Stav pozemského digitálneho rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku [2000]

Úvod
Súčasná doba je z hľadiska rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku, podobne ako v celej Európe, charakterizovaná
- novými požiadavkami vysielateľov R a TV programových služieb na ďalšie vysielacie frekvencie;
- vyčerpanosťou frekvenčného spektra, čo často neumožňuje vyhovieť predošlej požiadavke. Analógové vysielanie je možné považovať za saturované;
- rozširovaním mobilného príjmu (napr. v autách);
- záujmom obyvateľstva o vyšší počet programových služieb, pričom nároky na kvalitu signálu stúpajú;
- snahou o znižovanie energetickej náročnosti zariadení. Zavedením digitálneho spôsobu R a TV vysielania je vzhľadom na menšie požiadavky na vyžiarený výkon a na efektivitu prenosu (niekoľko TV alebo programových služieb v jednom kanále) možné znížiť spotrebu elektrickej energie.

Uvedené problémy v značnej miere môže riešiť zavedenie nových systémov R a TV vysielania, založených na šírení digitálnych signálov. Pri pozemskom vysielaní sú tieto systémy označované ako T-DAB (Terrestrial Digital Audio Broadcasting) a DVB-T (Digital Video Broadcasting - Terrestrial). Predstavujú zásadný prelom v technike R a TV vysielania. Ich výhodami sú najmä:
- <B>možnosť prenosu multiplexu programových služieb na jednej nosnej, resp. v jednom kanále (cca 6 R programov v systéme T-DAB a obvykle 3 až 6 TV programov v kvalite zodpovedajúcej analógovému prenosu PAL v systéme DVB-T, všetko v závislosti od požadovanej kvality a od spôsobu riadenia prenosovej bitovej rýchlosti); táto vlastnosť má mimoriadny význam z hľadiska úspory nákladov na vysielanie v prepočte na 1 programovú službu (v zahraničí sa uvádza rozmedzie: 25 až 75 % zo súčasných nákladov, najmä v závislosti od zaručovaného typu príjmu - pevný alebo vnútorný prenosný),
- možnosť budovania tzv. jednofrekvenčných sietí (SFN), t.j. rovnaký multiplex programových služieb sa vysiela sieťou vysielačov na jednej frekvencii, pričom tieto vysielače sa vzájomne nerušia, ba naopak, za určitých podmienok podporujú (úroveň signálov sa sčítava). To má zásadný vplyv na úsporu frekvenčného spektra, ktoré je národným bohatstvom,
- možnosť prenosu dátových tokov iných služieb (napr. tzv. "Webcasting", interaktívna televízia),
- zlepšenie kvality príjmu najmä v oblastiach s odrazmi, ktoré sú pri analógovom prenose rušivé, pri digitálnom prenose sa však neobjavujú,
- v porovnaní s dnešným stavom, keď je možné analógovú televíziu kvalitne prijímať len na pevne umiestnené antény (napr. na streche), sa možností príjmu pri digitálnej televízii rozširujú o tzv. príjem "vnútorný prenosný" (t.j. TV prijímač je možné voľne prenášať napr. v rámci bytu a používať izbovú anténu), príjem "vonkajší prenosný" a "príjem mobilný" (napr. počas jazdy auta, autobusu, vlaku a pod),
- možnosť používať prenosné prijímače s jednoduchými anténami,
- na pokrytie územia postačujú vysielače s menším výkonom, čo má význam aj z hľadiska ekologického.

Z hľadiska zúčastnených strán prinesie teda nasledujúce výhody:

pre divákov: zvýšenie možnosti počtu programových služieb, možnosť vnútorného prenosného, prípadne mobilného príjmu (najmä pri DVB-T), zvýšenie kvality obrazu a zvuku (odstránenie "sneženia", "šumenia" a "duchov") a poskytovanie doplnkových služieb. Predpokladom je investovanie do digitálnych prijímacích systémov (pri DVB-T tzv. set-top boxy, ktoré však musia byť ponúkané za primeranú cenu),
pre programové spoločnosti (vysielateľov): ušetrenie nákladov na vysielanie v prepočte na 1 programovú službu a ušetrenie prenosovej kapacity. Predpokladom je digitalizácia TV štúdií z hľadiska výstupného signálu,
pre prevádzkovateľov vysielacích sietí: ponuka vyšších prenosových kapacít na mediálny trh. Predpokladom je získanie dostatočných investícií na vybudovanie vysielacej siete,
pre priemysel: stimulácia dopytu po externých prijímačoch (set-top boxoch) a prijímačoch s integrovanými digitálnymi prijímacími blokmi,
pre regulačný orgán: optimálne využitie frekvenčného spektra vplyvom možnosti budovania sietí SFN.

