysielanie na voľných kanáloch súčasne s analógovým vysielaním, pričom programová ponuka je rovnaká.

Možnosť realizácie
Pretože frekvencie, ktoré by bolo možné použiť pre prenos na väčšie vzdialenosti, nie sú k dispozícii, vytvorenie ďalšej siete pre celoplošné pokrytie nie je možné. K dispozícii sú viac-menej len kanály, na ktorých je možné vysielať s nižším výkonom. V podmienkach SR je určitým riešením využitie kanálov K63 až 66, čo je však závislé na uvoľnení kanálov K63 a K66.

Vyhodnotenie
Pre používateľov by bol tento scenár vhodným riešením prechodu na plne digitálne vysielanie. Kvôli chýbajúcim frekvenciám je však do doby uvoľnenia dodatočných kanálov nad K60 toto riešenie problematické.
Charakteristické pre tento scenár je:

vynaložené náklady neprinesú zisk (prevádzkovateľ nezíska nových zákazníkov),
lákavosť pozemského TV vysielania pre diváka sa nezvýši, pretože neprináša žiadne nové využitie systému; mobilný alebo vnútorný prenosný príjem nie je technicky garantovaný (chýbajú výkonné vysielače).

Záver
Celoplošná paralelná prevádzka nie je kvôli chýbajúcim frekvenciám možná.

Razantnejší prechod od analógového na digitálne vysielanie

Scenár 2
Všetky analógové vysielače budú v krátkej dobe prestavané na digitálne. Programová ponuka pre pevný príjem by sa oproti súčasnosti mohla zvýšiť asi štvornásobne, ale vnútorný prenosný príjem v budovách by bol možný zhruba na tretine územia. Domácnosti by museli byť kompletne vybavené prijímačmi DVB-T. Cena digitálnych prijímačov musí byť primeraná.

Vyhodnotenie
Tento scenár, t.j. bez postupného časového a miestneho prechodu je čisto teoretický. Organizačne ho nie je možné zrealizovať. V prípade jeho realizácie by totiž bolo nutné zabezpečiť asi 1,7 milióna prijímačov a infraštruktúra vysielačov by musela byť pre digitálne vysielanie pripravená vo veľmi krátkom čase. Navyše je tento scenár náročný na rýchle a objemovo neúnosné investovanie. Prevádzkové náklady sú omnoho nižšie, pretože analógové systémy by boli kompletne odstavené a digitálna prevádzka na zabezpečenie pevného príjmu je lacnejšia. Aj keby sa divák do určitej miery podieľať na finančnom pokrytí nákladov na prijímacie systémy, bolo by nutné pre divákov ponúknuť zariadenia za výhodné ceny. Z toho dnes vyplýva nutnosť dotácií. Otázkou najmä je:

kto by dotoval prijímače,
ako by bola organizovaná distribúcia prijímačov so zabezpečením istých výhod pre používateľov,
ako by sa zabránilo zneužívaniu dotácií na prijímače,
kto by financoval inštaláciu vysielacích systémov,
čo sa stane s druhými, resp. tretími TV prijímačmi v domácnostiach a s videorekordérmi,
ako by prebiehala koordinácia takého množstva opatrení.

Záver:
Tento scenár razantnejšieho prechodu je nereálny.

Paralelná prevádzka v aglomeráciách s väčšou hustotou obyvateľstva

Scenár 3
Začatie vysielania DVB-T v aglomeráciách s väčšou hustotou obyvateľstva s dostatočne výkonnými vysielačmi na voľných kanáloch (napr. K64 a 65 spolu z ostatnými dodatočne uvoľnenými kanálmi), s prenosom 4 až 8 programov a možným vnútorným prenosným príjmom.

Vyhodnotenie:
Je predpoklad, že v podmienkach Slovenska je tento scenár realizovateľný pre 1 až 2 multiplexy v závislosti na lokalite. V oblastiach, v ktorých je možné navrhnúť a skoordinovať len vysielače s nízkym výkonom, bude vnútorný prenosný príjem možný len v blízkosti týchto vysielačov. V týchto prípadoch je možné docieliť zlepšenie pokrytia použitím tzv. mini-SFN sietí, čo sa samozrejme prejaví na zvýšení investičných nákladov. Pri tomto scenári musia poskytovatelia programov a prevádzkovatelia vysielacej siete počítať s dodatočnými nákladmi, ktoré treba vo vzťahu ku konkrétnym lokalitám v budúcnosti upresniť. Používatelia si musia zadovážiť digitálne prijímače. Kvôli stimulácii používateľov by bola vhodná určitá finančná kompenzácia.