Z hľadiska technického a z hľadiska možností predstavuje zavedenie digitálneho TV a R vysielania revolučný skok, v mnohom podobný situácii pri náhrade gramofónových platní (analógové záznamy) nosičmi CD (digitálne záznamy), masovom rozšírení mobilných telefónov, prípadne zavedení rozhlasového FM vysielania v pásme VKV (oproti dovtedajšiemu AM vysielaniu v pásme stredných vĺn).
Systém DAB je možné v súčasnosti považovať za najmodernejší a najperspektívnejší systém rozhlasového vysielania. Bol vyvinutý v Európe v rámci programu Eureka 147. Jeho zavádzaním dochádza k najpodstatnejšiemu pokroku v oblasti rozhlasového vysielania od uvedenia systému FM stereo. Poslucháčovi poskytuje nerušený príjem vysoko kvalitného zvuku na úrovni CD, jednoduché ovládanie a široký potenciál možností výberu staníc a doplnkových služieb. Je to multifunkčný digitálny rozhlasový systém určený pre mobilné, prenosné a pevné prijímače s jednoduchou nesmerovou anténou. Jeho významnou charakteristikou je, že okrem prenosu zvuku umožňuje aj prenos textových informácií, grafiky, dát a dokonca nepohyblivých obrazov.
Na vysielanie v systéme T-DAB je určené pásmo VHF (t.j. najmä dnešné televízne pásmo TV III, a to predovšetkým pásmo kanála R12) a tzv. L-pásmo (1452 - 1467,5 MHz).
Systém DVB-T vychádza z noriem ISO/IEC 13818 a ETS 300 744. Má podobné výhody ako T-DAB. Ku každej programovej službe umožňuje prenos viacerých zvukových sprievodných kanálov. V prípade potreby je možný prechod na vysielanie televízie s vysokou rozlišovacou schopnosťou (HDTV) a tak isto je možný aj prenos dát (napr. pre mobilný príjem internetu).
Systém DVB-T využíva na vysielanie TV pásma tak, ako sú určené pre analógovú televíziu. Nové prijímacie antény nie sú nutné.

Stav zavádzania pozemského digitálneho vysielania v Európe a vo svete

T-DAB (pozemské digitálne rozhlasové vysielanie)
Zavádzaním T-DAB sa zaoberá pracovná skupina CEPT FM PT32, v ktorej má Slovensko zastúpenie prostredníctvom pracovníka VÚS B. Bystrica. V roku 1995 sa vo Wiesbadene, Nemecko, uskutočnilo mimoriadne zasadanie CEPT FM PT32, ktorého výsledkom bol Záverečný dokument zo zasadania CEPT o plánovaní T-DAB. Tento dokument je označovaný ako WI95. Okrem princípov frekvenčného plánovania a koordinácie frekvencií je v ňom uvedený aj zoznam frekvenčných prídelov jednotlivým členským krajinám CEPT pre 2 siete na ich území. V súčasnosti najďalej v zavádzaní systému T-DAB v Európe sú Nemecko, Belgicko, Holandsko, Švédsko a Nórsko. V Českej republike bolo skúšobné vysielanie v oblasti Prahy spustené na jar 1999. Je možné konštatovať, že v súčasnosti je zavádzanie systému T-DAB v Európe stále ešte v počiatočnom štádiu. Hlavnou príčinou je otázka dostupnosti prijímačov a ich cena.
O životaschopnosti systému DAB Eureka 147 svedčí aj fakt, že tento systém okrem Európy bol oficiálne prijatý aj v Kanade a Austrálii. Pilotné projekty sa realizujú v Indii, Číne, Južnej Afrike a Singapure. O systém prejavili záujem Mexiko, Chile a Turecko.
Administrácie jednotlivých európskych štátov sa snažia tento systém zaviesť, aj keď do popredia sa dostáva systém digitálnej televízie DVB-T. Pritom sa vedú úvahy o možnej implementácii digitálneho rozhlasu do systému DVB-T. Výsledky niektorých štúdií (napr. v Nemecku) však ukazujú, že z hľadiska rozhlasu by integrované vysielanie R a TV bolo finančne náročnejšie ako samostatná prevádzka T-DAB (ovplyvnené najmä rôznymi požiadavkami na intenzitu signálu).
Za významný moment pre rozvoj DVB-T v Európe je možné považovať rozhodnutie skupiny CEPT FM (Frequency Management), podľa ktorého sa má pokračovať v príprave mimoriadneho zasadania CEPT FM, ktorého obsahom bude frekvenčné plánovanie 3. siete T-DAB (tzv. sieť "tretej priority"). Toto zasadanie sa uskutoční v júni 2002. Pre plánovanie bude k dispozícii 7 dodatočných blokov v L-pásme (cca 1500 MHz).
Na príjem signálov T-DAB sú potrebné na to určené prijímače. Tieto sú v západnej Európe na trhu dostupné.

DVB-T (pozemské digitálne televízne vysielače)
Zavádzaním DVB-T sa zaoberá najmä pracovná skupina CEPT FM PT24, v ktorej má Slovensko zastúpenie prostredníctvom pracovníka Výskumného ústavu spojov (VÚS) B. Bystrica. Skupina pracuje od roku 1995. Jej práca bola zavŕšená na mimoriadnom zasadaní CETP-T/ERC/FM-WG, ktoré sa uskutočnilo v Chesteri, Anglicko, v júli 1997. Na tomto zasadaní bola spracovaná a podpísaná "Mnohostranná koordinačná dohoda týkajúca sa technických kritérií, koordinačných princípov a postupov pri zavádzaní DVB-T". Táto dohoda je označovaná ako CH97. Slovensko je jedným zo signatárov. Po zasadaní v Chestri sa ukázalo, že vzhľadom na šírku problematiky je potrebné, aby práca PT24 pokračovala. V súčasnosti sa organizujú 2 až 3 zasadania skupiny ročne.
Stav zavádzania DVB-T v Európe je názorne uvedený na obrázku.
Jednoznačne najďalej v zavádzaní DVB-T v Európe je Veľká Británia. Pravidelné vysielanie 6 multiplexov po max. 6 programových služieb v multiplexe (podľa oblasti) sa začalo 15.11.1998. V súčasnosti vyše 600 vysielačov pokrýva vyše 80 % obyvateľstva. Deklarovaný počet prijímačov v domácnostiach vo Veľkej Británii v októbri 2000 bol 800.000. Okrem V. Británie je DVB-T v trvalej prevádzke aj vo Švédsku (1.4.1999) a v Španielsku (2000). Do konca roka 2002 uvažujú o spustení trvalej prevádzky aj ďalšie štáty - <B>Nemecko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Taliansko, Portugalsko, možno aj Slovinsko a Maďarsko. V mnohých ďalších krajinách sú v prevádzke pilotné projekty.
Všeobecne možno konštatovať, že zavádzanie DVB-T v Európe podporujú vlády jednotlivých štátov, a to ako podporou prípravných prác, tak aj dotáciami do prijímačov.
V Českej republike sa rozvojom DVB-T intenzívne zaoberajú od roku 1998, a to aj na úrovni vlády a parlamentu. Napríklad v roku 1998 bolo na podporu rozvoja vyčlenených 15 mil. Kč. Dosiaľ bol o.i. spracovaný frekvenčný plán na 3 siete (t.j. 3 multiplexy) DVB-T. V súčasnosti prebieha medzinárodná koordinácia frekvencií. Z rozhodnutia vlády a parlamentu ČR zriadila Rada pre R a TV vysielanie medzirezortnú skupinu "SDV" (Skupina pre digitálne vysielanie), v ktorej o.i. pracujú zástupcovia zainteresovaných ministerstviev (dopravy a spojov, hospodárstva, kultúry). Hlavnou úlohou skupiny je spracovanie koncepcie rozvoja DVB-T, T-DAB a multimediálnych služieb.
Digitálna televízia sa v Českej republike rozvíja už od roku 1997, odkedy sa používa družicové digitálne vysielanie na distribúciu televíznych programov k pozemským TV vysielačom. Dňa 21.9.1999 dala Rada ČR pre R a TV vysielanie súhlas na experimentálne vysielanie DVB-T dvom spoločnostiam, a to Českým radiokomunikacím, a.s., a spoločnosti Czech Digital Group, a.s (predtým Czech DVB Group, a.s.). České radiokomunikace začali experimentálne vysielanie jedného multiplexu z dvoch vysielačov siete SFN na kanále K25 v oblasti Prahy dňa 12.5.2000. Czech Digital Group, a.s. začal vysielať na kanále K46 koncom júna 2000 (3 vysielače siete SFN).
Digitálne vysielanie sa zavádza aj v USA, aj keď americký systém sa po technickej stránke od európskeho líši (systém ATSC).
Japonsko sa rozhodlo pre vlastný systém s názvom ISDB, ktorého overovanie však doteraz ukončené nebolo. Predpokladá sa, že zavedenie digitálnej televízie bude v Japonsku v porovnaní s inými vyspelými štátmi trochu oneskorené.
Digitálne televízne vysielanie sa pripravuje aj v ďalších štátoch sveta (Argentína, Kanada, Mexiko, Taiwan, Austrália).
Za veľmi závažné a dôležité možno považovať <B>rozhodnutia niektorých vlád z hľadiska zavádzania digitálneho vysielania, resp. ukončenia vysielania analógového. Napríklad v Nemecku má byť analógové TV vysielanie ukončené v rokoch 2010 až 2015. Čoskoro sa začne vysielanie DVB-T v husto osídlených oblastiach. Po dvoch rokoch prevádzky DVB-T má byť v týchto oblastiach analógové TV vysielanie ukončené. Ďalšie štáty, ktoré oznámili ukončenie analógového vysielania: Španielsko (1.1.2012), Fínsko (2006), Veľká Británia (2006 - 2012), Maďarsko (2013), Írsko (2009 až 2015), Švédsko (2008 - 2012), Holandsko (asi v roku 2010), Francúzsko (asi 2015).
CEPT odporúča, aby asi za 7 až 12 rokov po tomto termíne sa uvažovalo s využitím analógových TV pásiem pre iné služby. Tieto termíny bude však potrebné v priebehu času sledovať a revidovať. S celkovým ukončením analógového TV vysielania v Európe sa počíta okolo roku 2015. Predpokladá sa, že v roku 2005 sa uskutoční konferencia ITU, ktorej predmetom bude revízia Štokholmského plánu analógových TV vysielačov (označovaný ako ST61)
V USA by malo byť analógové vysielanie ukončené o niekoľko rokov skôr.
Vzhľadom na nový použitý spôsob prenosu musia byť účastníci vybavení <b>novými prijímačmi, prípadne externým doplnkovým zariadením k existujúcim televízorom (tzv. set-top box). Je možné predpokladať, a tak sa uvažuje aj v ďalších štátoch Európy, že v počiatočnom štádiu si budú účastníci kupovať hlavne "set-top boxy". Tieto zariadenia, ktoré veľkosťou pripomínajú individuálne družicové prijímače, vyrábajú napr. firmy NOKIA, PHILIPS, PACE a vďaka veľkému rozvoju DVB-T vo V. Británii sú na trhu. Ich momentálna cena sa dnes v prepočte pohybuje v rozpätí 9.000 až 28.000 Sk, počíta sa však s jej znížením. Podľa rozborov vykonaných v Nemecku bude možné s masívnym rozvojom DVB-T počítať vtedy, keď cena poklesne na úroveň dnešných individuálnych družicových prijímačov, resp. na úroveň ročného poplatku za TKR. Na slovenské pomery to predstavuje cenu cca 3.500 Sk. Samozrejme, že je možné postupovať aj iných spôsobom než plným hradením ceny prijímača účastníkom. Príkladom je Veľká Británia, kde účastníci pri podpísaní zmluvy na balík (balíky) platených programov dostávajú prijímač zadarmo.