Záver
Zavádzanie DVB-T podľa tohto scenára je možné a z hľadiska používateľa výhodné. Akceptovateľný prevádzkový stav je však možné dosiahnuť len za dlhý čas. Z hľadiska finančných zdrojov určených na výstavbu vysielačov sú nutné dodatočné investície.
Razantnejší prechod od analógového na digitálne vysielanie na princípe vytvárania "ostrovov" s využitím existujúcich sietí vysielačov a s rozšírením programovej ponuky

Scenár 4
Pod pojmom "ostrov" sa rozumie územie, v ktorom by boli analógové vysielače prebudované na digitálne alebo by boli vypnuté. Vo vybraných "ostrovoch" sa predpokladá, že vysielanie z existujúcich vysielačov základných TV sietí (na Slovensku existujú tri) bude okamžite zmenené z analógovej na digitálnu prevádzku. Od toho okamihu budú môcť byť TV programy prijímané len digitálne. Tento prechod umožní bezproblémové pridanie ďalších programov. V oblastiach blízko vysielačov bude umožnený vnútorný prenosný príjem. Aby bol prechod účinný, bude potrebné v krátkej dobe zvyšné analógové vysielače odstaviť. Z verejnoprávneho hľadiska má byť digitálne vysielanie a s ním spojené výhody dostupné aj pre divákov v oblastiach s nižšou hustotou obyvateľstva. Preto treba pri voľbe "ostrovov" zohľadňovať aj tento fakt.
Z hľadiska domácností je obdobne ako v prípade družicového príjmu potrebné dovybavenie prijímacej strany o zariadenie DVB-T.

Vyhodnotenie
Je možné predpokladať, že investičné náklady na vysielače v "ostrovoch" budú pri potrebnej úprave investičných zámerov súvisiacich s prechodom z analógového na digitálne vysielanie výhodné. Tento scenár nevyžaduje pridelenie nových frekvencií. Doteraz používané vysielacie antény môžu byť využívane i naďalej. Možnosť vnútorného prenosného príjmu v jednotlivých "ostrovoch" by mala byť predmetom ďalších štúdií.
Pre úspešnosť tohto scenára musia byť prijímače DVB-T dostupné a ich cena musí byť prijateľná. V opačnom prípade môže dôjsť k strate záujmu divákov v prospech televíznych káblových rozvodov (TKR) alebo príjmu z družíc. Je možné odhadnúť, že cena prijímača by teda mala byť vo výške ceny prijímača na analógový príjem z družíc (dnes cca 3000 Sk), prípadne by sa mala pohybovať na úrovni jednoročných poplatkov za káblovú televíziu (dnes v závislosti od lokality, počtu program a prevádzkovateľa cca 1200 až 3000 Sk). Tento scenár pri splnení vyššie uvedených predpokladov je pre Slovensko možný a výhodný. Výber "ostrovov" ako aj obsadenosť programami by mali zohľadňovať potreby duálneho vysielania pri rešpektovaní požiadaviek na regionálne vysielanie.

Záver
Dá sa predpokladať, že razantnejší prechod z analógového vysielania na digitálne pri vhodnom výbere "ostrovov" a správnom časovom naplánovaní prechodu je možný.

DIGITÁLNE TERESTRIÁLNE ROZHLASOVÉ A TELEVÍZNE VYSIELANIE

Otázky spojené s prípravou na digitálne terestriálne rozhlasové a televízne vysielanie pôvodne riešila Stála expertná skupina zložená zo zástupcov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Telekomunikačného úradu SR, Slovenských telekomunikácií š.p. a Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorých za rezort spojov menoval minister MDPT SR. V máji roku 2000 bola vládou SR prijatá Telekomunikačná politika SR na roky 2000-2002, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 440/2000 zo dňa 14.6.2000. Na základe jej záverov bol Vláde SR predložený a dňa 27.6.2001 uznesením Vlády SR schválený materiál: "Stratégia a technické kritériá na zavedenie pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T na Slovensku". Materiál obsahuje základné charakteristiky súčasného analógového a digitálneho pozemského TV vysielania v systéme DVB-T, popis stavu zavádzania a predpokladanú budúcnosť tohto vysielania v Európe a vo svete. Iniciuje konkrétne kroky na prechod pozemského TV vysielania na Slovensku z analógovej na digitálnu formu, s cieľom začiatku pravidelného vysielania v roku 2004. Analógové vysielanie by podľa uznesenia vlády malo byť ukončené najneskôr v roku 2015.
Na základe uznesenia vlády SR č. 589 zo dňa 27. júna 2001 vznikla medzirezortná pracovná Skupina pre digitálne vysielanie v Slovenskej republike (ďalej len "SKDV"). SKDV pracuje pri Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorá na základe zákona č. 308/2000 Z. z. vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie a v spolupráci s Telekomunikačným úradom SR určuje koncepciu vysielania v oblasti využitia frekvencií. SKDV sa podieľa na vytváraní zásad štátnej politiky SR v oblasti digitálneho vysielania a na vytváraní koncepcie jeho rozvoja. Úlohou SKDV bolo v termíne do 30.06.2002 rozpracovať pre Vládu SR stratégiu zavedenia pozemského digitálneho TV vysielania z technického hľadiska a navrhnúť podiel finančných nákladov zo štátneho rozpočtu na ďalšie roky pre jednotlivé subjekty (vládou schválený postup). Tento materiál nebol k 01.10.2002 Vláde SR predložený. V ďalšom období, v súlade s vládou schváleným postupom podľa čl. II ods. 1 štatútu SKDV, bude jej úlohou vytvárať podmienky na uplatnenie nových systémov pozemského digitálneho televízneho a rozhlasového vysielania (TV a R), vrátane poskytovania iných, najmä multimediálnych služieb v rámci týchto systémov a pripravovať podmienky na prechod od analógového na digitálne rozhlasové a televízne vysielanie na Slovensku.
Pri svojej činnosti SKDV vychádza zo skúsenosti ďalších európskych štátov a z legislatívy Európskej únie v tejto oblasti.
Pôsobnosť a úlohy SKDV vyplývajúce z jej štatútu:

a. prerokováva a predkladá vláde a Rade návrhy strategických dokumentov z oblasti pozemského digitálneho TV a R vysielania a multimediálnych systémov a služieb a koncepčných zámerov v tejto oblasti,

b. koordinuje práce na koncepčných materiáloch medzirezortného charakteru v oblasti digitálneho TV a R vysielania a multimediálnych systémov a služieb,

c. navrhuje rámec pre zavádzanie pozemského digitálneho TV a R vysielania na Slovensku,

d. poskytuje odborné stanoviská k problematike digitálneho TV a R vysielania a multimediálnych systémov,

e. podieľa sa na informovaní širokej odbornej i laickej verejnosti o nových spôsoboch TV a R vysielania, prednostiach týchto systémov, o nových poskytovaných službách a o postupe prechodu z analógového na plne digitálne vysielanie,

f. zabezpečuje publicitu svojej práce (napr. formou internetových stránok) pre širokú verejnosť,

g. podporuje výmenu informácií a skúseností a podporuje úzku spoluprácu zúčastnených subjektov,

h. posudzuje finančné otázky prechodu z analógového na digitálne vysielanie, navrhuje model financovania,

i. odborne garantuje realizáciu marketingovej kampane pri zavádzaní pozemského digitálneho TV a R vysielania v závislosti na pridelených prostriedkoch podľa vládou schváleného postupu podľa čl. II ods. 1,

j. koordinuje svoju prácu s prácou zástupcov Slovenska v medzinárodných organizáciách, resp. pracovných skupinách zaoberajúcich sa problematikou pozemského digitálneho TV a R vysielania, najmä vytvára informačné zázemie pre ich prácu.

Aj keď z hľadiska technických možností je zavedenie digitálneho vysielania revolučným skokom a prináša veľa výhod, a to najmä:

· efektívnejšie využívanie frekvenčného spektra

· zníženie prevádzkových nákladov v prepočte na 1 TV program, vrátane úspor z elektrickej energie

· možnosť prenosného a mobilného príjmu

· možnosť poskytovania aj iných služieb ako len prenosu TV programov,

uvažované zmeny prinášajú i zvýšené nároky na finančné prostriedky. V každom prípade povedú ku kvalitatívnemu i kvantitatívnemu zlepšeniu využívania frekvenčných zdrojov.
Prácu Skupiny pre digitálne vysielanie k 1.10.2002 je možné zhodnotiť nasledovne: Skupina zrealizovala niekoľko zasadnutí. Výsledkom doterajšej práce skupiny bolo pripravenie organizačno-právneho rámca pre jej pôsobenie (prijali sa vnútorné predpisy), skupina sa podieľala na organizácii niekoľkých odborných aktivít (semináre) a bolo vypracovaných niekoľko odborných inštruktážnych materiálov v rámci skupiny.
Po prvých zasadnutiach skupiny je jasné, že ďalšia činnosť SKDV závisí od poskytnutia finančných prostriedkov potrebných na jej činnosť. Aj samotné podrobnejšie splnenie jej úlohy - vypracovanie stratégie je podmienené poskytnutím aspoň minimálneho množstva peňazí na uskutočnenie prieskumov, získanie potrebných expertných stanovísk a napokon aj na bežnú administratívnu činnosť. Treba pripomenúť, že pri kreovaní skupiny to bolo práve Ministerstvo financií SR, ktoré napriek viacerým naliehaniam odmietlo do skupiny delegovať svojho zástupcu. Uvedený problém je ale určite oveľa menej závažný v porovnaní s nedostatkom finančných prostriedkov na začatie pilotnej prevádzky digitálneho vysielania.

Zdroj:

RVR - Rada pre vysielanie a retransmisiu SR

TÚ - Telekomunikačný úrad SR

VÚS - Výskumný ústav spojov SR