Stav prípravy pozemského digitálneho vysielania na Slovensku

T-DAB
V roku 1998 bola vo VÚS Banská Bystrica riešená pre Rádiokomunikácie o.z. úloha "Príprava skúšobného rozhlasového vysielania v systéme T-DAB". Výsledkom bol o. i. <B>návrh na začatie experimentálneho vysielania v oblasti Bratislava, resp. Banská Bystrica. Tým sa Slovensko z hľadiska prípravy digitálneho vysielania v Európe dostalo z pozície "bieleho miesta na mape" do tzv. 3. kategórie krajín (t.j. krajín, ktoré prejavili o vysielanie T-DAB záujem). Pôvodne sa predpokladalo, že experiment začne v apríli 1999. Vzhľadom na to, že realizácia experimentu je závislá od dostupnosti finančných prostriedkov, bolo spustenie vysielania posunuté. Presný termín zatiaľ nie je známy. Začatím experimentálneho vysielania by sa Slovensko dostalo do 2. kategórie krajín.

DVB-T
V rokoch 1999 a 2000 bola vo VÚS B. Bystrica riešená pre MDPT SR úloha, ktorej výsledkom je o.i. návrh siete TV vysielačov DVB-T pre 1. etapu spustenia vysielania. Navrhnutou sieťou by bolo pokryté takmer celé územie Slovenska, predovšetkým však husto obývané oblasti, resp. oblasti, ktoré nie sú dnešným analógovým TV vysielaním dostatočne pokryté (BA, BB, BN, CA, DS, HU, KE, KN, LM, LV, MA, MI, MT, MY, NI, NM, NZ, PB, PD, PE, PO, PP, PU, RK, RS, RV, SE, Skalica, SL, SK, SN, Štúrovo, TN, TO, TS, TT, TV, Turzovka, VK, DK, ZA, ZH, ZV, región Orava, oblasť Záhoria). Pre vybrané lokality boli navrhnuté miesta vysielačov a TV kanály.
Z hľadiska nutnosti podpory rozvoja digitálnych spôsobov vysielania a prijatia koncepcie rozvoja a zavádzania DVB-T, resp. T- DAB, boli vo VÚS Banská Bystrica spracované a následne Ministerstvom DPT SR predložené do Rady vlády pre masmédiá nasledujúce dokumenty:
- "Príprava pozemského digitálneho rozhlasového a TV vysielania v podmienkach SR", september 1999,
- "Návrh zásad rozvoja pozemského digitálneho TV vysielania v SR (DVB-T)", máj 2000.

Vychádzajúc z úloh vyplývajúcich z "Telekomunikačnej politiky SR na roky 2000 - 2002" (kap. 2.3.8), spracoval VÚS B. Bystrica v novembri 2000 dokument <b>"Stratégia a technické kritériá na zavedenie pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T na Slovensku". V tomto dokumente sú predovšetkým zosumarizované základné charakteristiky systému DVB-T a sú navrhnuté stratégia a kritériá prechodu z analógového na digitálne TV vysielanie. Sú stanovené ciele prechodu z hľadiska počtu vysielaných multiplexov programov, resp. dát, z hľadiska typu príjmu signálov potenciálnymi divákmi, z hľadiska pokrytia územia, štruktúry vysielacej siete a vysielania iných služieb. Dokument taktiež obsahuje návrh opatrení a súhrn nevyhnutných podmienok na podporu zavedenia a rozvoja DVB-T (úloha štátu, otázky motivácie pri rozvoji DVB-T, otázka prijímačov, legislatívny rámec, odhad predpokladaných nákladov a možnosti financovania). Zvlášť je zdôraznená potreba šírenia informácií a správny marketing. V dokumente sú navrhnuté aj termíny na spustenie DVB-T na Slovensku do trvalej prevádzky (2004) a ukončenie analógového vysielania (2015).
Vyššie uvedený dokument prešiel pripomienkovým konaním a je predpoklad, že na prelome 1. a 2. štvrťroku 2001 ho MDPT SR predloží Rade vlády pre masmédiá a Vláde SR.
Pretože je potrebné novú technológiu DVB-T overiť a získať praktické i teoretické skúsenosti, najmä
- získať skúsenosti s budovaním vysielačov,
- porovnať teoreticky vypočítané a prakticky dosiahnuté pokrytia územia (vybraných lokalít),
- overiť možnosti pevného, prenosného a mobilného príjmu v závislosti od intenzity elektromagnetického poľa a modulačných metód,
- preskúmať závislosť príjmu na časovaní signálov z jednotlivých vysielačov SFN,
- overiť meracie metódy týkajúce sa nastavovania a merania parametrov vysielačov, ako aj hodnotenia pokrytia územia signálom,

je spracovaný zámer na spustenie pilotných projektov DVB-T, a to v oblasti Bratislavy (charakteristická hustou a výškovo rozmanitou zástavbou, ako aj veľkou koncentráciou obyvateľstva) a v oblasti B. Bystrica - Zvolen (hornatý terén). Tieto pilotné projekty by mali nadviazať na experimentálne vysielanie DVB-T, ktoré uskutočnili ST - Rádiokomunikácie o.z. v Bratislave v októbri 1999 a ktoré bolo prvým experimentálnym vysielaním DVB-T v strednej a východnej Európe.
V roku 2001 pokračuje vo VÚS riešenie úlohy, týkajúcej sa DVB-T a T-DAB. Jej cieľom je najmä:
a) Problematika frekvenčného plánovania,
b) Návrh TV kanálov na dokrytie územia Slovenska signálom DVB-T,
c) Návrh stratégie a technických kritérií na zavedenie pozemského digitálneho rozhlasového vysielania v systéme T-DAB na Slovensku,
d) Príprava materiálov požadovaných medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovensko členom, najmä z hľadiska prípravy plánovania 3. siete T-DAB.

Nové technológie a postup prác na príprave digitálneho vysielania [2001]

Správa o stave vysielania za rok 2000 obsahovala zhodnotenie stavu analógového terestriálneho vysielania a úvod do problematiky parametrov digitálneho rozhlasového a televízneho vysielania. Súčasne bol porovnaný stav zavádzania pozemského digitálneho vysielania v jednotlivých krajinách Európy a vo svete.
Podstatne väčšia pozornosť vo svete, ale i u nás, sa venuje rozvoju digitálnej televízie (DVB-T) ako rozhlasu (T-DAB).
Na základe úlohy vyplývajúcej z dokumentu "Telekomunikačná politika SR na roky 2000 - 2002" bola v roku 2001 spracovaná Stratégia na zavedenie pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T na Slovensku, ktorú prerokovala aj Vláda SR.
Úlohou rozpracovať pre Vládu SR vhodný scenár stratégie zavedenia digitálneho TV vysielania sa bude zaoberať Skupina pre digitálne vysielanie (SKDV), ktorá vznikla, ako je uvedené v časti III.4 tejto správy, na základe uznesenia Vlády SR č.589 zo dňa 27. júna 2001. SKDV súčasne Vláde SR predloží aj návrh podielu finančných nákladov zo štátneho rozpočtu pre jednotlivé oblasti a subjekty na ďalšie roky.
V ďalšom období, v súlade s vládou schváleným postupom, bude SKDV svojou činnosťou vytvárať podmienky na uplatnenie nových systémov pozemského digitálneho televízneho a rozhlasového vysielania (TV a R), vrátane poskytovania iných, najmä multimediálnych služieb v rámci týchto systémov, a pripravovať podmienky na prechod od analógového na digitálne rozhlasové a televízne vysielanie na Slovensku.
Z hľadiska prechodu z analógového na digitálne televízne vysielanie predpokladá "Stratégia" niekoľko scenárov.

- Celoplošná paralelná prevádzka s pevným príjmom (antény na strechách budov)
- Razantnejší prechod od analógového na digitálne vysielanie
- Paralelná prevádzka v aglomeráciách s väčšou hustotou obyvateľstva
- Razantnejší prechod od analógového na digitálne vysielanie na princípe vytvárania "ostrovov" s využitím existujúcich sietí vysielačov a s rozšírením programovej ponuky

Celoplošná paralelná prevádzka s pevným príjmom
V tomto scenári sa predpokladá paralelná prevádzka celoplošnej siete s jedným multiplexom (4 programy) po dobu asi 10 rokov. Pri tejto prevádzke prebieha digitálne vysielanie na voľných kanáloch súčasne s analógovým vysielaním, pričom programová ponuka je rovnaká. Avšak vytvorenie ďalšej siete pre celoplošné pokrytie nie je možné, pretože nie sú k dispozícii frekvencie, ktoré by bolo možné použiť pre prenos na väčšie vzdialenosti. K dispozícii sú len kanály, na ktorých je možné vysielať s nižším výkonom. Pre používateľov by bol tento scenár vhodným riešením prechodu na plne digitálne televízne vysielanie, ale kvôli chýbajúcim frekvenciám je toto riešenie problematické. Vynaložené náklady neprinesú zisk (prevádzkovateľ nezíska nových zákazníkov) a nezvýši sa ani príťažlivosť pozemského vysielania, pretože neumožňuje žiadne nové využitie systému ako napríklad mobilný alebo vnútorný prenosný príjem.
Z týchto dôvodov možno usúdiť, že celoplošná paralelná prevádzka nie je kvôli chýbajúcim frekvenciám možná.

Razantnejší prechod od analógového na digitálne vysielanie
Podľa tohto scenára majú byť všetky analógové vysielače v krátkej dobe prestavané na digitálne. Programová ponuka pre pevný príjem by sa mohla oproti súčasnosti zvýšiť asi štvornásobne, ale vnútorný prenosný príjem v budovách by bol možný zhruba na tretine územia. Všetky domácnosti by museli byť vybavené prijímačmi DVB-T a ich cena by musela byť primeraná.
Pri tomto scenári by bolo potrebné zabezpečiť viac ako 1,5 milióna prijímačov a takisto vo veľmi krátkom čase by musela byť pre digitálne vysielanie pripravená infraštruktúra vysielačov. Navyše, tento scenár je náročný na množstvo investícií. Pre potenciálnych divákov by zariadenia museli byť za výhodné ceny, čo by sa neobišlo bez dotácií, a otázkou by zostalo, kto by dotoval prijímače, ako by bola organizovaná ich distribúcia a čo sa stane s ostatnými TV prijímačmi v domácnostiach. Z uvedených dôvodov je tento scenár razantnejšieho prechodu nereálny.

Paralelná prevádzka v aglomeráciách s väčšou hustotou obyvateľstva
V tejto oblasti môžeme očakávať efektívne pokrytie signálom a aj vyššiu ekonomickú silu obyvateľstva. Scenár predpokladá vysielanie jedného až dvoch multiplexov (t.j. približne 4 až 8 programov) na voľných TV kanáloch, pričom je možné uvažovať aj o vnútornom prenosnom príjme. V oblastiach, v ktorých je možné navrhnúť len vysielače s nízkym výkonom, bude vnútorný príjem možný len v blízkosti týchto vysielačov.
Zavádzanie DVB-T podľa tohto scenára je možné a z hľadiska používateľa výhodné. Akceptovateľný prevádzkový stav je však možné dosiahnuť len za dlhší čas. Z hľadiska finančných zdrojov určených na výstavbu vysielačov treba počítať s dodatočnými investíciami.

Razantnejší prechod od analógového na digitálne vysielanie na princípe vytvárania "ostrovov" s využitím existujúcich sietí vysielačov a s rozšírením programovej ponuky
Pod pojmom "ostrov" sa rozumie územie, v ktorom by boli analógové vysielače prebudované na digitálne, alebo by boli vypnuté. Vo vybraných "ostrovoch" sa predpokladá, že vysielanie z existujúcich vysielačov základných TV sietí bude okamžite zmenené z analógovej na digitálnu prevádzku. V oblastiach blízko vysielačov bude umožnený vnútorný prenosný príjem. Zvyšné analógové vysielače by boli v krátkej dobe odstavené. V domácnostiach je potrebné dovybavenie prijímacej strany o zariadenie DVB-T.
Toto riešenie nevyžaduje pridelenie nových frekvencií. Doteraz používané vysielacie antény sa môžu využívať i naďalej. Pre úspešnosť tohto scenára musia byť dostupné prijímače DVB-T a ich cena musí byť prijateľná. V opačnom prípade môže dôjsť k strate záujmu divákov v prospech televíznych káblových rozvodov alebo príjmu z družíc.
Tento scenár pri splnení vyššie uvedených predpokladov, vhodnom výbere ostrovov a správnom časovom naplánovaní prechodu je pre Slovensko možný a výhodný.

Digitalizácia a Skupina pre digitálne vysielanie [2002]

Digitálne terestriálne rozhlasové a televízne vysielanie

Otázky spojené s prípravou na digitálne terestriálne rozhlasové a televízne vysielanie v Slovenskej republike pôvodne riešila Stála expertná skupina zložená zo zástupcov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Telekomunikačného úradu SR, Slovenských telekomunikácií š.p. a Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorých za rezort spojov menoval minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. V máji roku 2000 vláda SR prijala Telekomunikačnú politiku SR na roky 2000-2002, ktorá bola schválená uznesením Vlády SR č. 440/2000 zo dňa 14.6.2000. Na základe jej záverov bol Vláde SR predložený a dňa 27.6.2001 jej uznesením schválený materiál "Stratégia a technické kritériá na zavedenie pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T na Slovensku". Materiál obsahuje základné charakteristiky súčasného analógového a digitálneho pozemského TV vysielania v systéme DVB-T, opis stavu zavádzania a predpokladanú budúcnosť tohto vysielania v Európe a vo svete. Iniciuje konkrétne kroky na prechod pozemského TV vysielania na Slovensku z analógovej na digitálnu formu s cieľom začať pravidelné vysielanie v roku 2004. Analógové vysielanie by podľa uznesenia vlády malo byť ukončené najneskôr v roku 2015.

Skupina pre digitálne vysielanie (SKDV)
SKDV

Na základe Uznesenia vlády SR č. 589 zo dňa 27. júna 2001 vznikla medzirezortná pracovná Skupina pre digitálne vysielanie v Slovenskej republike (ďalej len "SKDV"). SKDV pracuje pri Rade pre vysielanie a retransmisiu. Ústredné postavenie Rady v SKDV vyplýva z postavenia, poslania a pôsobnosti Rady ako orgánu, ktorý na základe zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z o telekomunikáciách vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie a v spolupráci s Telekomunikačným úradom SR určuje koncepciu vysielania v oblasti využitia ¹⁾frekvencií.
Štatút SKDV nadobudol účinnosť 3. decembra 2001 a 9. januára 2002 minister dopravy, pôšt a telekomunikácií po dohode s ministrom kultúry SR na návrh Rady vymenoval PhDr. Petra Kováča, predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu, do funkcie vedúceho SKDV. Rada tiež navrhla personálne obsadenie funkcie tajomníčky SKDV a ďalších dvoch svojich zástupcov do jednotlivých sekcií. Okrem vedúceho SKDV a tajomníčky skupiny má Rada zastúpenie v SKDV v osobe Ing. Ivana Kubiňáka - vedúceho Technického odboru a Mgr.Igora Chovana, odborného pracovníka Licenčného odboru Kancelárie Rady. Rada prostredníctvom svojho výkonného aparátu - Kancelárie - funguje ako sekretariát SKDV.
Podľa štatútu SKDV bola pracovná skupina vytvorená zo zástupcov 16 inštitúcií a orgánov - ministerstiev, výskumných inštitúcií, vysokých škôl a priemyslu, z ktorých 7 kľúčových subjektov má zastúpenie v oboch sekciách SKDV: technickej a sekcii pre ekonomické, právne a informačné otázky (Rada pre vysielanie a retransmisiu, Výskumný ústav spojov, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Telekomunikačný úrad SR, Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, Slovenská televízia a Slovenský rozhlas). Technická sekcia je ďalej doplnená odborníkmi z vysokých škôl (STÚ-FEI a Žilinská univerzita). Prax reprezentujú zástupcovia ST OZ Rádiokomunikácie, Oravského výrobného podniku Trstená a spoločnosti Telenor Slovakia.
Druhú sekciu pre právo, ekonomiku a informácie v r.2002 reálne doplnili len zástupcovia dvoch štátnych orgánov - ministerstva kultúry a ministerstva hospodárstva. Ministerstvo financií SR napriek viacerým naliehaniam de facto odmietlo do skupiny delegovať svojho zástupcu a zástupca Ministerstva školstva SR sa v dôsledku personálnych zmien prestal ďalej zúčastňovať na akciách SKDV.

Zloženie SKDV

Inštitúcia	Sekcia 1. technická	Sekcia 2. ekonomická, právna a informačná
Rada pre vysielanie a retransmisiu	Ing. Ivan Kubiňák	Mgr. Igor Chovan
Výskumný ústav spojov Banská Bystrica	Ing. Juraj Oravec, ved. sekcie	Ing. Zdeno Zbončák
Ministerstvo dopravy, pôšta telekomunikácií SR	Ing.Viliam Podhorský	Ing. Milan Hermann
Telekomunikačný úrad SR	Ing. Alžbeta Prečuchová	Ing. Milan Mizera
Ministerstvo kultúry SR		Mgr. Andrej Bobocký
Ministerstvo hospodárstva SR		Ing. Márius Hričovský
Ministerstvo financií SR		žiadny zástupca
Ministerstvo školstva SR		Ing. Darina Mrvová
Slovenské telekomunikácie (OZ Rádiokomunikácie)	Ing. Peter Alakša
Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS)	František Maron	Mgr. Zuzana Mistríková, ved. sekcie
Slovenská televízia	Ing. Daniel Podhradský	Mgr.Iveta Puschmannová
Slovenský rozhlas	Ing. Ladislav Judiak	Ing. Hilda Gajdošová
Oravský výrobný podnik Trstená	Ing. Dušan Gembala
Slovenská technická univerzita - FEI	Doc.Ing. Jaroslav Polec,PhD.
Žilinská univerzita	Doc.Ing. Ján Dúha, PhD.
Telenor Slovakia	Ing. Daniel Imriška/ alt.Ing. Milan Žiak

SKDV, resp. jej jednotlivé sekcie sa v roku 2002 stretli šesťkrát, z toho 3-krát na riadnom - uznášaniaschopnom - zasadnutí (5.3., 15.5., 6.6.). Prvé oficiálne zasadnutie SKDV sa uskutočnilo 5. marca 2002. Výsledkom práce SKDV v tomto časovom rozsahu bola príprava organizačno-právneho rámca pre jej pôsobenie (vymenovanie vedúcich sekcií, prijali sa vnútorné predpisy - rokovací poriadok ), skupina sa podieľala na organizácii niekoľkých odborných aktivít ²⁾(semináre) a bolo vypracovaných niekoľko odborných informačných materiálov. Prepojenie Rady a SKDV sa v praktickej rovine využilo v máji 2002 pri verejnom tendri na voľné frekvencie, ktoré sa posudzovali z pozície využitia ³⁾ pre digitálne vysielanie.
Termínovanou úlohou SKDV v zmysle Štatútu (čl.2, ods.1) bolo v termíne do 30.06.2002 rozpracovať stratégiu zavedenia pozemského digitálneho TV vysielania z technického hľadiska a navrhnúť podiel finančných nákladov zo štátneho rozpočtu na ďalšie roky pre jednotlivé subjekty (vládou schválený postup). Tento materiál nebol k 1.10.2002 Vláde SR predložený.
Technická sekcia SKDV rozhodla o forme a zásadnom obsahu materiálu a potrebe aktualizácie niektorých častí, súčasne navrhla, aby celá problematika týkajúca sa najmä legislatívy a podielu štátu v procese digitalizácie (Kap.6) bola spracovaná a aktualizovaná v rámci činnosti sekcie pre právo, ekonomiku a informácie.
Na ostatnom zasadnutí tejto sekcie sa v polohe informačnej - sekcia nebola uznášaniaschopná - konštatovalo, že proces prechodu na digitálny spôsob vysielania má niekoľko úrovní a v každej etape je potrebné definovať podiel investícií štátu ako garanta tohto procesu. Najbližšia fáza je v technickej rovine rezervovaná pre pilotné digitálne vysielanie, zatiaľ čo pre zadefinovanie ďalších potrieb vo vzťahu k výstavbe sietí, prevádzke, koncovým zariadeniam, ale aj informačnej a motivačnej kampani je potrebné získať základné informačné podklady, a to:

analýzu príslušnej európskej legislatívy
analýzu príslušnej legislatívy krajín s podobnými podmienkami digitalizácie, ako má Slovenská republika (malé štáty, HDP, kúpna sila obyvateľstva)
analýzu mediálneho prostredia z hľadiska televízneho trhu a trhu reklamy
analýzu investorského potenciálu
analýzu "koncového užívateľa" - analýzu spotrebiteľského správania obyvateľstva, diváckych návykov, testovanie záujmu o doplnkové služby digitálnej televízie.

Kvalifikované návrhy pre strategické rozhodnutia vlády, týkajúce sa ďalších etáp digitalizácie, budú musieť reflektovať aj pozíciu verejnoprávneho vysielateľa STV a SRo a otázku ich financovania a napokon musí byť zrejmé aj postavenie a vzťahy s vlastníkom - prevádzkovateľom telekomunikačných sietí (ST a.s. OZ Rádiokomunikácie).

Perspektíva a poslanie SKDV

Podľa čl. II ods. 1 štatútu SKDV bude ďalšou úlohou medzirezortnej pracovnej skupiny vytvárať podmienky na uplatnenie nových systémov pozemského digitálneho televízneho a rozhlasového vysielania (TV a R), vrátane poskytovania iných, najmä multimediálnych služieb v rámci týchto systémov, a pripravovať podmienky na prechod od analógového na digitálne rozhlasové a televízne vysielanie na Slovensku. Pri svojej činnosti SKDV vychádza zo skúsenosti ďalších európskych štátov a z legislatívy Európskej únie v tejto oblasti.
Pôsobnosť a úlohy SKDV vyplývajúce z jej štatútu:

prerokováva a predkladá vláde a Rade návrhy strategických dokumentov z oblasti pozemského digitálneho TV a R vysielania a multimediálnych systémov a služieb a koncepčných zámerov v tejto oblasti,
koordinuje práce na koncepčných materiáloch medzirezortného charakteru v oblasti digitálneho TV a R vysielania a multimediálnych systémov a služieb,
navrhuje rámec pre zavádzanie pozemského digitálneho TV a R vysielania na Slovensku,
poskytuje odborné stanoviská k problematike digitálneho TV a R vysielania a multimediálnych systémov,
podieľa sa na informovaní širokej odbornej i laickej verejnosti o nových spôsoboch TV a R vysielania, prednostiach týchto systémov, o nových poskytovaných službách a o postupe prechodu z analógového na plne digitálne vysielanie,
zabezpečuje publicitu svojej práce (napr. formou internetových stránok) pre širokú verejnosť,
podporuje výmenu informácií, skúseností a úzku spoluprácu zúčastnených subjektov,
posudzuje finančné otázky prechodu z analógového na digitálne vysielanie, navrhuje model financovania,
odborne garantuje realizáciu marketingovej kampane pri zavádzaní pozemského digitálneho TV a R vysielania v závislosti od pridelených prostriedkov podľa vládou schváleného postupu podľa č. II ods. 1,
koordinuje svoju prácu s prácou zástupcov Slovenska v medzinárodných organizáciách, resp. v pracovných skupinách zaoberajúcich sa problematikou pozemského digitálneho TV a R vysielania, vytvára najmä informačné zázemie pre ich prácu.

Kancelária Rady vo funkcii sekretariátu poskytovala SKDV potrebnú súčinnosť v rámci svojich možností (Rada nedisponuje vlastnými priestormi pri organizácii zasadnutí SKDV a v r.2002 nedisponovala ani finančnými prostriedkami na bežnú činnosť tejto pracovnej skupiny). Navrhla objem prostriedkov potrebných na zabezpečenie činnosti SKDV v roku 2003, pretože ďalšia činnosť SKDV je vo veľkej miere závislá od poskytnutia potrebných finančných prostriedkov, ktoré by mali pokryť náklady na prieskum, expertízne činnosti, ďalšiu špecializovanú prípravu a napokon aj spomenutú bežnú činnosť. Prostriedky na rok 2003 reprezentujú sumu 350 000 Sk, sú však viazané na odvod príjmov ⁴⁾ Rady do štátneho rozpočtu. V apríli 2002 Kancelária vytvorila samostatnú sekciu na internetovej stránke Rady http://www.rada-rtv.sk/15/15.html, kde sú uvedené všetky informácie o SKDV.

Zdroj:

RVR - Rada pre vysielanie a retransmisiu SR

TÚ - Telekomunikačný úrad SR

VÚS - Výskumný ústav spojov SR